Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5C/14/2021

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcov X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/X, XXX XX N., právne zast. RIBÁR & PARTNERS s.r.o., Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO : 53 191 030, proti žalovanému PLP invest group s.r.o., Vigľašká 7, 851 07 Bratislava - Petržalka, IČO: 50 907 085, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 06. 08. 2021 na tunajší súd žalobu o zaplatenie sumy 5000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcami ako spotrebiteľmi a žalovaným ako dodávateľom bola uzatvorená rezervačná zmluva, pričom podľa čl. I. ods. 1 Rezervačnej zmluvy sa zmluvné strany zaviazali, že najneskôr do 26. 07. 2021 uzatvoria zmluvu o prevode vlastníctva domu na nehnuteľnosti vedené v Rezervačnej zmluvy. Časť kúpnej ceny mala byť financovaná hypotekárnym úverom, ktorý bol žalobcom schválený dňa 06. 07. 2021. Financujúca banka po posúdení podmienok na schválenie hypotekárneho úveru zistila, že časť reálne stojaceho doma a to jeho prístavba nie je na katastrálnej mape zapísaná ako stavba, a teda ju nie je možné nadobudnúť ako nehnuteľnosť v zmysle kúpnej zmluvy, hoci táto prístavba je zahrnutá v kúpnej cene, preto uložila žalobcom podmienku, a to na uzatvorenie záložnej zmluvy predloženie LV so zapísanou vedľajšou stavbou: hospodárska budova na pozemku parcelné číslo X/XX, k. ú. K., obec K., okres Kežmarok a uzatvorenie záložnej zmluvy k Zálohu. Žalobcovia na základe týchto skutočností požiadali žalovaného o súčinnosť, ktorý s tým nesúhlasil, trval na uzatvorení kúpnej zmluvy v zmysle Rezervačnej zmluvy a v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy v termíne žiadal navýšenie kúpnej ceny o 1 %, s čím žalobcovia nesúhlasili. Žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť, nakoľko bez súčinnosti žalovaného nie je reálne predpokladať uzatvorenie kúpnej zmluvy v termíne, žalobcovia odstúpili od Rezervačnej zmluvy a súčasne vyzvali žalovaného na vrátenie sumy 5000 eur. Žalovaný doposiaľ sumu 5 000 eur nevrátil, preto podali žalobu o vydanie bezdôvodného opatrenia.

2. Súčasne s podanou žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadali, aby súd zriadil na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor, pre kat. úz. K., obec K., a to parcela C KN č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcela CKN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 483 m a rodinný dom súp. č. X postavený na parcele C KN č. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcov v 1. a 2. rade, a to za účelom zabezpečenia ich pohľadávky vo výške 5 000 eur.

3. Podaný návrh odôvodnili tým, že žalovaný v súčasnej vykonáva kroky smerujúce k tomu, že nehnuteľnosť prevedie na 3. osobu bez primeraného protiplnenia, v dôsledku čoho sa pohľadávka žalobcov môže stať nevymožiteľnou. Žalobcovia majú vedomosť, že žalovaný už v súčasnosti opätovne

ponúka nehnuteľnosť na predaj, čím existuje dôvodná obava, že žalovaný môže previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na 3. osobu skôr, ako súd rozhodne vo veci samej. Žalobcovia sú tak vystavení riziku, že sa ich zákonné prostriedky na vydanie bezdôvodného obohatenia výrazne oslabia . Táto samotná skutočnosť je podľa názoru žalobcov dostatočným dôvodom oprávňujúcim na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to záložného práva. Poukázal tiež na momentálnu finančnú situáciu žalovaného, ktorý podľa údajov zverejnených na portáli Finstat má celkovú zadĺženosť 98,19 %, pričom vlastné imanie spoločnosti je len vo výške 7 088 eur, čo tiež odôvodňuje obavy ohľadne vymožiteľnosti pohľadávky žalobcov.

4. Podľa platobného príkazu na úhradu zo dňa 27. 05. 2021 žalobcovia uhradili v prospech účtu konateľa žalovaného B.N. sumu 5 000 eur.

5. Z informácie o schválení úveru Slovenskou sporiteľňou, a. s., pre úver na bývanie pre klienta M. K. vyplýva, že podmienkou pred čerpaním pre uzatvorenie záložnej zmluvy predloženie LV so zapísanou vedľajšou stavbou: hospodárska budov na pozemku parcelné číslo X/XX, k. ú. K., obec K., okres Kežmarok a uzatvorenie záložnej zmluvy k Zálohu.

6. Podľa inzerátu na predaj rodinného domu v K.. XXXXXXXX zo dňa 27. 07. 2021, firma Profireal Poprad s.r.o. v spolupráci s firmou PLP Invest group s.r.o. prináša do ponuky novo zrekonštruovaný dom v obci K.. Súčasťou je podrobný popis nehnuteľnosti, vykonanej rekonštrukcie a lokality. Zároveň v závere inzerátu je uvedené, že dom je aktuálne v štádiu finalizácie stavebných prác, jeho plánované dokončenie je k 01. 06. 2021.

7. Na liste vlastníctva č. XXX k.ú K. sú zapísané parcely č. X/XX o výmere 80 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere 483 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavby súp. č. X na pozemku parcelné číslo XXX/X, druh stavby - dom. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX je žalovaný PLP invest group s.r.o. v podiele 1/1.

8. Dňa 27. 05. 2021 bola medzi žalobcami ako budúcimi kupujúcimi a žalovaným ako budúcim predávajúcim uzatvorená Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti uzavretá podľa a § , predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností v k. ú. K. zapísaných na LV č. XXX, stavby súp. č. X na pozemku parcelné číslo XXX/X, druh stavby - dom a parcely č. X/XX o výmere 80 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere 483 m2, zastavané plochy a nádvoria. Konečná kúpna cena bola 185 500 eur, pričom prvú časť kúpnej ceny vo výške 5 000 eur budúci kupujúci uhradí v deň podpisu tejto dohody a druhú časť vo výške 180 500 eur bude uhradený do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Odstúpením Dohoda zaniká, a to ku dňu doručenia o oznámenia o odstúpení. Každá zo strán je povinná v takom prípade vydať všetko, čo podľa zrušenej Dohody dostala.

9. Podľa Odstúpenia žalobcovia odstúpili od Dohody o rezervácii nehnuteľnosti, a to z dôvodu právnej vady na nehnuteľnosti, nakoľko časť reálne stojaceho domu, a to jeho prístavba nie je na katastrálnej mape zapísaná ako stavba, a v zmysle zákona ju žalobcovia nemôžu nadobudnúť ako nehnuteľnosť v zmysle kúpnej ceny, aj keď je zahrnutá v kúpnej cene. Keďže žalovaný odmietol poskytnúť súčinnosť, nie je reálne, aby zo strany žalovaného bola časť stavby zapísaná v lehote určenej Dohodou na podpis kúpnej ceny, preto z dôvodu porušenia Dohody na strane žalovaného (stavba má právne vady) došlo k odstúpeniu od zmluvy.

10. Podľa vyjadrenia k súčinnosti žalovaný ako budúci predávajúci uviedol, že hospodárska budova, ktorej zápis požaduje hypotekárna banka je súčasťou pozemku a drobných stavieb na pozemku k spomínanej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a nakoľko bola nehnuteľnosť postavená pred rokom 1976 nemusí byť zapísaná na LV. Mal za to, že všetky úkony smerujúce k zápisu prístavby na LV je povinný znášať budúci kupujúci. Táto skutočnosť nie je prekážkou pri predaji nehnuteľnosti zo strany budúceho predávajúceho.

11. Podľa ; zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ; Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ; výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ; ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ; pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa ; ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Tretia hlava tretej časti predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Zabezpečovacie opatrenie podľa je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Ním nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. umožňuje v prípade zmeny pomerov jednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené zabezpečovacie opatrenie alebo naopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie, dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci ( ). Nie je teda vylúčené, aby žalobca znova požiadal o vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie.

14. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je aj jeho charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo sa zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

15. Aj pre zabezpečovacie opatrenie však platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia takéhoto opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu jeho nariadenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ (žalobca) musí preukázať, a musí uviesť z čoho, a teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie takéhoto opatrenia.

16. Prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (aj zabezpečovacieho opatrenia) možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 od. 1 Dohovoru. Zmyslom neodkladného opatrenia je úprava pomerov účastníkov konania (strán sporu), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.

17. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Takéto neodkladné opatrenie je potom prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať vôbec reálny význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má aj predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon preto ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, by mal súd vykonávať dokazovanie, napr. výsluchom účastníkov, svedkov a pod.. Musí vychádzať zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom.

18. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciu, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

19. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia vyššie uvádzané požiadavky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani neosvedčili, a najmä ani nepreukázali.

20. Z hľadiska povahy tohto inštitútu možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to v intenciách , v zmysle ktorého výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia, nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na , ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu.

21. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia nemajú voči žalovanému žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, pretože novšia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súd Českej republiky, za vymáhateľnú pohľadávku považuje len takú, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím, alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Žalobca takýto dôkaz súdu prvej inštancie nepredložil. Pohľadávky voči žalovanému, na ktoré žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazuje, takýmito pohľadávkami nie sú.

22. Žalobcovia nepreukázali obavu, že prípadná exekúcia bude alebo môže byť ohrozená. Ak cieľom zabezpečovacieho nariadenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo pohľadávky veriteľa, bolo povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti pri podaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázať.

23. Žalobcovia ďalej vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na skutočnosť, že celková zadlženosť žalovaného za rok 2020 bolo vo výške 98,19 % a vlastné imanie spoločnosti je len vo výške 7 088 eur, na druhej strane predpokladaná pohľadávka žalobcov je vo výške 5 000 eur a kúpna cena nehnuteľnosti v K., na ktorej chcú žalobcovia zriadiť záložné právo je vo výške 187 500 eur, pričom nie je tak ani preukázaná proporcionalita medzi hodnotou majetku žalovaného, ktorý by mal byť nariadením takéhoto opatrenia postihnutý vo vzťahu k tejto pohľadávke žalobcov.

24. Pokiaľ žalobcovia poukazujú aj na to, že žalovaný opätovne ponúka na predaj nehnuteľnosti, od ktorej kúpy žalobcovia odstúpili, je namieste uviesť, že nie je možné žalovanému brániť v nakladaní s jej majetkom, pokiaľ tým neohrozuje svojich veriteľov, ktorí sa voči tomu však môžu brániť inými spôsobmi, napr. žalobou o neplatnosť zmluvy o prevode majetku.

25. Zo všetkých uvedených dôvodov (týkajúcich sa vo všeobecnosti nielen zabezpečovacieho, ale aj neodkladného opatrenia) súd prvej inštancie preto považoval návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcov zamietol.

26. O trovách konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania, avšak ten im nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcom. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle a nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).