Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-6-2020.pdf
PDF · 114.47 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. X. XX/XX, XXX XX K. Y., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, proti žalovanému PROFE, s.r.o., IČO: 31 611 923, so sídlom Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom, zastúpený Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, o zaplatenie 1.194,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.194,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.194,- Eur od 11.04.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 30.04.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.194,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonával práce na základe Rámcovej zmluvy č. M.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX až do marca XXXX E. J.. Vykonané práce žalovanému pravidelne fakturoval, naposledy faktúrou č. XXXXXXX X.o dňa XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX. Žalovaný poslednú faktúru žalobcovi nezaplatil.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XXUp/XXX/XXXX X. dňa 10.02.2020. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 04.06.2020 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 05.12.2016 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom rámcovú zmluvu č. M.-XXX, na základe ktorej sa žalobca zaväzuje vykonávať pre žalovaného práce spočívajúce najmä vo výrobe jednoduchých výrobkov z kovu podľa konkrétnych objednávok žalovaného (ďalej len „Rámcová zmluva“). Na výkon činnosti bola žalobcovi odovzdaná zváracia kukla (helma), ktorú žalobca po ukončení prác žalovanému neodovzdal napriek tomu, že žalovaný ho niekoľkokrát telefonicky kontaktoval a vyzval, aby helmu vrátil. Vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil svoje zmluvné povinnosti a zváraciu kuklu žalovanému nevrátil, žalovaný si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nevrátením zváracej kukly, a to faktúrou vystavenou dňa XX.XX.XXXX na sumu zodpovedajúcu hodnote zváracej kukly vo výške 1.096,- Eur bez DPH (1.315,20 Eur s DPH). Pohľadávku žalobcu (uplatnenú žalobou) voči žalovanému si žalovaný započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi uplatnenou uvedenou faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX v časti, v ktorej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške 1.194,- Eur. Faktúru, jednostranné započítanie pohľadávok, ako aj ďalšie súvisiace podklady zaslal žalovaný žalobcovi poštou na adresu jeho miesta podnikania, ako aj e-mailom na adresu
žalobcu uvedenú v záhlaví Rámcovej zmluvy. Týmto prejavom žalovaného (jednostranným započítaním) zanikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu (t.j. vo výške 1.194,- Eur) a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zanikla sčasti vo výške 1.194,- Eur.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pohľadávka žalobcu bola splatná XX.XX.XXXX, avšak pohľadávka žalovaného (podľa jeho faktúry) bola splatná S. XX.XX.XXXX, teda keď listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný započítal svoju ešte nesplatnú pohľadávku, toto započítanie bolo neplatné pre rozpore s § 359 Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu teda naďalej trvá, pričom žalovaný jej existenciu nepoprel čo do dôvodu ani výšky. Žalobca tvrdí, že neexistuje žiadna pohľadávka žalovaného na náhradu škody, žalobca mu žiadnu škodu nespôsobil. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca mu nevrátil poskytnutú pracovnú pomôcku (zváraciu kuklu), mal by nárok na vydanie veci. Žalobca ju má v držbe, je nepoškodená a je pripravený ju žalovanému vrátiť. Žalovaný nemá nárok na náhradu škody, má nepeňažné nároky, ktoré nie sú spôsobilé na započítanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.06.2021 poukázal na čl. IV. bod 4. rámcovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný má za to, že urobil započítací prejav v súlade so zákonom. V prípade, ak by aj započítanie pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX bolo neplatné, žalovaný si nárok na náhradu škody spôsobenú nevrátením zváracej kukly, a to faktúrou vystavenou dňa XX.XX.XXXX na sumu zodpovedajúcu hodnote zváracej kukly, t.j. vo výške 1.096,- Eur bez DPH (1.315,20 Eur s DPH) uplatňuje ako procesnú obranu v rámci kompenzačnej námietky. Vyhlásenia žalobcu o pripravenosti vrátiť zváraciu kuklu žalovanému, o jej nepoškodenom stave a jej držbe, sú novými vyhláseniami žalobcu, ktoré sú zjavne účelové, keďže ani v predchádzajúcom súdnom konaní v rovnakej veci žalobca takéto vyhlásenie neurobil. Žalovaný si uplatnil nárok zodpovedajúci cene zváracej kukly práve preto, že žalobca túto nevrátil a žalovaný postupoval v zmysle čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy (zodpovednosť žalobcu ako zhotoviteľa za prevzaté pracovné pomôcky). Nemôže ísť na ťarchu žalovaného skutočnosť, že žalobca po 3 rokoch napokon urobí vyhlásenie, že zváraciu kuklu má a je pripravený ju odovzdať žalovanému.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.08.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
X. X. O. X. Č.. M.-XXX X. K. XX.12.2016 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom (označeným obchodným menom I. T., W.: XX XXX XXX), podľa § 269 ods. 2 s použitím § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy je úprava práv a povinností pri výkone činnosti zhotoviteľa v prospech objednávateľa na obchodných zákazkách objednávateľa, spočívajúce najmä v prácach charakteru Výroba jednoduchých výrobkov z kovu podľa konkrétnych objednávok objednávateľa, ktoré budú tvoriť prílohu k zmluve. Podľa čl. III zmluvy miesto poskytnutia prác je W..P..S.., Y. XX, O., J.. Zhotoviteľ sa zaväzuje poskytovať služby v zmysle tejto zmluvy v požadovanej kvalite a v stanovených termínoch v rozsahu a špecifikácii podľa príloh, podľa konkrétnych objednávok a podľa pokynov objednávateľa s odbornou starostlivosťou. Podľa čl. IV bod 4. zmluvy, v prípade, že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi pri plnení záväzkov podľa tejto zmluvy súčinnosť poskytnutím materiálu, pracovných nástrojov, iných pomôcok a strojov, zodpovedá zhotoviteľ za prevzatý materiál, stroje, nástroje a prístroje v plnom rozsahu a v prípade ich straty, zničenia a odcudzenia podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka za škodu, ktorú tým objednávateľovi spôsobí. Podľa čl. VI. bod 2. sa zmluva uzatvára na dobu určitú od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Podľa čl. VIII. odmena za poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy bude stanovená podľa konkrétnej objednávky objednávateľa, prípadne na základe osobitnej písomnej dohody zmluvných strán, pričom podkladom a podmienkou vystavenia faktúry je objednávateľom písomne potvrdený výkaz poskytovaných služieb. Platba sa vykoná prevodom na účet zhotoviteľa do 20 dní odo dňa doručenia faktúry spolu s dennými výkazmi odsúhlasenými objednávateľom. 8. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola vystavená žalobcom ako dodávateľom (označený identifikačným číslom: XX XXX XXX), ako odberateľ je uvedený žalovaný. Vo faktúre je uvedené, že fakturujem Vám za prevedené G. E. L. Ú. J. T., L. G.: E. I. E. X. T.. Faktúra znie na sumu 1.194,- Eur. 9. Z listu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalobcovi (č.l. 25 spisu) vyplýva, že ním žalovaný zaslal žalobcovi faktúru za zváraciu kuklu a započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom a vyzval žalobcu na uhradenie zvyšnej sumy 121,20 Eur. Z podacieho hárku vyplýva, že list bol zaslaný žalobcovi dňa XX.XX.XXXX. Súčasťou listu mala byť faktúra žalovaného č. XXXXXXXX zo K.S.
XX.XX.XXXX (č.l. 75 spisu) vystavená žalobcovi ako odberateľovi, ktorej predmetom bolo: Prefakturácia
- X. T. vo výške 1.096,- Eur bez DPH (1.315,20 Eur s DPH). Súčasťou listu mala byť aj listina Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 39 v pripojenom spise Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XCb/XX/XXXX), v ktorej žalovaný uviedol svoju pohľadávku voči žalobcovi - č. dokladu XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnosť XX.XX.XXXX vo výške 1.315,20 Eur a pohľadávku žalobcu voči žalovanému - č. dokladu XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnosť XX.XX.XXXX vo výške 1.194,- Eur. Žalovaný uviedol, že v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka si uplatňuje svoje právo na započítanie vzájomných pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. 1.194,- Eur. 10. Z faktúry č. E. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 76 spisu) vyhotovenej v holandskom jazyku vyplýva, že bola vystavená žalovanému spoločnosťou W..P..S.. J., Y. XX, O., jej predmetom je „F. Y. M. R. I. T.“ vo výške 1.096,- Eur. 11. V dokumente „.“ (podľa na webe dostupného prekladača z holandčiny: Príjmový doklad), ktorý v záhlaví obsahuje označenie N. W., je uvedené „Y. E. I. T. P. Y. M. B. M. R.“ (I. T.c týmto vyhlasuje, že prijal zváraciu kuklu M. R.). Dokument obsahuje dátum XX.XX.XXXX a podpis.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca vykonával na základe Rámcovej zmluvy pre žalovaného zámočnícke a zváracie práce v J., túto svoju činnosť žalovanému pravidelne fakturoval a zo strany žalovaného dochádzalo k uhrádzaniu týchto faktúr. Žalovaný neuhradil akurát poslednú faktúru, ktorú žalobca vystavil a ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Popierajú pohľadávku žalovaného na náhradu škody a tvrdia, že žiadna neexistuje. V prvom rade popierajú, že by žalovaný niekedy predmetnú zváraciu kuklu odovzdal žalobcovi. Z predložených dokladov v holandčine vyplýva, že predmetnú kuklu kúpil belgický klient - spoločnosť W. E. roku XXXX. Následne z týchto dokladov vyplýva, že preberací protokol, tzn. dokument o odovzdaní tejto kukly žalobcovi, bol spísaný priamo s belgickým klientom, tzn. túto kuklu mu odovzdala spoločnosť W. v roku XXXX. Pokiaľ by teda existoval nejaký nárok na vydanie tejto kukly, tak ho má belgická spoločnosť ako jej vlastník a nie žalovaný. Nie je teda zrejmé, čo mal prípadne belgický klient fakturovať žalovanému, ani čo mal žalovaný fakturovať žalobcovi. Z predložených dokladov by mohlo vyplývať, že belgická spoločnosť dodala žalovanému prilbu v hodnote 1.096,- Eur, pričom podľa tvrdení žalovaného on fakturoval žalobcovi náhradu škody vo výške 1.315,20 Eur. Nie je zrejmé z akého dôvodu je toto zvýšené o DPH, pretože pokiaľ by si mal túto DPH žalovaný účtovať, tak by ju mal aj na vstupe. Pokiaľ by vo vzťahu k predmetnej kuklu mala nejaká škoda vzniknúť, táto môže spočívať len v jej bežnom opotrebení s prihliadnutím na jej používanie. Pokiaľ mal predmetnú kuklu celý čas v držbe žalobca, nemohla ani byť prevedená do vlastníctva žalovaného a pokiaľ je stále vo vlastníctve belgickej spoločnosti, nemohol žalovanému vzniknúť nárok na náhradu škody a keďže sa jedná o hnuteľnú vec, tak vo vzťahu k nej je možné domáhať sa nároku na vydanie veci a nie nároku na náhradu škody. Započítací prejav žalovaného je neúčinný, pretože nemal voči žalobcovi žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohol započítať.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nespochybňuje samotný vznik a dôvodnosť pohľadávky žalobcu, ktorú fakturoval predmetnou faktúrou za vykonané práce. Ako procesnú obranu však využili kompenzačnú námietku, nakoľko žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu škody v súvislosti s tým, že žalobca nevrátil zváraciu kuklu, ktorá mu bola poskytnutá ako pracovná pomôcka za účelom vykonávania predmetných prác. Z vyjadrení v priebehu konania je zrejmé, že žalobca vedel, že mu táto kukla bola poskytnutá, ako aj to, že ju žalovanému nevrátil. Z predložených listín vyplýva nárok žalovaného na náhradu škody, ako aj jej výška, tzn. žalovaný má, resp. mal voči žalobcovi pohľadávku minimálne v takej výške, ako je uplatnená pohľadávka žalobcu a túto vzájomne započítali. Pokiaľ žalobca uvádzal, že kuklu má stále k dispozícii a je pripravený ju vrátiť, nie je vôbec zrejmé, v akom stave by sa mala nachádzať, resp. v akej hodnote. Pokiaľ sa jedná o faktúru č. E., z tejto je zrejmé, že bola fakturovaná zváracia kukla priamo poskytnutá pánovi T.i, tzn. žalobcovi, ktorého meno je priamo vo faktúre uvedené, a to v sume 1.096,- Eur. Právny zástupca sa nevedel vyjadriť aký vzťah ohľadom predmetnej kukly bol medzi žalovaným a belgickou spoločnosťou, avšak má za to, že pre posúdenie nároku žalovaného na náhradu škody je tento vzťah irelevantný. Žalobca mal k dispozícii predmetnú kuklu a táto mu bola poskytnutá žalovaným, na čo reflektuje aj uzavretá Rámcová zmluva medzi stranami. Právny zástupca uviedol, že predpokladá, že predmetná kukla bola vždy vo vlastníctve žalovaného. Nevie sa presne vyjadriť z akého dôvodu bola vystavená faktúra č. E., resp. prečo bola fakturovaná cena tejto kukly žalovanému. Faktúra č. E. bola zo strany žalovaného uhradená belgickej spoločnosti. Žalobcovi bola poskytnutá predmetná kukla s poukazom na ustanovenie Rámcovej zmluvy,
ktorú mali medzi sebou uzavretú strany sporu. Na základe toho by mal škodu v súvislosti s jej stratením, poškodením alebo zničením nahrádzať žalovanému.
14. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.X016 uzavreli medzi sebou rámcovú zmluvu, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonávať práce, resp. poskytovať služby spočívajúce vo výrobe jednoduchých výrobkov z kovu, t.j. najmä zámočnícke a zváracie práce na základe konkrétnych objednávok žalovaného. Na strane oboch účastníkov zmluvy vystupovali podnikatelia a s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že sa uzavretie predmetnej zmluvy týkalo ich podnikateľskej činnosti. Po právnej stránke je predmetnú zmluvu možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, na ktoré bol odkaz aj v samotnej zmluve. Zo zmluvy ako miesto poskytnutia prác vyplýva W..P..S.., Y. XX, O., J., pričom z priebehu konania vyplynulo a stranami nebolo spochybnené, že sa jedná o belgickú obchodnú spoločnosť, ktorá bola obchodným partnerom žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca práce v zmysle predmetnej zmluvy na základe objednávok žalovaného vykonával, za čo účtoval a fakturoval svoju odmenu. Za posledné takto vykonané práce pred ukončením zmluvnej spolupráce si žalobca vyúčtoval odmenu vo výške 1.194,- Eur faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou XX.XX.XXXX. Vykonanie predmetných prác zo strany žalobcu a odôvodnenosť fakturovania uvedenej sumy ako odmeny za ich vykonanie nebolo v priebehu konania žalovaným spochybňované. Samotná existencia a dôvodnosť peňažného nároku žalobcu voči žalovanému vo výške 1.194,- Eur teda nebola sporná.
17. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že uvedená pohľadávka žalobcu zanikla v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného, keď si mal voči nej započítať svoju pohľadávku na náhradu škody voči žalobcovi. Žalobca takúto pohľadávku žalovaného na náhradu škody spochybňoval, súd sa preto zaoberal jej existenciou a opodstatnenosťou započítacieho prejavu. Ku škode malo dôjsť tým, že žalobcovi bola v súvislosti s výkonom jeho činnosti podľa uzavretej zmluvy medzi stranami poskytnutá
ako pracovná pomôcka zváracia kukla, ktorú pri ukončení činnosti nevrátil, pričom žalovaným tvrdená škoda mala spočívať v hodnote tejto zváracej kukly.
18. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť za porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 ObZ sú a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Obchodný zákonník neupravuje problematiku zodpovednosti za škodu v celom rozsahu a preto ak nie je náhrada škody upravená v Obchodnom zákonníku, potom v zmysle § 1 ods. 2 ObZ treba aj na podnikateľské subjekty aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu z Občianskeho zákonníka. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch. Škodou je teda ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po škodovej udalosti.
19. Súd zameral teda svoju pozornosť na to, či v prejednávanej veci boli preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu na strane žalovaného. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že primárne nebolo preukázané, že by predmetná zváracia kukla bola vo vlastníctve žalovaného, ktorý ju ako vlastník mal poskytnúť žalobcovi a ktorému by teda ako vlastníkovi vznikla jej poškodením, stratou alebo zničením škoda na majetku. Z dokladu „M.“ (Príjmový doklad) je možné ustáliť, že zváraciu kuklu prevzal žalobca dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdil podpisom, a to od spoločnosti W..P..S.., t.j. J. M. G.nera žalovaného, u (pre) ktorého boli v konečnom dôsledku vykonávané práce v zmysle predmetnej rámcovej zmluvy. Je teda možné dospieť k záveru, že X. T. bola vlastníctvom belgickej spoločnosti a nie žalovaného. To samo o sebe vylučuje možnosť vzniku nároku na náhradu škody na strane žalovaného, pretože aj v prípade poškodenia alebo straty kukly by nedošlo k žiadnej ujme na jeho majetku, čím nie je daný základný predpoklad zodpovednosti - vznik škody. Na tomto mieste neobstojí samotná argumentácia poukazom na čl. IV. bod 4. rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého žalobca zodpovedá za škodu spôsobenú stratou, poškodením alebo zničením poskytnutých pracovných pomôcok, keďže toto ustanovenie by žalovaný mohol aplikovať len v prípade, že by k takémuto poskytnutiu došlo z jeho strany, t.j. poskytol by žalobcovi pracovné pomôcky vo vlastníctve žalovaného. Nie je samozrejme vylúčené, že by za určitých okolností mohlo dôjsť na strane žalovaného k vzniku škody aj iným spôsobom, napr. vynaložením nákladov v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu vrátiť poskytnutú zváraciu kuklu. Uvedené skutočnosti však súd rovnako nemal preukázané. Pokiaľ žalovaný poukazoval na faktúru č. E., ktorú mu vystavila J. D. W..P..S.. a ktorej predmetom mala byť zváracia kukla E3000 s poznámkou „I. T.“, t.j. menom žalobcu, táto bola vystavená až dňa XX.XX.XXXX, teda po ukončení činnosti zo strany žalobcu a právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť k tomu, z akého dôvodu bola takáto faktúra vystavená. Žalovaný tvrdil, že si svoj nárok na náhradu škody uplatnil voči žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je ako predmet uvedené „Prefakturácia - zváracia kukla“. Faktúra znie na sumu 1.096,- Eur (čo nedosahuje výšku pohľadávky žalobcu) a pokiaľ mala byť fakturovaná náhrada škody, nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalovaný k uvedenej sume uplatnil DPH, keďže náhrada škody nie je dodaním tovaru, resp. poskytnutím služby za protihodnotu, t.j. predmetom dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný tvrdil, že faktúru č. E. XXXXXX J. D. W..P..S.. uhradil, v priebehu konania však neuviedol relevantné skutkové tvrdenia, z akého dôvodu k tomu malo dôjsť a prečo bola predmetná faktúra vystavená. Civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je predovšetkým záležitosťou procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalovaný pritom okrem neozrejmenia skutkových okolností, ktoré by boli podstatné pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody na strane žalovaného, nepredložil žiadny doklad o úhrade predmetnej faktúry (napr. výpis z účtu), ktorý by preukazoval, že vôbec došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda vzniku škody. Takýto doklad sa nenachádzal ani v spise OS Žiar nad Hronom sp. zn. XCb/XX/XXXX, ktorý súd pripojil na základe návrhu žalovaného v rámci jeho písomného vyjadrenia a ktorý sa týkal tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, pričom konanie bolo zastavené. S poukazom na princíp koncentrácie konania súd nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania zabezpečením a predložením takéhoto dokladu, ktorý predostrel na pojednávaní, keďže by si to vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom nič mu nebránilo takýto prostriedok procesnej obrany uplatniť skôr, t.j. včas.
20. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nebol preukázaný tvrdený nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, ktorý mal byť predmetom jeho započítania voči
uplatnenej pohľadávke žalobcu. Jednostranné započítanie pohľadávok zo strany žalovaného preto nebolo spôsobilé vyvolať zánik pohľadávky žalobcu, ktorá naďalej existuje a zo strany žalovaného nebola dosiaľ splnená, preto ju súd žalobcovi priznal.
21. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z dlžnej sumy 1.194,- Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou si ju žalobca uplatnil, t.j. od XX.XX.XXXX. Ako bolo uvedené, samotná uplatnená pohľadávka žalobcu vrátane jej príslušenstva (odhliadnuc od námietky započítania) nebola v priebehu konania žalovaným rozporovaná. Výška úroku z omeškania 9 % ročne zodpovedá ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
22. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný pôvodne v priebehu konania namietal nedostatok právomoci súdu konať a rozhodovať vo veci s poukazom na medzi stranami uzavretú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v čl. X. bod 6. Rámcovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle tejto doložky všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri záujmovom združení právnických osôb Stály rozhodcovský súd Banská Bystrica, IČO: 45 744 718, so sídlom Horná 13, Banská Bystrica. Neskôr v priebehu konania už medzi stranami nebolo sporné, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná, a to s poukazom na novelu zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnú od XX.XX.XXXX. Po predmetnej novele v zmysle § 12 zákona zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. Zriaďovateľ predmetného rozhodcovského súdu, na ktorý odkazovala rozhodcovská doložka, teda od XX.XX.XXXX nespĺňal podmienky ustanovené zákonom (čo vyplýva aj z verejne dostupných údajov na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR) a rozhodcovský súd podľa § 54c zákona nemohol po 31.12.2016 uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Podľa § 54c ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. strany sporu nie sú viazané predmetnou rozhodcovskou zmluvou, čím je daná právomoc všeobecného súdu na konanie a rozhodovanie o ich vzájomných sporoch.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.