Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1560-2010.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Subarea
6Er/1560/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,, proti povinnému: Š. A., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX/XX, N. Š., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, 822 01 Bratislava, EX 23604/10u, o vymoženie uloženej povinnosti 6.313,36 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje. II. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného podal na tunajší súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. II/2010-1804 zo dňa 07.03.2011. Tunajší súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného dňa 03.01.2012.
2. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
3. Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
5. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Nakoľko ide o konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 13.12.2010 súd na konanie použil nielen ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ale aj predpisy účinné do 31. decembra 2014 v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.
8. Súd opätovne preskúmal podmienky konania a zistil, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd preskúmal Všeobecné obchodné podmienky k k pripojenej spotrebiteľskej zmluve („Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 04-0000162729“) a opätovne preskúmal návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Pri skúmaní exekučného titulu a pripojenej zmluvy o úvere súd vychádzal z toho, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.
9. Súd po preskúmaní, rozhodcovského rozsudku, návrhu na vykonanie exekúcie ako aj zmluvy o úvere (Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 04-0000162729) zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 30.07.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom v mesačných splátkach, počnúc dňom 16.08.2004. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu 6.681,86 EUR spolu s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy 4.624 EU od 15.11.2006 do zaplatenia, poplatok za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku vo výške 201,00 EUR a správne náklady vo výške 16,60 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 873,03 EUR. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. svojím rozhodnutím uložil povinnému do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku 6.681,86 EUR spolu s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy 4.624 EU od 15.11.2006 do zaplatenia, poplatok za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku vo výške 201,00 EUR a správne náklady vo výške 16,60 EUR a zároveň mu uložil zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 873,03EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
12. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 ZoRK v platnom znení proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009) nejde o spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).
22. Podľa názoru súdu a doterajšej rozhodovacej praxe je exekúcia v predmetnej veci neprípustná v celom rozsahu, nakoľko z intencií zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať, nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor, zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu. 23. Oprávneným predložená zmluva o úvere nepochybne obsahuje odkaz na rozhodcovskú doložku, ktorá je konkretizovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom toto ustanovenie zmluvy o úvere nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku. Z všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd do VOP ako jednu z množstva iných a dokonca aj menej závažných podmienok, ktoré už vopred pripravil. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie podmienok. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Vyplýva to aj zo samotnej zmluvy o úvere ako aj z VOP, z ktorých je zrejmé, že ich vypracoval oprávnený a nepodieľala sa na nich povinná osoba. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku je potrebné považovať za absolútne neplatnú. Možnosť obrátiť sa na súd vlastne spotrebiteľ nemá. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Nevýhodnosť prakticky spočíva v tom, že ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto zmluvnom vzťahu. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa charakteru rozhodcovskej doložky, nejde o tzv. všeobecné podmienky, ale o podstatne závažnejšie podmienky zmluvy. Taktiež je všeobecne známe, že klient - spotrebiteľ väčšinou návrh zmluvy a ani všeobecné obchodné podmienky nedostane k dispozícii tak, aby sa s nim v kľude doma, alebo mimo priestorov dodávateľa mal možnosť podrobne oboznámiť tak, aby obsiahol všetko čo v nich je uvedené. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke
- rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.
24. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tzv. adhézna zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo b./všeobecný súd; to neplatí, ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.
25. Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.
26. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK v platnom znení.
28. O trovách exekúcie súd rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 45 ods. 3 ZoRK v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania(§ 364 CSP) (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).