Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Nsre-43-2021.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
46Nsre/43/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v konaní o zápise údajov do obchodného registra navrhovateľa: DAXEN SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Viktorínova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 46 410 163, zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava, o námietkach navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu, takto
rozhodol:
I. Námietky zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom zo 7. júla 2021 žiadal zapísať zmenu v osobe konateľa spoločnosti.
2. Vyšší súdny úradník dňa 15. júla 2021 odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov z dôvodu, že návrh na prijatie uznesenia spoločníkom navrhovateľa predložila osoba L. dňa 31. mája 2021, teda v čase, kedy už menovaná osoba nebola oprávnená konať v mene spoločnosti z dôvodu skočenia funkcie konateľa k 16. aprílu 2021.
3. Proti odmietnutiu vykonania zápisu podal navrhovateľ dňa 29. júla 2021 námietky, v ktorých uviedol, že osoba L. bola zapísaná ako konateľ navrhovateľa do 14. júna 2021, a preto sa vo vzťahu k spoločníkom, ktorým bol predložený návrh na hlasovanie per rollam, sa aplikuje ustanovenie § 27 Obchodného zákonníka. Keďže písomné hlasovanie bolo iniciované dňa 31. mája 2021, mali spločníci za to, že osoba L. je oprávnená konať za navrhovateľa s poukazom na zápis v obchodnom registri.
3.1. Navrhovateľ zároveň uviedol, že ak by sa aj spoločník DXN INTERNATIONAL PERU S.A.C. nevyjadril, tak by sa to považovalo za nesúhlasné hlasovanie, pričom tento spoločník by vzhľadom na veľkosť svojho podielu 750,-- eur bol prehlasovaný druhým spoločníkom Daehsan Europe Export - Import Korlátolt Feletöségü Társaság s veľkosťou podielu 29.250,-- eur.
3.2. Záverom navrhovateľ poukázal na to, že osoba, H., ktorá mala byť zapísaná ako konateľ navrhovateľa, má trvalý pobyt v Českej republike, ktorý by mal byť akceptovaný v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach.
4. Podľa ustanovenia § 282 ods. 1 C. m. p., ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.
4.1. V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté (ods. 2).
4.2. Podľa ustanovenia § 283 C. m. p., námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
4.3. Podľa ustanovenia § 283a C. m. p., námietky sa podávajú výlučne v elektronickej podobe. Námietky musia byť registrovému súdu podané elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného zákona alebo na špecializovanom portáli podľa osobitného zákona a autorizované navrhovateľom podľa osobitného zákona, inak na námietky registrový súd neprihliada. Námietky sa podávajú spolu s prílohami v elektronickej podobe, inak na ne registrový súd neprihliada.
4.4. Podľa ustanovenia § 285 ods. 1 C. m. p., o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.
4.5. Podľa ustanovenia § 286 ods. 1 C. m. p., registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu.
4.6. O zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (ods. 2).
4.7. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o obchodnom registri, registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom.
4.8. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len „Vyhláška“ v príslušnom gramatickom tvare), k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným sa okrem listín podľa § 4 prikladajú listiny, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 8 a znalecký posudok alebo účtovná závierka overená audítorom, ak sa základné imanie spoločnosti zvyšuje nepeňažnými vkladmi.
4.9. Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.
4.10. Podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka, spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10% základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.
5. Po preskúmaní návrhu na zápis údajov do obchodného registra, námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu a k ním priložených príloh registrový súd zistil, že námietky treba zamietnuť.
6. Registrový súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia predkladá spoločníkom konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená.
6.1. V rozhodovanej veci návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia predložila osoba L. dňa 31. mája 2021, vystupujúca ako konateľ spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra má však registrový súd za preukázané, že menovaná osoba bola konateľom navrhovateľa do 16. apríla 2021, a teda v čase podania návrhu na prijatie rozhodnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka (t. j. 31. mája 2021) nebola oprávnená konať v mene navrhovateľa ako konateľ spoločnosti.
6.2. Registrový súd sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa týkajúcou sa ustanovenia § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka s poukazom na to, že skončenie výkonu funkcie osoby L. ako konateľa navrhovateľa bolo v obchodnom registri zapísané až k 15. júnu 2021, a preto k 31. máju 2021 mohli spoločníci považovať menovanú osobu za konateľa navrhovateľa. Registrový súd uvádza, že ustanovenie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zakotvuje právnu ochranu tretích osôb, t. j. osôb stojacich mimo spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, a naopak nepôsobí do vnútra spoločnosti. Keďže ustanovenie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka nepôsobí do vnútra spoločnosti, nemôžu sa spoločníci navrhovateľa domáhať dobrej viery s odkazom na údaje zapísané v obchodnom registri s poukazom na znenie ustanovenia § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Preto nemôže obstáť tvrdenie navrhovateľa, že spoločníci mali mať za to, že osoba L. bola k 31. máju 2021 konateľom navrhovateľa.
7. Podľa registrového súdu - ako už bolo naznačené vyššie - je pre posúdenie možnosti uskutočnenia požadovaného zápisu údajov do obchodného registra rozhodujúci skutočný právny stav a nie to, ako určitú situáciu mohli subjektívne (nesprávne) vnímať spoločníci spoločnosti.
7.1. Registrový súd konštatuje, že osoba L. bola konateľom navrhovateľa do 16. apríla 2021, a preto len do 16. apríla 2021 bola oprávnená konať v mene navrhovateľa. V čase podania návrhu na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia (31. mája 2021) už osoba L. nebola konateľom navrhovateľa a preto nebola oprávnená podať návrh na prijatie rozhodnutia podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť je významná z toho hľadiska, či bol návrh na zápis údajov podložený spôsobilými listinami, a či sa v skutočnosti jedná o rozhodnutie spoločníkov mimo valného zhromaždenia podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka.
7.2. Pri vyriešení tejto otázky súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 30. júna 2011, sp. zn. 5MObdo/1/2011, v zmysle ktorého „právne následky skutočnosti, či zvolávateľ je alebo nie je oprávnený valné zhromaždenie zvolať, sú zásadným spôsobom odlišné pre právne záujmy spoločnosti, akcionárov spoločnosti a členov orgánov spoločnosti. Ak osoba, ktorá nie je oprávnená zvolať valné zhromaždenie, napriek tomu valné zhromaždenie zvolá, potom udalosti, ktoré nastanú v termíne zvolania, nie sú kvalifikované ako valné zhromaždenie. Akcionári a členovia štatutárnych orgánov nemajú žiadne povinnosti na ochranu svojich práv. Nemusia sa v zvolanom termíne vôbec zúčastniť, nemusia protestovať proti prijatým nesprávnym uzneseniam a nemusia sa ochrany domáhať v prekluzívnej lehote na podanie žaloby o neplatnosť valného zhromaždenia.“ Uvedené znamená, že ak zvolávateľ valného zhromaždenia nebol oprávnený ho vôbec zvolať, je potrebné uznesenia prijaté na takto neoprávnenou osobou zvolanom valnom zhromaždení považovať za ničotné, pričom spoločníci a ani iné oprávnené osoby sa nemusia domáhať žalobou určenia ich neplatnosti podľa ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka.
7.3. Citované závery sú podľa názoru registrového súdu plne aplikovateľné aj v rozhodovanej veci - v ktorej sa jedná o rozhodnutie prijaté mimo valného zhromaždenia - ktoré bolo iniciované osobu, ktorá nebola v rozhodnom čase na podanie takéhoto návrhu oprávnená podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka.
8. Pokiaľ ide o možnosť posúdenia tejto otázky samostatne registrovým súdom, registrový súd odkazuje na uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 24. júna 2021, sp. zn. 1VObdo/1/2021, v ktorom veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vyslovil nasledovné právne závery:
„28.3. Ničotnosť uznesení valného zhromaždenia predstavuje odlišný inštitút od neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorý sa vzťahuje na výnimočné prípady, ak valné zhromaždenie rozhodne o
veci, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti, prípadne ak valné zhromaždenie nebolo zvolané osobou, ktorá by na to bola oprávnená, teda na prípady, ktoré nie sú výslovne pokryté ustanovením § 131 Obchodného zákonníka. Inými slovami povedané, nie všetko, čo je označené ako uznesenie valného zhromaždenia (resp. rozhodnutie jediného spoločníka), ním v skutočnosti aj je, a to bez ohľadu na to, či je platné alebo nie (v kontexte ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka).
28.4. Zároveň platí, že v prípade ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia nepredstavuje žaloba podľa § 131 Obchodného zákonníka účinný prostriedok ochrany práv oprávnených osôb (k tomu viď aj 5MObdo/1/2011), keďže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia môže súd len v prípade jeho rozporu so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Predmetnou žalobou sa totiž nie je možné domáhať určenia ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. januára 2009, sp. zn. 29Odo/1060/2006, v zmysle ktorého, ak súd nevysloví neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ktoré v skutočnosti predstavuje ničotné uznesenie, je jeho postup v súlade s právom.
28.5. Uvedené znamená, že ak došlo na základe ničotného uznesenia valného zhromaždenia k zápisu údajov do obchodného registra, nie je možné považovať takéto ničotné uznesenie valného zhromaždenia za schopné vyvolať právne účinky a za zápisuschopný podklad pre vykonanie zápisu, môže registrový súd v zhodovom konaní zosúladiť zapísaný stav so skutočným právnym stavom, aj bez toho, aby bolo o ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia najprv rozhodnuté v osobitnom konaní. Túto otázku tak môže registrový súd posúdiť sám ako predbežnú otázku. Za skutočný právny stav treba v takomto prípade považovať stav, ktorý bol pred predložením ničotného uznesenia valného zhromaždenia na zápis údajov do obchodného registra.“
8.1. Z uvedeného vyplýva, že nastolenú otázku je oprávnený posúdiť samostatne aj registrový súd (a to aj v rámci konania o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu), keďže vyriešenie tejto otázky je významné pre posúdenie toho, či bol návrh na zápis údajov podložený spôsobilými (t. j. zápisuschopnými) listinami.
8.2. Ako už bolo uvedené vyššie, návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia z 31. mája 2021 adresovala spoločníkom navrhovateľa neoprávnená osoba (osoba, ktorá neoprávnene vystupovala ako konateľ navrhovateľa), a preto takto prijaté rozhodnutie nie je možné považovať za rozhodnutie mimo valného zhromaždenia podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka pre jeho ničotnosť. Z tohto dôvodu listinu označenú ako „vyhlásenie výsledkov hlasovania per rollam spoločnosti DAEXN SLOVAKIA s.r.o.“ zo 6. júla 2021 nie je možné považovať za listinu, na podklade ktorej by bolo možné vykonať navrhovateľom požadovaný zápis údajov do obchodného registra.
9. Záverom registrový súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o osobu H., ktorá mala byť ako konateľ zapísaná do obchodného registra, jedná sa občianku Filipín, ktorá nemá povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky (k tomu viď ustanovenie § 7 ods. 14 zákona o obchodnom registri v spojení s 4 ods. 4 Vyhlášky). Skutočnosť, že menovaná osoba má udelené povolenie na pobyt na území Českej republiky, nepredstavuje splnenie zákonnej povinnosti predložiť k návrhu na zápis údajov do obchodného registra jej povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Nesplnenie tejto povinnosti nie je možné nahradiť odkazom na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ako sa mylne domnieva navrhovateľ.
9.1. Pre úplnosť registrový súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 30. septembra 2020, sp. zn. 4Obdo/54/2020, v zmysle ktorého „povolenie na pobyt vydané správnym orgánom iného členského štátu a oprávňujúce k pobytu na území tohto členského štátu za účelom práce nie je možné stotožňovať s povolením na pobyt v Slovenskej republike, ktoré vydávajú policajné orgány Slovenskej republiky za podmienok stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Osobe, ktorá má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, zákon o pobyte cudzincov len zjednodušuje proces udelenia prechodného pobytu tým, že nemusí prikladať k žiadosti o prechodný pobyt doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, rovnako ako nemusí ani predkladať potvrdenie, že netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie, neznamená to však v zmysle slovenskej právnej úpravy, že by táto osoba mala povolený pobyt na území SR, teda že by spĺňala podmienky v zmysle § 7 ods. 14 zákona č. 530/2003 Z. z.“ (k tomu viď bod 34. odôvodnenia predmetného rozhodnutia).
9.2. Z uvedeného vyplýva, že osobu H. ako štátnu občianku Filipín, ktorá nemá povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, by nebolo možné zapísať do obchodného registra ako konateľku navrhovateľa, aj keby predložené rozhodnutie nemalo vady uvedené vyššie (v bodoch 7. a 8. odôvodnenia).
10. S poukazom na vyššie uvedené právne závery registrový súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu registrový súd námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa ustanovenia § 286 ods. 1 C. m. p. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.).