Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/92/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s. (do 28.2.2018 Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.), so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej X. T., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX, XXX XX V., Č. W., o zaplatenie 1.011,02 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 621,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 621,68 € od 24.3.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 22,98 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.5.2011 sa žalobca voči pôvodnej žalovanej K. H., R.. X.X.XXXX, J. XXX a neskôr i voči žalovanému v rade 2/ T. J., R.. XX.X.XXXX, B. H. XXXX, Č. (uznesenie č. konania -34 zo dňa 22.7.2011), voči ktorému však v priebehu sporu vzal žalobu späť (uznesenie o zastavení konania voči žalovanému 2/ č. konania -196 zo dňa 4.3.2016, právoplatné 23.2.2018), domáhal zaplatenia sumy 1.011,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 24.3.2010 do zaplatenia, a to z titulu neoprávneného odberu elektriny zo zariadenia pre verejný rozvod na odbernom mieste J. XXX, číslo odberného miesta XXXXXXX. Žalobca vyúčtoval pôvodnej žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, splatnou 23.3.2010, uvedenú sumu 1 011,02 €, ktorá pozostávala zo škody vo výške 461,03 € a zo zisťovacieho poplatku vo výške 549,99 €.

2. Pôvodná žalovaná vo vyjadrení k žalobe na čl. 15 uviedla, že prišli o dom, v dome nebývajú, hoci majú v ňom prihlásený trvalý pobyt. V rozhodnom čase neboli vlastníkmi domu. Keď tam chodili elektrikári, žalovaná sa domnievala, že to nariadil exekútor alebo nový majiteľ. Elektrikári hovorili iba s jej manželom, nie s ňou ako platkyňou elektriny, pričom jej manžel je už mŕtvy. Žalovaná odmietla zodpovednosť. Pokiaľ by s ňou komunikovali, bola by k veci privolala políciu či starostu. Žalobca jej poslal list, v ktorom jej určil splátku 22,- €, pričom ona s ňou telefonicky súhlasila a platila. Následne ju nezákonne odpojil. K vyjadreniu pripojila výzvu na odovzdanie predmetu dražby zo dňa 26.10.2009, ktorá bola adresovaná K. H.Ď., J. XXX O. T. J., B. H. XXXX. Odovzdanie predmetu dražby sa malo uskutočniť 12.11.2009 v J. XXX, odberné miesto bolo samotným predmetom dražby. Žalovaná pripojila aj poštové peňažné poukazy U - podacie lístky preukazujúce jej úhrady v rokoch 2008 - 2009 a v roku 2010 dve úhrady: 18.1.2010 sumu 22,- € a 24.2.2010 7,70 €.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. konania -88 zo dňa 20.9.2012 zaviazal pôvodných žalovaných v rade 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalovanú sumu žalobcovi, teda vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaných zaviazal aj k náhrade trov tohto sporu, konštatujúc, že obaja zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne v zmysle . Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č. konania -144 zo dňa 30.4.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na potrebu dôsledného rozlíšenia, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ elektrickej energie uplatnený nárok na náhradu škody odvíja. Tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia meracieho zariadenia, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratej energie. Na účely tohto zistenia je potrebné vždy skúmať spotrebu na odbernom mieste pred časom pravdepodobného zásahu do meradla so spotrebou, ktorá existovala následne. V súvislosti s odberom elektriny zákon upravuje aj špeciálnym spôsobom povinnosť vlastníka nehnuteľnosti udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Konštatovať porušenie povinnosti vlastníka nehnuteľnosti však ešte nezakladá vznik zodpovednosti za škodu, nakoľko tu musia nastúpiť ešte ďalšie podmienky - vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním a vzniknutým následkom a zavinenie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie zároveň i prijatie strohého záveru, ktorý viedol k zaviazaniu oboch pôvodných žalovaných k náhrade škody spoločne a nerozdielne z dôvodu, že nebolo možné ustáliť zavinenie jedného z nich. Nahradiť subjektívnu podmienku zodpovednosti za škodu konštatovaním o solidárnej povinnosti nemá v právnej úprave oporu. Rovnako poukázal na absenciu výpočtu výšky vzniknutej škody.

4. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca okrem späťvzatia žaloby voči žalovanému v rade 2/ skutkové tvrdenia doplnil podaním zo dňa 4.9.2020 čl. 287, odkazujúc na ustanovenie § 30 ods. 2 písm. b) zákona o energetike, v zmysle ktorého je povinnosťou zmluvného odberateľa udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Nakoľko z certifikátu o kalibrácii č. 289/10, ako aj z výpovede svedkov Ľ. N. O. D. F., ktorí spísali protokol o zistení neoprávneného odberu dňa 23.3.2012, vyplýva, že plomby na elektromere boli poškodené, je možné neoprávnený odber elektriny klasifikovať aj podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o energetike ako odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. S odkazom na § 39 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. V prejednávanom prípade je to teda žalovaná. Ide o jej absolútne objektívnu zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, bez možnosti akejkoľvek liberácie. Teda bez ohľadu na to, kto takéto neoprávnené napojenie vykonal. Práve na žalovanú bolo evidované miesto odberu, kde bol zistený neoprávnený odber. V podaní zo dňa 6.5.2021 čl. 310 žalobca doplnil skutkové tvrdenia i vo vzťahu k výške škody a jej samotnému výpočtu. Uviedol, že súčasťou vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 549,99 €. Oprávnenosť fakturácie sa opiera o ustanovenie vyhlášky č. Tzv. zisťovací poplatok predstavuje náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny, teda náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest, pri odstraňovaní neoprávneného odberu, ktorý pre žalobcu vykonávala spoločnosť I. - K., I..W..V.. na základe Rámcovej zmluvy na dodávku služieb uzavretej medzi žalobcom a touto spoločnosťou. V danom prípade v súvislosti s neoprávneným odberom elektriny uhradil žalobca tejto spoločnosti sumu 160,65 €. Tá zahŕňa nasledovné položky: administráciu zákazky 2,- €, kontrolu OM „KOM“ MOO - RK 46,- €, ďalej riešenie OM „KOM“ NN - MOO 87,- €, celková cena úkonov 135,- € + 19 % DPH = 160,65 €. K tomuto tvrdeniu ako dôkaz žalobca pripojil aj uvedenú rámcovú zmluvu, účinnú od 1.1.2008, platnú do 31.12.2010, taktiež faktúru č. XXXXXXXXXX a výpis z účtu. Tiež doplnil, že ostatné náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny vo výške 389,35 € predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu vykonávaného žalobcom.

5. V priebehu sporu, a to dňa XX.XX.XXXX, pôvodná žalovaná zomrela. Súd uznesením č. konania zo dňa 14.4.2020 rozhodol o pokračovaní v spore s jej právnou nástupkyňou, súčasnou žalovanou X. T., W.. K.. Proti tomuto uzneseniu podala právna nástupkyňa pôvodnej žalovanej sťažnosť, o ktorej súd rozhodol uznesením č. konania -276 zo dňa 16.7.2020 tak, že jej sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

6. Súčasná žalovaná, ako právna nástupkyňa pôvodnej žalovanej, už vo svojej sťažnosti vyjadrila nesúhlas so žalobným nárokom, a to aj z dôvodu, že v rámci dedičského konania pohľadávka, ktorá

je predmetom žaloby, nebola prihlásená. Žalovaná nebola informovaná o tom, či poručiteľka zanechala akékoľvek dlhy. Následne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.10.2020 čl. 301 uviedla, že je názoru, že jej právna predchodkyňa za vzniknutú škodu nezodpovedala, keďže nebola vlastníkom nehnuteľnosti, kde bol údajný neoprávnený odber zistený. K zodpovednosti jej právnej predchodkyne sa už vyjadril sám odvolací súd, s ktorého názorom súhlasí. Jej zodpovednosť za neoprávnený odber nemôže byť daná bez ďalšieho tým, že v dome so súhlasom pôvodného žalovaného v rade 2/ bývala. V rámci písomného ospravedlnenia svojej neprítomnosti na pojednávaní opätovne zdôraznila, že žalobu neuznáva ani sčasti, pretože má zato, že je nedôvodná. Z doterajšieho priebehu konania nevyplynulo, že by pôvodná žalovaná v rade 1/ neoprávnene do meracieho zariadenia zasiahla. Nebolo preukázané, že by neoprávnený odber elektrickej energie zavinila. Žiadala preto žalobu zamietnuť.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti strany žalobcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila. Nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Naopak, udelila súhlas s tým, aby súd vo veci rozhodol v jej neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní dňa 13.8.2021 doplnil skutkové tvrdenia v súlade s , keď uviedol, že žalobu uplatňuje podľa o energetike, účinného v čase rozhodného obdobia, teda neoprávneného odberu, ktorý upravuje objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa skúmanie zavinenia nevyžaduje. V danom prípade nebolo možné ustáliť skutočnú škodu, keďže meradlo bolo poškodené, preto mal žalobca len jedinú možnosť v zmysle vtedy platnej legislatívy, a to vyhlášky č. 154/2005, účinnej v čase neoprávneného odberu. Aj preto nie je možné skúmať a porovnávať spotrebu pred neoprávneným odberom a po ňom, práve pre tento zásah, nakoľko s realitou by to nemuselo korešpondovať. Žalobca doručil aj špecifikáciu zisťovacieho poplatku. Vo vzťahu k sume 389,35 € nevie predložiť žiadne konkrétne listinné dôkazy, ako napríklad faktúry a podobne. Ide o jeho vlastnú činnosť, o viac menej všeobecné postupy, ktoré iným spôsobom nevie preukázať. Na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval a uplatnil i nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia pôvodného právneho zástupcu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu, listinných dôkazov, z ktorých v spojení so skutkovými tvrdenia strán zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery. 8. V protokole o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie čl. 4, vystavenom na odberateľa elektrickej energie K. H., s odberným miestom J. XXX, je pri popise spôsobu vykonania neoprávneného odberu uvedené: „poškodené ciachové plomby - odtrhnuté - opačne osadený kryt číselníka.“ Uvedený protokol je podpísaný pánom H..

9. Z faktúry za neoprávnený odber elektriny - duplikátu, vystaveného dňa 7.3.2010 na čl. 3 spisu vyplýva, že pôvodnej žalovanej K. H.Ž. boli účtované položky: škoda vo výške 461,03 € a zisťovací poplatok vo výške 549,99 €, nedoplatok teda spolu vo výške 1.011,02 €. Faktúra sa stala splatnou dňa 23.3.2010. Týkala sa odberného miesta č. XXXXXXX, a bola vystavená na odberateľku K. H., J. XXX.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. J., čl. 24, vyplýva, že na základe osvedčenia R. XXXXX/ XX-Q. Z., O..I.. (dobrovoľná dražba), U. XXXX/XXXX zo dňa 28.7.2009 svedčí výlučné vlastníctvo (1/1) k rodinnému domu súp. č. XX, postavenému na parcele XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2, v prospech T. J., R.. XX.X.XXXX, B. H. XXXX. Ten sa v spore na pojednávaní dňa 24.11.2011 vyjadril, že v čase, keď došlo k nepovolenému odberu, v dome býval syn H. a rodičia K. H. a jej manžel. Žalovaný v rade 2/ so žalobcom novú zmluvu neuzavrel z dôvodu, že tam pôvodných majiteľov ešte nechal bývať. Elektrinu prehlásil až po ich odsťahovaní, čo sa stalo niekedy v roku 2010. Žalovaný v rade 2/ priznal, že po tom, ako dom nadobudol, elektromer nekontroloval.

11. Zo žiadosti o ukončenie zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 12.9.2010 čl. 47 spisu vyplýva, že túto podala pôvodná žalovaná v rade 1/ v uvedený deň 12.9.2010. Dovtedy bola vedenou ako odberateľka elektriny do odberného miesta J. XXX. K uvedenému žalobca tvrdil, že pôvodný žalovaný v rade 2/ ako nový vlastník odberného miesta má elektromer napísaný na seba až od 21.9.2010.

12. Z potvrdenia V. J. zo dňa 15.12.2011 čl. 49 spisu vyplýva, že pôvodná žalovaná v rade 1/ mala naďalej hlásený trvalý pobyt v obci J. XXX. Z ďalšieho potvrdenia V. J. zo dňa 16.4.2012 čl. 65 vyplýva, že nový vlastník domu, ktorý ho nadobudol dražbou zo dňa 28.7.2019, nezrušil trvalý pobyt bývalým vlastníkom domu, teda pani K. H. a jej synovi K. H., ale tí fyzicky v dome už nebývajú, nakoľko sa museli po exekúcii z domu vysťahovať. V čase neoprávneného odberu dňa 24.2.2010 bol vlastníkom uvedenej

nehnuteľnosti už nový majiteľ. Obec nevie potvrdiť, kto sa v skutočnosti v čase neoprávneného odberu v dome č. XXX zdržiaval.

13. Z uznesenia vydaného v dedičskom konaní po poručiteľke K. H., W.. K. - pôvodnej žalovanej v rade 1/, č. konania -82 zo dňa 6.2.2020 čl. 269 spisu vyplýva, že jedinou dedičkou, závetnou, sa stala X. T.Á., W.. K. - súčasná žalovaná, ktorá nadobudla dedičstvo, ktorého čistá hodnota bola stanovená na 22.501,38 €. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2020.

14. Podľa o energetike odberateľ elektriny v domácnosti je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Podľa dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

15. Žalobca učinil predmetom sporu zaplatenie peňažnej sumy z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom a tiež z titulu zisťovacieho poplatku. Súd na nárok uplatnený žalobou aplikoval zákonné ustanovenia v spojení s zákona o energetike, účinného v čase neoprávneného odberu ako škodovej udalosti a vyhlášky č. z. o spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

16. Pri zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady: porušenie povinnosti/protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť. Súd skúmal neoprávnený odber elektriny podľa § 39 zákona o energetike. Žalobca vymedzil, že v danom prípade sa jedná o skutkovú podstatu vymedzenú v § 39 ods. 1 písm. c/, pretože šlo o odber elektriny poškodeným meradlom (poškodené ciachové plomby - odtrhnuté - opačne osadený kryt číselníka). Súd sa zaoberal, v nadväznosti na obranu žalovanej tým, či bolo podstatným, či pôvodná žalovaná ako zmluvná odberateľka a užívateľka odberného miesta toto poškodenie i spôsobila alebo nie. Súd prijal záver o objektívnej zodpovednosti predchodkyne žalovanej, ktorá za škodu zodpovedá bez zreteľa na zavinenie, pretože podľa zákona o energetike bola povinnou odberné miesto udržiavať v zodpovedajúcom technickom stave. Odberateľ totiž zodpovedá (už len) za to, že odoberal elektrinu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Porušenie meradla teda nie je viazané len na odberateľa samotného (ako napr. v prípade skutkovej podstaty podľa § 39 ods. 1 písm. b/, kde sa výslovne uvádza „...v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa...“). V danom prípade súd z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná sa v rozhodnom období, ktoré bolo vymedzené od 1.1.2010 do 24.2.2010, v odbernom mieste fakticky zdržiavala, rodinný dom, ktorý bol odberným miestom, užívala, čo i sama priznala, keď vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v ňom bývala aj po tom, ako „oň prišli“. Aj listinnými dôkazmi bolo potvrdené, že aj po zmene vlastníctva v odbernom mieste mala naďalej evidovaný trvalý pobyt, a to až do zmeny odberateľa, ku ktorej došlo práve na základe jej žiadosti až zo dňa 12.9.2010 (teda po rozhodnom období). Bolo zároveň logické, že pokiaľ v dome bývala, bola vedená naďalej ako odberateľka, pretože de facto elektrinu i odoberala. Napokon, túto skutočnosť nenamietala. Tvrdila, že poškodenie meradla nespôsobila, to ale pri prijatí záveru o objektívnej zodpovednosti nebolo významným. Zavinenie v

danom prípade súd neskúmal. Podľa názoru súdu pôvodná žalovaná bola zo zákona povinnou odberné elektrické zariadenie udržiavať v zodpovedajúcom technickom stave, na tento účel ho kontrolovať a v prípade zistenia akéhokoľvek zásahu doň prevádzkovateľa bezodkladne informovať. V tejto súvislosti súd záverom poukazuje aj na to, že z neoprávneného odberu má prospech samotný odberateľ, a to bez ohľadu na skutočnosť, či neoprávnenú manipuláciu zavinil alebo či o nej vôbec vedel. Súd vec preskúmal a rozhodol i v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, v rámci ktorej je prijatý záver o objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny v prípade neoprávneného odberu následkom poškodenia meradla.

17. Keďže všetky predpoklady vzniku zodpovednosti predchodkyne žalovanej za škodu boli podľa názoru súdu naplnené, a to porušenie zákonnej povinnosti v zmysle § 30 ods. 2 písm. b) zákona o energetike, vznik samotnej škody v podobe neoprávneného odberu a príčinná súvislosť medzi nimi, bez potreby preukazovania zavinenia predchodkyne žalovanej, žaloba je v časti o zaplatenie náhrady škody titulom neoprávneného odberu v celom rozsahu dôvodnou. Vzhľadom k uvedenému žalobe v časti o zaplatenie sumy 461,03 € vyhovel.

18. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy titulom zisťovacieho poplatku, žalobcovi uznal, že práve pre príčinu vzniku neoprávneného odberu (porušenie meracieho zariadenia) nebolo možné skutočnú škodu ustáliť, preto dôvodne postupoval v súlade s vyhlášky č. , podľa ktorej má nárok na zaplatenie tzv. zisťovacieho poplatku. Ide teda o nárok zákonný, ktorý žalobca vyčíslil vo výške 549,99 €. Súd žalobe v tomto smere vyhovel však len v časti o zaplatenie sumy 160,65 €, nakoľko len takéhoto rozsahu sa týkali skutkové tvrdenia a dôkazy žalobcu. Vo zvyšnej časti podľa názoru súdu žalobca neuniesol bremeno tvrdenia i dôkazu, skutkové tvrdenia boli strohé, všeobecné, dokonca sa zhodovali s vymedzenými činnosťami, ktoré mal v zmysle skorších vyjadrení žalobcu zaňho vykonávať subjekt I. K., I..W..V.. na základe rámcovej zmluvy, ktorému sčasti, a to v rozsahu 160,65 €, aj plnil. Teda ide o úkony, ktoré tzv. zisťovací poplatok už zahŕňa. V tomto smere si teda sám žalobca protirečil. Zároveň uviedol, že nad rámec tejto sumy 160,60 € nevie náklady a ich vynaloženie žiadnym spôsobom preukázať.

19. Záverom súd považuje za potrebné v krátkosti poukázať aj na to, že žalovaná bola v spore pasívne legitimovanou, keďže sa stala jedinou dedičkou, ktorá za dlh svojej predchodkyne (poručiteľky) zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom k čistej hodnote dedičstva (22.501,38 €) a k dôvodnej časti predmetu sporu (621,68 €, vrátane príslušenstva) bolo možné zodpovednosť žalovanej za dlh svojej poručiteľky bez pochýb konštatovať.

20. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol i nárok na sankčný úrok z omeškania, ktorý uplatnil v zákonnej výške 9 % ročne od 24.3.2010, ako dátumu nasledujúcemu po splatnosti faktúry, ktorou pôvodnej žalovanej neoprávnený odber účtoval. Prevzatie tejto faktúry pôvodná žalovaná nespochybnila. Od nasledujúceho dňa po jej splatnosti je teda preukázateľne v omeškaní.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom spore bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 621,68 €, predstavujúcej 61,49 %. Zvyšných 38,51 % predstavoval úspech žalovanej. Preto čistý úspech žalobcu bolo potrebné ustáliť na 22,98 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.