Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/163/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (matky) - L. zastúpenej Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti mužovi ktorého otcovstvo má byť určené - H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XX, XXX XX L., zastúpený JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou, so sídlom Janka Alexyho 7, 841 01 Bratislava, vo veci určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu X. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.10.2019, č.k. -327, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.10.2019, č.k. -327, v napadnutej časti výrokov IV., V., VI, o určení výživného, a v závislom výroku o trovách konania VII., z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 24.10.2019, č.k. -327, vo výroku I. určil, že odporca H. O., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej X. H., nar. XX.XX.XXXX, matke L. H., nar. XX.XX.XXXX, vo výroku II. maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, vo výroku III. styk otca s maloletou neupravil, vo výroku IV. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne, vždy k 15. dňu v každom mesiaci vopred k rukám matky od 06.02.2016 do 31.08.2019, vo výroku V. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 200 eur mesačne, vždy k 15. dňu v každom mesiaci vopred k rukám matky od 01.09.2019, vo výroku VI. zročné výživné za obdobie od 06.02.2016 do 24.10.2019 v sume 5.068 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 150 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, od doručenia rozsudku, vo výroku VII. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. . Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , o rodine (ďalej len Zákon o rodine), , (ďalej len ) a skutkovo tým, že procesom dokazovania najmä závermi znaleckého posudku č. 10/2019 Doc. K.. Y. O., M. dospel k záveru, že H. O. nar. XX.XX.XXXX je biologickým otcom maloletej X. H., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že priezvisko maloletej určil v zmysle dohody rodičov. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej ( ) rozhodol v súlade so súhlasným stanoviskom rodičov tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou neupravil, keď rodičia zhodne deklarovali, že sa na ňom vedia dohodnúť. Za preukázané mal, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú po každej stránke, žije s maloletou v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí jej so starostlivosťou o maloletú pomáhajú. Pri rozhodnutí o výške výživného na maloletú uviedol, že vychádzal z rozčlenenia veku maloletej na obdobie od jej narodenia dňa 06.02.2016 do 31.08.2019 a od nástupu maloletej do materskej školy dňa 01.09.2019. Uviedol, že za prvé tri roky života maloletej výživné v sume 150 eur

považoval za primerané, zohľadňujúc potreby zdravého dieťaťa do troch rokov, čistý mesačný príjem otca 900 eur a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k mesačným nákladom na odôvodnené potreby poukázal na matkou preukázané mesačné poplatky v materskej škole (školné 38 eur, stravné 35 eur), na doklady o nákupe oblečenia a topánok, zaplatenie potvrdenia o zdravotnom stave maloletej pri jej nástupe do MŠ 12 eur a jednorazový poplatok 100 eur a doklad o zakúpení bicykla 175 eur. Vo vzťahu k matke uviedol, že za preukázaný mal jej príjem z dvoch zamestnaní, v spol. Autovrakovisko, s.r.o., so mzdou za obdobie máj až august 2019 700 eur brutto, a v umeleckom súbore Z. za obdobie od 1/2019 - 4/2019 259,80 eur a za 5/2019 - 8/2019 184,14 eur netto. Vo vzťahu k otcovi uviedol, že je SZČO, podľa faktúr vystavených E. R., A.: XXXXXXXX, bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 900 eur, za rok 2018 predstavoval 10.970,49 eur (mesačne 914 eur). Za preukázané mal, že otec so svojou partnerkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke (s príspevkom 269 eur), žije v spoločnej domácnosti a vychováva spoločné dieťa maloletú Y. O., nar. XX.XX.XXXX. Zročné výživné za obdobie od 06.02.2016 do 24.10. 2019 v sume 5.068 eur (118€ + 1.500€ + 1.800€ + 800€ + 850€), povolil otcovi splácať v 150 eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Výpočet : 22 dní za mesiac február 2016, t.j. 118 eur, 3/2016-12/2016 - 10 mesiacov á 150 eur t.j. 1.500 eur, rok 2017-12 mesiacov á 150 eur, t.j. 1.800 eur, rok 2018-12 mesiacov á 150 eur t.j. 1.800 eur od ktorej odpočítal otcom uhradenú sumu 1.000 eur t. j. zročné výživné 800 eur, rok 2019-8 mesiacov á 150 eur, t.j. 1.200 eur, za mesiac september, október 2019 á 200 eur, spolu 1.600 eur, z čoho otec zaplatil za mesiace 6, 7, 8, 9, 10/2019 á 150 eur mesačne, spolu 750 eur, zročné výživného za obdobie roku 2019 (1.600€ - 750€) je 850 eur. O trovách konania rozhodol podľa . 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja rodičia. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je časť týkajúca sa výkonu rodičovských práv a povinností (výroky o výživnom na maloletú) a rozsudok v časti určenia otcovstva (výrok I.) nadobudol právoplatnosť, odvolací súd v rozhodnutí používa označenie účastníkov ako otec a matka. 4. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v odvolaní podľa , , , , , napadla rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov IV., V., VI. a VII., navrhujúc ich zmeniť a výživné za obdobie od 06.02.2016 do 31.08.2019, ustáliť vo výške

200 eur, za obdobie od 01.09.2019 do 31.12. 2019 vo výške 250 eur mesačne a od 01.01.2020 vo výške 300 eur mesačne, určiť zročné výživné za obdobie od 06.02.2016 do rozhodnutia a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Namietala, že súd nesprávne výživné odvodil od otcom uvádzaného čistého mesačného príjmu za rok 2018 vo výške 900 eur, keď vzhľadom na pracovnú pozíciu otca, sa jeho príjem zdá byť značne poddimenzovaný. Poukázala iné pracovné ponuky s vyšším príjmom v obdobnej oblasti pri závislej práci, pričom v prípade otca ako SZČO, sa predpokladá vyšší príjem. Poukázala na novú skutočnosť, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku a síce, že nedošlo k predĺženiu trvania jej pracovného pomeru a lekárskou správou o zdravotnom stave maloletej zo dňa 04.12.2019, preukazovala, že maloletá prekonáva od 09/2019 opakovane infekcie dýchacích ciest, s odporúčaním jej dočasného vylúčenia z kolektívu materskej školy do 28.02.2020. Uvedená okolnosť sa odzrkadlila u jej zamestnávateľa, ktorý jej zaslal upozornenie na skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.12.2019, ku dňu 31.12.2019, čo predpokladá zníženie jej príjmu od 01.01.2020. Namietala nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania, keď jednoznačne môže spravodlivo požadovať priznanie náhrady trov konania nie len z dôvodu negatívneho prístupu otca k určeniu otcovstva a jeho pasívneho postoja, ale aj z dôvodu, že náklady na znalecký posudok preukazujúci otcovstvo H., musela pôvodne hradiť v celosti zo svojich nákladov. Mala za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia ust. aj s poukazom na to, že na výchovu maloletej ostala sama. 5. Otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov IV. - VI., navrhujúc ho zmeniť a výživné na maloletú určiť za obdobie od 06.02.2016 do 31.08.2019 vo výške 100 eur mesačne, od 01.09.2019 vo výške 150 eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 06.02.2016 do 24.10.2019 vo výške 2.829 eur mu uložiť zaplatiť v 100 eur mesačných splátkach, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávny záver, rozhodnutie považoval za paušalizujúce, zjednodušené a nekomplexné, keď súd riadne neskúmal a teda ani nezohľadnil odôvodnené potreby maloletej, jeho majetkové pomery a druhú vyživovaciu povinnosť a ich vzájomný pomer. Súd prvej inštancie v označenom rozsudku neuplatnil dané zákonné kritériá a zásady. Nie je z neho zrejmé, ako dospel k určenej výške výživného a to ani v kontexte určených dvoch období. Uviedol, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletej, ani ich nešpecifikoval. Deklarovanie výdavkov maloletej matkou neznamená ich reálne vynaloženie

a ani ich dôvodnosť. Kúpa bicykla bola realizovaná starými rodičmi, čo vyplýva z písomnej správy z prešetrenia pomerov zo dňa 16.08.2019, ktorej vecný obsah sa tiež líši od tzv. výdavkov na maloletú deklarovaných matkou. Uviedol, že nie je pravdivý záver, že matka má dva neúplné pracovné úväzky. Namietal záver súdu o jeho čistom priemernom mesačnom príjme v sume 914 eur, keď uvádzal príjem hrubý, svoje výdavky po spracovaní predložil v daňových priznaniach. Ako SZČO je povinný uhradiť - sociálne, zdravotné poistenie, pracovné oblečenie, ochranné pomôcky, telefón, cestovné, čo predstavuje v priemere sumu 265 eur mesačne, ktoré súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Zdôraznil, že jeho čistý zárobok sa pohybuje od 660 eur do 720 eur mesačne. Namietal, že súd nedostatočne zohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru Y. O., ako aj okolnosť, že jej matka je na rodičovskej dovolenke. Namietal neaplikovanie zásady, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu. Mal za to, že výživné pre maloletú v jej veku 3 rokov nemôže byť určené na hrane jeho základných životných potrieb. Zopakoval, že o tehotenstve sa dozvedel v jeho 8. mesiaci, bol postavený pred hotovú vec a

následné konanie matky po pôrode ho presvedčilo, že nemôže byť otcom maloletej. Po testoch DNA musel vnútorne prijať, že má ďalšie dieťa so ženou, s ktorou sa vlastne nepoznajú, nevedia vzájomne komunikovať. Z dôvodov ktorých nastal aj dlh na výživnom, za čo by nemal niesť zodpovednosť výlučne sám. Zdôraznil, že sa nemieni svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej X. zbaviť či vyhnúť, naopak je jeho záujmom podieľať sa na jej výchove a výžive osobne, rešpektujúc doterajší jej život. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu predložila listiny vzťahujúce sa na preukázanie jej príjmu od 10/2019 a zdravotného stavu maloletej. Trvala na svojich odvolacích dôvodoch a skutkových tvrdeniach. 8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právnej zástupkyne nesúhlasil s jej odvolacími dôvodmi a skutkovými tvrdeniami, zotrvávajúc na svojej právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v odvolaní. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie otca a matky bolo podané včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa , s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca a matky podľa ust. v spojení s ust. v napadnutom rozsahu zrušil a podľa ust. v spojení s ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ). 11. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. Pokiaľ otec súdu prvej inštancie vytkol nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloletú (výroky IV., V., VI.) danú námietku je nutné podriadiť pod ust. , podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že

majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b) . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. 14. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. zo dňa 30.09.1968, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú

starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. 15. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. 16. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v

spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. 17. Odvolací súd v danej prejednávanej veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje viacero chýb v písaní, nesprávne formulácie, muž ktorého otcovstvo malo byť

určené je označený ako odporca ale aj ako navrhovateľ, z obsahu rozhodnutia vyplýva odôvodnenie o určovaní priezviska maloletej, o ktorom však v predmetnom konaní súd nerozhodoval (rodný list maloletej). V odôvodnení rozhodnutia, ktoré sa týka napadnutého rozsahu vo výrokoch o výživnom na maloletú súd prvej inštancie uviedol, čoho sa návrhom navrhovateľka (matka) domáhala, ako sa k návrhu vyjadril muž ktorého otcovstvo má byť určené (otec) a čo navrhoval, čiastočne zhrnul skutkové zistenia týkajúce sa príjmov rodičov, vymenoval niektoré z nákladov na maloletú matkou uvádzané ( poplatky v predškolskom zariadení, za lekárske potvrdenie a kúpu bicykla), citoval tiež len niektoré právne prepisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a rozhodnutie o určení výživného na maloletú rozdielne za dve obdobia (od 06.02.2016 a od 01.09.2019) odôvodnil len konštatovaním o jeho primeranosti a nástupu maloletej do predškolského zariadenia. Rozhodnutie o trovách konania a dôvody pre ktoré nevyhovel návrhu matky na postup podľa neodôvodnil vôbec. 18. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva úvaha ktorou sa pri rozhodnutí riadil, aké dokazovanie vykonal a ako vyhodnotil všetky zisťované skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom na maloletú za obdobie od 06.02.2016 do 31.08.2019 a o jeho navýšení od 01.09.2019 z hľadiska odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, ich zárobkových a majetkových pomerov, počtu vyživovacích povinností, ich osobných odôvodnených výdavkov a výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. , , , , Zákona o rodine, súd pri jeho určovaní berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom prípade z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o výške výživného na maloletú však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nie je zrejmé ustálenie výšky celkových mesačných výdavkov na maloletú za určené jednotlivé obdobia, súd neuviedol, čo bolo podkladom (okrem nástupu maloletej do predškolského zariadenia) pre navýšenie výživného od 01.09.2019. Neuviedol, ktoré náklady na maloletú matkou uvádzané považoval za dôvodné a aj preukázané a ako tieto potom premietol do svojho rozhodnutia o výške výživného. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako sa vysporiadal s vyhodnotením príjmu otca a to za celé posudzované obdobie od roku 2016 do rozhodnutia (keď hodnotil iba jeho príjem za rok 2018), nevyhodnotil dôvodnosť ním uvádzaných výdavkov či osobných alebo na výkon jeho povolania (podnikania). Nakoľko sa maloletá narodila krátko začiatkom roka 2016, bolo potrebné zistiť a vyhodnotiť príjem otca aj za rok 2015. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda neobsahuje záver, ako vyhodnotil príjmy zo živnosti otca a ako pristúpil k vyhodnoteniu nákladov otca, resp. či náklady ním uvádzané, nie sú účtované v nákladoch živnostníka. Rovnako odôvodnene rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie príjmu matky za celé posudzované obdobie, keď odkazuje iba na jej príjem za rok 2019, ako aj jej nákladov a tiež porovnanie celkovej životnej úrovne a majetkových pomerov rodičov. 19. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné pre nedostatok odôvodnenia preskúmať ani ustáliť, či je napadnuté rozhodnutie vecne a právne správne. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí o určení

výživného na maloletú, bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletej, tieto presne špecifikuje a ustáli a to aj vo vzťahu zmene výšky výživného za jednotlivé obdobia tak, aby nové rozhodnutie zodpovedalo . Súčasne súd prvej inštancie, vykoná dokazovanie (prípadne toto aj zopakuje) v súlade s ust. , , , a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom ( ). 20. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. a rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Návrh matky a jeho dôvodnosť pre priznanie náhrady trov konania podľa vyhodnotí a svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodní. 21. Odvolací súd reagujúc na námietku otca, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď výšku výživného nestanovil percentuálnym výpočtom z príjmu otca z jeho podnikania udáva, že Zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria pre určenie výživného na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery Percentuálne odvodenie výšky výživného zo zárobku povinného rodiča by tak bolo pochybením súdu, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať na reálne možnosti povinného rodiča dosahovať príjem. Zároveň by to znamenalo neprípustný odklon od základných hmotnoprávnych princípov a vytvorenie nežiaduceho precedensu smerujúceho predovšetkým v neprospech oprávneného. Rozhodne nejde o bežnú prax súdov pri rozhodovaní o výživnom. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. ). Prijatie zmieneného postupu pri určovaní výšky výživného by tak povinnému rodičovi v praxi umožňovalo tiež vyhnúť sa náležitému plneniu výživného získaním neadekvátneho a menej honorovaného zamestnania, resp. nezamestnanosťou simulovať stav za účelom rozhodnutia podľa Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Príjem povinného rodiča je preto potrebné posudzovať s tzv. zásadou potencionality zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).