Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-5-2020.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu Hombre spol. s r.o., IČO: 46 449 493, so sídlom Banská Hodruša 514, 966 63 Hodruša-Hámre, zastúpený JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému CARGO EXPRES SLOVAKIA s.r.o., IČO: 45 427 062, so sídlom Hrabičov č. 265, 966 78 Hrabičov, zastúpený JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., U.. XX.XX.XXXX, R. Š.. G. XXX/XX, XXX XX Ž. U. T., o zaplatenie 6.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.000,- Eur od 05.02.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 04.05.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.000,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu dňa 22.01.2019, na základe ktorej žalobca predal žalovanému ťahač návesu E. A. XxX A. R. W., H.: S., Y.: Q., za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- Eur + DPH. Žalovaný sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy, potom však prehlásil, že kúpnu cenu uhradí po vydaní faktúry. Napriek tomu, že bola vydaná faktúra č. XXX/XXXX N. XX.XX.XXXX, splatná 05.02.2019, túto dodnes neuhradil. Žalovaným bola uhradená len faktúra č. XXX/XXXX na sumu 3.600,- Eur, vystavená 22.01.2019 a splatná 05.02.2019. Pokiaľ je žalobcovi známe, žalovaný predmetné vozidlo predal ďalej inému záujemcovi. Po pokuse o mimosúdne vyriešenie veci žalovaný podal žiadosť o uzavretie splátkového kalendára, že by platil v mesačných splátkach po 400,- Eur s DPH, s čím žalobca vzhľadom na odstup času nesúhlasil.
2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 24Cb/5/2020-17 zo dňa 02.06.2020, ktorý bol uznesením zo dňa 30.06.2020 zrušený v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný podal voči nemu v zákonnej lehote odpor.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že označenie strán sporu v žalobe nezodpovedá údajom v Obchodnom registri. Zo žaloby nie je jasné, či právnym podkladom na peňažné plnenie má byť jedna nezaplatená faktúra alebo dve. Žalobca uvádza, že vystavil faktúru č. XXX/XXXX Q. N. XX.XX.XXXX K. W. Č.. XXX/XXXX. Nakoľko prvá faktúra bola vystavená bez bližšej špecifikácie jej výšky a druhá faktúra bola žalovaným uhradená, nie je jasné ako žalobca dospel k záveru, že mu žalovaný dlhuje sumu 6.000,- Eur. Nie je tiež jasné z akého právneho titulu si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku, či z titulu nezaplatenia kúpnej ceny alebo bezdôvodného obohatenia.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.07.2020 uviedol, že sa domáha zaplatenia kúpnej ceny, ktorá bola predmetom faktúry č. XXX/XXXX, ktorá bola vystavená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2019, pričom z tejto kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom predaja. V uvedenom čase bola vystavená i druhá faktúra č. XXX/XXXX, avšak na základe inej kúpnej zmluvy s iným predmetom predaja. Žalovaný nenamieta, že by nebol kúpil ťahač návesu označený v čl. 1 predmetnej zmluvy a nepoprel ani tvrdenie, že nezaplatil kúpnu cenu.
5.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.08.2021 poukázal na § 329 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobcu požiadal o uzavretie splátkového kalendára, podľa ktorého by svoj dlh zaplatil v pravidelných mesačných splátkach po 400,- Eur, s ktorým žalobca z neznámych dôvodov nesúhlasil. Žalobca má napriek ústnej dohode strán záujem na vymožení čo najväčšej sumy finančných prostriedkov titulom úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný navrhol nepriznať žalobcovi úroky z omeškania pre rozpor s dobrými mravmi.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.08.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom strán sporu a ich zástupcov, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
7. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.2019 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. V zmluve je uvedené, že je uzatvorená podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol predaj vozidla - ťahač návesu E. A. XxX A., R. W., H.: S., Y.: Q. za dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- Eur + DPH. Predávajúci vystaví faktúru, ktorou vyúčtuje kúpnu cenu a doručí ju kupujúcemu. Strany sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. V prípade, ak dohodnutá kúpna cena nebude predávajúcemu uhradená riadne a včas, je predávajúci oprávnený odstúpiť od zmluvy. Odstúpením sa zmluva zrušuje od svojho počiatku a zmluvné strany sú povinné vydať si navzájom plnenia, ktoré si na základe zmluvy poskytli, do 10 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia predávajúceho o odstúpení od zmluvy kupujúcemu. 8. Z osvedčenia o evidencii vydaného v Žarnovici dňa 22.01.2019 vyplýva, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla H.: S., Y.: Q. k uvedenému dňu bol žalovaný. 9. Z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 22.01.2019, splatnej dňa 05.02.2019 súd zistil, že bola vystavená žalobcom ako dodávateľom, ako odberateľ je uvedený žalovaný. Vo faktúre je uvedené, že fakturujeme Vám predaj ojazdeného ťahača E. A. XxX A., Š. Q. XXX R., H.: S., A..H.. XXXX, farba biela. Faktúra znie na sumu 5.000,- Eur + DPH vo výške 1.000,- Eur, spolu 6.000,- Eur. Na faktúre sa nachádza aj pečiatka žalovaného a podpis.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ zo strany žalovaného bol žalobcovi doručený návrh na uzavretie splátkového kalendára, z tohto vyplýva, že existencia predmetnej pohľadávky zo strany žalovaného nie je sporná. Nie je sporné, že predmet kúpy bol zo strany žalovaného medzitým ďalej odpredaný napriek tomu, že kúpna cena zaň nebola žalobcovi zaplatená.
11. Žalobca prostredníctvom konateľa na pojednávaní uviedol, že žalovanému predali ťahač E., pričom žalovaný nezaplatil kúpnu cenu. Na základe toho si chcel tento ťahač od žalovaného prevziať naspäť, lebo nebol zaplatený. Zistili však, že žalovaný medzitým tento ťahač ďalej predal. Faktúra č. XXX/XXXX sa týkala predaja návesu a faktúra č. XXX/XXXX sa týkala predaja ťahača. Predmetom tohto konania je zaplatenie faktúry č. XXX/XXXX za ťahač, pričom z tejto faktúry nebola uhradená žiadna čiastka. Je pravdou, že s konateľom žalovaného sa stretli, navrhol v rámci ústnych rokovaní, že by nechcel platiť úroky z omeškania, s čím žalobca v tom čase súhlasil, avšak napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k úhrade žiadnej sumy.
12. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca uviedol, že mal záujem si prevziať predmetné motorové vozidlo naspäť, z čoho zrejme vyplýva, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, tzn. uplatňuje si nárok z nesprávneho právneho titulu. Predmetom ústnych dohôd medzi stranami sporu bolo, že za určitých okolností si žalobca nebude uplatňovať úroky z omeškania. Súhlasili by s uzavretím súdneho zmieru za podmienok aké vyplynuli z ústnych rokovaní medzi stranami sporu. Pokiaľ si teda žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné vychádzať z ceny predmetného vozidla v súčasnosti, ktorá je nižšia oproti cene, za ktorú bolo predávané v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ existovala medzi stranami dohoda o odpustení úrokov z omeškania, súd by mal prihliadnuť na to, či nie je v rozpore s dobrými mravmi ich súčasné uplatňovanie.
13. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 329 ObZ, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
15. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.01.2019 uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal previesť na žalovaného vlastnícke právo k motorovému vozidlu - ťahaču E. a žalovaný za zaviazal zaplatiť zaň kúpnu cenu vo výške 6.000,- Eur vrátane DPH. Nebola sporná ani skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetnému vozidlu bolo prevedené na žalovaného a tiež skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Podľa zmluvy mal žalovaný kúpnu cenu zaplatiť pri jej podpise, t. j. dňa 22.01.2019 s tým, že žalobca vyúčtuje kúpnu cenu faktúrou. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 22.01.2019, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ňou fakturuje cenu predmetného ťahača E. vo výške 6.000,- Eur vrátane DPH. Súd mal preukázané, že kúpnu cenu predmetného ťahača E. vyplývajúcu z predmetnej kúpnej zmluvy žalobca fakturoval žalovanému práve faktúrou č. XXX/XXXX, pričom ako už bolo uvedené, žalovaný v konaní nepreukázal a v konečnom dôsledku ani netvrdil, že by kúpnu cenu za ťahač E. v zmysle faktúry č. XXX/XXXX uhradil. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukazoval na inú faktúru, ktorá mala byť vystavená žalobcom č. XXX/XXXX, táto sa podľa tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté ani dôkazmi vyvrátené, týkala iného predmetu predaja (návesu) a teda nijako nesúvisí s predmetom tohto konania.
16. Súd sa zaoberal aj samotným právnym režimom predmetnej kúpnej zmluvy. Na strane oboch jej účastníkov vystupovali podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm. a) ObZ) - spoločnosti s ručením obmedzeným. S prihliadnutím na všetky okolnosti je zároveň zrejmé, že sa uzavretie predmetnej zmluvy týkalo ich podnikateľskej činnosti, čo možno vyvodiť z predmetu zmluvy (predaj nákladného ťahača E.) a predmetu podnikania strán sporu vyplývajúceho z Obchodného registra (u oboch medzi predmety podnikania patrí nákladná cestná doprava). Záväzkový vzťah medzi stranami teda spĺňa znaky v zmysle § 261 ods. 1 ObZ, jedná sa teda o tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah a predmetná kúpna zmluva sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmluve síce bolo uvedené, že sa uzaviera podľa Občianskeho zákonníka, avšak § 261 ObZ je kogentným zákonným ustanovením (ako vyplýva z § 263 ObZ) a podnikatelia ako účastníci zmluvy týkajúcej sa ich podnikateľskej činnosti sa teda nemôžu odchýliť od znenia zákona a dojednať si, že by sa takáto zmluva mala spravovať Občianskym zákonníkom.
17. Ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. ObZ, z ktorej žalobca svoju zmluvnú povinnosť (previesť na žalovaného vlastnícke právo k ťahaču E.) splnil, zatiaľ čo žalovaný svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške 6.000,- Eur vrátane DPH nesplnil. Žalovanú peňažnú sumu z titulu nezaplatenej kúpnej ceny súd považoval za uplatnenú dôvodne a žalobcovi ju priznal.
18. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nedôvodnosti žaloby kvôli nesprávne uvedenému právnemu titulu uplatneného nároku. V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle zásady iura novit curia je právne posúdenie uplatneného nároku vecou súdu, pričom v civilnom sporovom konaní je v súlade s prejednacou zásadou predovšetkým záležitosťou procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, hoci na základe iného právneho posúdenia, než prípadne predostrel žalobca, nie je to dôvodom na zamietnutie žaloby. V prejednávanej veci sa súd navyše nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že uplatnený nárok by mal byť posúdený ako domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že zo strany žalobcu malo dôjsť k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy. V zmluve bola dohodnutá možnosť odstúpenia od nej zo strany žalobcu v prípade nezaplatenia kúpnej ceny riadne a včas, pričom bolo dojednané, že by tak malo byť učinené písomným oznámením žalovanému. Žalovaný nepreukázal, že by k takémuto platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu došlo, žalobca takúto skutočnosť v priebehu konania netvrdil a aj v rámci záverečnej reči na pojednávaní, podobne ako jeho právny zástupca, zotrval na tom, že predmetný peňažný nárok si uplatnil z titulu nezaplatenej kúpnej ceny. Pre úplnosť súd uvádza, že aj pokiaľ by došlo k platnému odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy, bolo v nej pre ten prípad dojednané, že sa od počiatku (ex tunc) zrušuje. Tým účastníci zmluvy modifikovali dôsledky odstúpenia vyplývajúce z úpravy Obchodného zákonníka, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. platí, že zmluva sa zrušuje od okamihu, kedy oprávnená strana od zmluvy platne odstúpila (ex nunc), pričom pôvodný zmluvný nárok veriteľa odstúpením od zmluvy zaniká a vzniká nový nárok na vrátenie poskytnutého plnenia (ako reštitučný nárok) v zmysle § 351 ods. 2 ObZ. Ustanovenia upravujúce odstúpenie od zmluvy a jeho dôsledky v Obchodnom zákonníku sú však dispozitívne (porov. § 263 ObZ) a preto pokiaľ si strany dohodli pre prípad odstúpenia jeho účinky v podobe zrušenia zmluvy ex tunc, vznikla by tým vzájomná povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia podľa zásad platných pre bezdôvodné obohatenie. Keďže žalovaný z kúpnej zmluvy dosiaľ neplnil, zatiaľ čo žalobca dodal ťahač E., vznikla by v prípade platného odstúpenia povinnosť žalovaného vydať predmetný ťahač, čo nie je dobre možné, nakoľko nebolo sporné, že už nie je v dôsledku ďalšieho prevodu jeho vlastníkom. Podľa § 458 ods. 1 OZ by teda žalovaný bol povinný žalobcovi poskytnúť peňažnú náhradu za tento ťahač. Nie je potom správny názor žalovaného, že výška tejto peňažnej náhrady by mala zodpovedať hodnote predmetu zmluvy v súčasnosti, ktorá je v dôsledku plynutia času nižšia než v dobe uzavretia zmluvy. Ak medzi stranami existovala dohoda o cene za toto plnenie, peňažná náhrada sa určí práve podľa tejto ceny. Peňažná náhrada pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne dohodnutého plnenia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/80/2019 zo dňa 27.05.2019, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 63/2020). Uvedené závery neplatia iba pre odstúpenie podľa Obchodného zákonníka (§ 351 ods. 2 ObZ), ale aj pre bezdôvodné obohatenie v OZ a aj pre prípad neplatných zmlúv. Iný spôsob pri určení výšky peňažnej náhrady, ktorú je povinná zmluvná strana poskytnúť druhej strane pri odstúpení od zmluvy a nemožnosti vrátiť pôvodné plnenie, prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, napr. ak vôľa niektorej zo strán obsiahnutá v zmluve nebola vážna alebo slobodná, ak k uzavretiu zmluvy došlo pod vplyvom donútenia alebo nátlaku, prípadne ak bola zmluva uzavretá v dôsledku podvodu. Nič z uvedeného však v priebehu tohto konania nevyšlo najavo. Pokiaľ by teda aj v prejednávanej veci došlo zo strany žalobcu k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny riadne a včas (čo však súd nemal preukázané), bol by žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie práve vo výške pôvodne dojednanej kúpnej ceny.
19. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný v písomných vyjadreniach namietal aj nepresné označenie strán sporu. Nepresnosť v označení strán spočívajúca v uvedení malých písmen abecedy v ich obchodných menách namiesto veľkých písmen za situácie, kedy všetky ostatné identifikačné znaky strán ako právnických osôb, vrátane identifikačného čísla a sídla sú správne a zodpovedajú ich zápisu v príslušnom verejnom registri, nebolo spôsobilé privodiť neúspech žalobcu v spore. Názov právnickej osoby je len jedným z jej identifikačných údajov a pokiaľ sú ostatné identifikačné údaje uvedené správne, predovšetkým jej identifikačné číslo, na základe ktorého je možné ju jednoznačne a nezameniteľne vyhľadať vo verejných registroch, súd nemá pochybnosti o totožnosti jednotlivých strán sporu. Iná situácia by mohla nastať, keby bol názov strany uvedený úplne odlišne a výrazne rozdielne od jej správneho názvu, resp. by bola uvedená iná právna forma právnickej osoby a podobne.
20. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z dlžnej sumy 6.000,- Eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 05.02.2019, pričom ako už bolo uvedené, v zmysle kúpnej zmluvy mal žalovaný kúpnu cenu zaplatiť pri jej podpise, t. j. dňa 22.01.2019 a počnúc dňom 23.01.2019 bol v omeškaní s jej zaplatením. Súd preto priznal úrok z omeškania v žalobcom uplatnenom rozsahu. Výška úroku z omeškania 8 % ročne nie je rozporná s ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. (podľa ktorého by si žalobca mohol uplatňovať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne). Súd nedospel k záveru, že by uplatňovanie úrokov z omeškania zo strany žalobcu malo byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ako to naznačoval žalovaný, ktorý sa odvolával na mimosúdne rokovania strán. Z vyjadrení strán pritom vyplýva, že v rámci rokovaní žalobca súhlasil s neuplatňovaním úrokov z omeškania v prípade bezodkladného zaplatenia dlžnej sumy, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Pokiaľ žalovaný poukazoval na § 329 ObZ, z tohto, ani žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť veriteľa dodatočne (po uzavretí zmluvy) rokovať s dlžníkom o spôsobe čiastočnej úhrady jeho záväzku, resp. pristúpiť na dlžníkom predostretý splátkový kalendár. Z uvedeného ustanovenia vyplýva len nemožnosť odmietnuť zo strany veriteľa prijať čiastočné plnenie záväzku a trvať na jeho plnení v celom rozsahu naraz, okrem zákonom stanovených výnimiek. V prejednávanej veci pritom zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu, ani čiastočnému plneniu jeho záväzku.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.