Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_49Pc-20-2020.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
49Pc/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci navrhovateľa: mal. M. K., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., Š. T. M., zast. hmotnoprávnym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, so sídlom Litovelská 606, 024 01 Kysucké Nové Mesto, proti odporcom: 1/ Y. K., L.. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. M.T. XXXX/XX, N. I. W., Š. T. M., 2/ B. K.Á., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., Š. T. M., o návrhu dieťaťa na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva, takto
rozhodol:
Súd konanie voči matke a otcovi zastavuje.
II. Súd pripúšťa zapretie otcovstva dieťaťom, maloletým M. K.N., I.. XX. XX. XXXX z matky Y. K., I.. XX.XX.XXXX voči otcovi B. K., I.. XX. XX. XXXX, ktorý je zapísaný ako otec v knihe narodení matričného úradu Č. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX.
III. Súd určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme maloletého M. K., I.. XX. XX. XXXX.
IV. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18. 08. 2020 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom rozhodol, že odporca 1/ nie je biologickým otcom mal. navrhovateľa, narodeného z odporkyne 2/.
2. Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že matka maloletého M. K. je rozsudkom OS Žilina č. 21P/105/2017-66 zo dňa 11. 01. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01. 2018 rozvedená. Z manželstva sa matke narodili dve maloleté deti, ktoré boli rozsudkom o rozvode zverené do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Po rozvode manželstva sa matke z družského pomeru s B. N., s ktorým žila v spoločnej domácnosti od apríla 2018 do konca júna 2018 narodilo ďalšie dieťa: M. K., I.. XX.XX. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa sa narodilo v čase pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo manželstvo zaniklo, je v rodnom liste maloletého M. K. ako otec uvedený bývalý manžel matky, B. K., I.. XX.XX. XXXX. Dňa 11.09. 2018 podala matka maloletého pani Y. K. na OS Žilina návrh na zapretie otcovstva k maloletému M. K.. Podaným návrhom sa domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že B. K., I.. XX.XX. XXXX nie je otcom maloletého M. K.Á., I.. XX.XX. XXXX. Na pojednávaní dňa 12.03. 2019 matka aj domnelý biologický otec maloletého súhlasne uvádzali, že biologickým otcom maloletého M. K. je B. N., I.. XX.XX. XXXX, bytom Y. XXX. Otec maloletého pán B. K. sa na súdne pojednávanie dňa 12.03. 2019 nedostavil. Matka po prvom pojednávaní podaním zo dňa 02.05. 2019 zobrala žalobu vo veci zapretia otcovstva v plnom rozsahu späť. Uznesením OS Žilina č.
25Pc/21/2018-53 zo dňa 29.05.2019 súd konanie vo veci návrhu matky na zapretie otcovstva k mal. M. K. zastavil. Dňa 05.06.2019 podal domnelý biologický otec maloletého M. K. pán B. N., I.. XX.XX. XXXX na OS Žilina návrh na určenie otcovstva k maloletému M. K. pod č. konania 17 Pc/13/2019-84. Podaným návrhom sa domáhal určenia otcovstva k maloletému a zároveň úpravy rodičovských práv a povinností, nakoľko pán B. N. sa cíti byť biologickým otcom maloletého. Matka sa odsťahovala späť k bývalému manželovi, s ktorým spolu s maloletými deťmi býva od augusta 2018 a odmieta na súde podať návrh na zapretie otcovstva B. K. k maloletému M. K.. Pán B. N. sa domáha určenia otcovstva k maloletému M., nakoľko v zmysle testu DNA je potvrdené, že otcovstvo k maloletému svedčí výlučne jemu. Nakoľko otcovstvo k maloletému M. K. bolo určené na základe prvej domnienky priamo zo zákona, pán B. N. svoj návrh na určenie otcovstva k maloletému M. K. zobral späť v plnom rozsahu. Uznesením OS Žilina č. 17Pc/13/2019-84 zo dňa 11.12. 2019 súd rozhodol o zastavení konania o určenie otcovstva k mal. M. K.. Pán B. N. naďalej trvá na skutočnosti, že je biologickým otcom maloletého M. K., nechce sa vzdať svojich rodičovských práv a povinností, matka vo svojich vyjadreniach tiež označuje pána B. N. za biologického otca maloletého dieťaťa, napriek tomu odmieta podať na OS Žilina návrh na zapretie otcovstva B. K. k mal. M. K.. Bývalý manžel matky sa tiež nedomáha zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu. Pán B. N. doručil súdu výsledky testu DNA zo dňa 20.06. 2018, ktoré boli vykonané na žiadosť pána B. N., kde je otcovstvo voči testovanému dieťaťu prakticky dokázané. Nakoľko ani jeden z rodičov uvedených v rodnom liste maloletého dieťaťa nepodal návrh na zapretie otcovstva B. K. k mal. M. K., pán B. N. sa domáhal, aby v mene maloletého dieťaťa bol podaný návrh na zapretie otcovstva maloletého k B. K. a určenie biologického otca maloletého dieťaťa. Uznesením OS Žilina č. 9P/21/2020-97 zo dňa 13.05. 2020 súd ustanovil maloletému M. K., I.. XX.XX. XXXX za hmotnoprávneho opatrovníka v konaní o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto.
3. Odporkyňa 1/ sa na výzvu súdu, ktorá jej bola spolu s návrhom na začatie konania doručená dňa 04. 09. 2020 (č. l. 31 rub spisu) v súdom stanovenej lehote nevyjadrila. Odporca 2/ sa na výzvu súdu, ktorá mu bola spolu s návrhom na začatie konania doručená postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP (na č. l. 44 - 45 spisu) v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 30. 04. 2021, ktoré však muselo byť odročené, a to z dôvodu, že matka a otec nemáli zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, navyše sa na pojednávanie neustanovili.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 49Pc/20/2020-62 zo dňa 05. 08. 2021 súd na základe návrhu hmotnoprávneho opatrovníka navrhovateľa doručené na súd dňa 21. 07. 2021 (na č. l. 57 - 59 spisu) rozhodol vo výroku I. o pripustení zmeny na strane navrhovateľa tak, že navrhovateľom je mal. M. K., v zastúpení Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, a vo výroku II. o pripustení zmeny petitu v znení, že súd pripúšťa zapretie otcovstva, ktoré svedčí B. K. voči mal. M. K. a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa.
6. Súd vykonal dňa 13. 08. 2021 v predmetnej veci pojednávanie, vo veci vykonal dokazovanie spočívajúce vo výsluchu svedka pána B. N. a rozhodol, a to za účasti zástupkyne hmotnoprávneho opatrovníka mal. navrhovateľa a matky.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutočný stav (§ 35 CMP):
8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/105/2017-66 zo dňa 11. 01. 2018, právoplatný a vykonateľný dňa 22. 01. 2018 bolo manželstvo Y. K. a B. K., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX rozvedené (uvedené vyplýva z rozsudku Okresného súdu v zmysle pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9P/21/2020).
9. Podľa rodného listu vydaného dňa 29. 05. 2018 mestom Čadca (na č. l. 19 rub spisu) sa maloletý navrhovateľ M. K. narodil dňa XX. XX. XXXX O. Č., pričom ako jeho rodičia sú zapísaní odporkňa 1/ (ako matka) a odporca 2/ (ako otec).
10. Súd v ďalšom vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení odporkyne 1/ a odporcu 2/, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 21P/105/2017 na pojednávaní konanom vo veci rozvodu ich manželstva, t.j. že sa v predmetnom čase intímne nestýkajú
(na č. l. 51 spisu), a na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 11. 01. 2018, že odporca 2/ trval na rozvode jeho manželstva s odporkyňou 1/, a to z dôvodu jej nevery (na č. l. 62 predmetného spisu).
11. Dňa 11. 09. 2018 podala odporkyňa 1/ na Okresný súd Žilina návrh na zapretie otcovstva odporcu 2/ voči maloletému M., a to z dôvodu, že v čase rozhodnom pre počatie navrhovateľa, maloletého M. s odporcom 2/ intímne nežila, ale intímny pomer udržiavala s B. N., I.. XX. XX. XXXX, ktorý má byť biologickým otcom navrhovateľa. Predmetné konanie bolo uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29. 05. 2019, sp. zn. 25Pc/21/2018-53 z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany odporkyne 1/ zastavené.
12. Návrhom zo dňa 05. 06. 2019 podaným na Okresnom súde Žilina sa B. N. domáhal určenia otcovstva k maloletému navrhovateľovi a zároveň úpravy rodičovských práv a povinností, keďže maloletý M. sa narodil niekoľko mesiacov po rozvode matky maloletého. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 12. 2019, sp. zn. 17Pc/13/2019-84 bolo konanie z dôvodu späťvzatia návrhu po poučení zo strany súdu o zjavne nedôvodnom návrhu zastavené.
13. Súd predmetnú vec právne posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:
14. Podľa ust. § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
15. Podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
16. Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
17. Podľa ust. § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
18. Podľa ust. § 88 ods. 1 ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
19. Podľa ustanovenia § 88 ods. 2 ZoR, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
20. Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 ZoR, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
21. Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 ZoR, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
22. V zmysle ustanovenia § 105 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej označený aj ako „CMP“), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a) určenie materstva, b) určenie otcovstva, c) zapretie otcovstva a d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
23. V zmysle ustanovenia § 108 ods. 4 CMP, účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.
24. V zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
25. V zmysle ustanovenia § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
26. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
28. Otcovstvo k dieťaťu sa určuje na základe v zákone o rodine stanovených vyvrátiteľných domnienok otcovstva. Právna úprava uprednostňuje rodinnoprávny vzťah medzi otcom a dieťaťom, založený prvou zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou otcovstva. Prvá zákonná domnienka otcovstva, ktorá je upravená v cit. ust. § 85 ZoR, tak svedčí manželovi matky dieťaťa, teda za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý je manželom matky dieťaťa, a to za predpokladu, že sa narodí v čase stanovenom cit. ust. § 85 ods. 1 ZoR. Táto domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky dieťaťa však nie je absolútna, neplatí totiž, ak sa žena opätovne vydala. Tu totižto platí taktiež aj pre neskoršieho manžela matky dieťaťa v súlade s ust. § 85 ods. 2 ZoR prvá zákonná domnienka otcovstva. Ak platí prvá zákonná domnienka, nemôže prichádzať do úvahy žiadna ďalšia zákonná domnienka otcovstva, čo vyplýva zo znenia ust. § 90 ZoR (ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov).
29. Maloletý navrhovateľ sa narodil dňa XX. XX. XXXX, t. j. v čase, kedy od zániku manželstva uzavretého medzi odporckyňou 1/ a odporcom 2/ neuplynulo 300 dní, teda otcovstvo odporcu 2/ k maloletému navrhovateľovi bolo určené na základe prvej zákonnej domnienky otcovstva podľa cit. ust. § 85 ZoR.
30. Zákonná domnienka otcovstva podľa cit. ust. § 85 ZoR môže byť vyvrátená len zapretím otcovstva na návrh aktívne vecne legitimovanej osoby, a to podľa cit. ust. § 87 ZoR. Nestačí tak, ak iný muž otcovstvo k dieťaťu uzná, pretože také vyhlásenie nemá právne účinky ani vtedy, ak by ho urobil pred súdom. Aj v prípade, že by bola podaná žaloba na určenie otcovstva, musel by ju súd zamietnuť. Tak isto aj v prípade, že by došlo k súhlasnému vyhláseniu matky dieťaťa a takého muža o jeho otcovstve k dieťaťu, bolo by takéto vyhlásenie bez právnych účinkov.
31. Aktívne vecne legitimovanými na podanie návrhu na zapretie otcovstva sú manžel matky dieťaťa a matka dieťaťa a v prípade, že obom uplynie lehota na zapretie otcovstva aj dieťa (podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 ZoR).
32. V predmetnom prípade podávalo návrh na prípustnosť zapretia otcovstva dieťa - maloletý M., zastúpený hmotnoprávnym opatrovníkom. Súd konštatuje, že v predmetnom prípade samotné zapretie otcovstva si vyžaduje podanie dvoch návrhov - 1. návh na prípustnosť zapretia otcovstva a 2. návrh na zapretie otcovstva. Súd zastavil konanie voči odporkyni 1/ (matke) a odporcovi 2/ (otcovi), a to z dôvodu, že hmotmoprávny opatrovník následne po tom, ako bolo zo strany súdu na začiatku pojednávania konaného v predmetnej veci dňa 13. 08. 2021 poukázané na skutočnosť, že v predmetnej právnej veci je jediným účastníkom konania navrhovateľ, a to podľa ustanovenia § 108 ods. 4 CMP, a z toho dôvodu je návrh podaný voči matke a otcovi zjavne nedôvodný, zobral návrh v časti smerujúcej proti matke a otcovi späť. Súd nedopytoval matku a otca za účelom získania ich súhlasu so späťvzatím predmetného návrhu, a to z dôvodu, že k späťvzatiu návrhu došlo pred pojednávaním v predmetnej veci v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
33. Dieťa teda musí najprv podať návrh na prípustnosť zapretia otcovstva , v rámci ktorého je potrebné skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na zapretie otcovstva v zmysle zákona o rodine - teda či žijúcim rodičom už uplynula lehota na zapretie otcovstva a či podanie návrhu je v záujme dieťaťa. Až po právoplatnom rozhodnutí o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva je možné podať návrh na zapretie otcovstva.
Súd tak v ďalšom v prvom rade skúmal, či odporkyni 1/ uplynula trojročná zákonná lehota na zapretie otcovstva, ktorá plynie odo dňa narodenia dieťaťa a musel skonštatovať, že táto lehota matke už uplynula, nakoľko maloletý M. sa narodil dňa XX. XX. XXXX, pričom tri roky od jeho narodenia uplynuli dňa XX. XX. XXXX. Zároveň bolo potrebné skonštatovať, že aj trojročná lehota na zapretie otcovstva, ktorá plynula odporcovi 2/ (otcovi) odo dňa, kedy sa mohol dozvedieť o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo už uplynula, nakoľko odporca 2/ už v rozvodom konaní prebiehajúcom v roku 2017 a začiatkom roku 2018 uvádzal, že s odporkyňou 1/ spolu intímne nežijú, a že dôvodom rozvodu je nevera jeho manželky. Súd je toho názoru, že práve skutočnosť, že otec dieťaťa nemal v rozhodujúcom období pre splodenie dieťaťa s matkou intímny vzťah, ako aj jeho vedomosť o intímnom vzťahu matky s iným mužom sú skutočnosti dôvodne spochybňujúce jeho otcovstvo k dieťaťu, preto súd konštatuje, že ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci lehota na zapretie otcovstva otcovi (odporcovi 2/) už taktiež uplynula. Súd je toho názoru, že zapretie otvcovstva je v predmetnom prípade v najlepšom záujme dieťaťa - maloletého M.. Muž, o ktorom odporkyňa 1/ tvrdí, že je biologickým otcom navrhovateľa je B. N., pričom matka toto tvrdenie uvádza nepretržite v rámci všetkých súdnych konaní, ktoré boli v súvislosti s otcovstvom maloletého M. vedené (konania vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9P/21/2020, 25Pc/21/2018, 17Pc/13/2019), a uvedené potvrdila aj na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 13. 08. 2021, a toto tvrdenie matky nespochybňoval odporca 2/ v žiadnom z vyššie uvádzaných konaní. V ďalšom súd uvádza, že pán B. N. prejavuje o navrhovateľa už od jeho narodenia nepretržitý záujem, čo mal súd preukázané z v súdnom spise pripojenej fotodokumentácie predloženej zo strany hmotnoprávneho opatrovníka navrhovateľa (na č. l. 14 rub - 16 spisu), zo spisu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17Pc/13/2019, v ktorom sa B. N. snažil domôcť svojho otcovstva k navrhovateľovi, z vyjadrenia matky na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 13. 08. 2021, z ktorého vyplynulo, že pán N. sa v súčasnosti pravidelne stretáva s maloletým navrhovateľom, pričom navrhovateľ trávi približne polovicu týždňa s B. N.. Zároveň matka poukázala na to, že s odporcom 2/ v súčasnosti nežije, tento pracuje v I., pričom na Slovensko chodieva sporadicky, o navrhovateľa sa síce zaujíma, ale tento záujem, resp. starostlivosť nie je v takom rozsahu, ako by mala byť starostlivosť otca o syna. Z vyjadrenia B. N. na pojednávaní v predmetnej veci dňa 13. 08. 2021 vyplynulo, že v súčasnosti má pre navrhovateľa vytvorené podmienky na jeho bývanie a starostlivosť o neho tak v dome svojich rodičov, ako aj vo vlastnom dome, ktorý postavil. Súd je toho názoru, že právom navrhovateľa je poznať svojho biologického otca, ktoré je garantované aj vo viacerých dohovoroch, pričom súdu sa javí za preukázané, že biologickým otcom mal. M. je B. N. (poukazujúc okrem iného aj na tvrdenie pána B. N., že svoje otcovstvo k maloletému navrhovateľovi má potvrdené aj testom DNA na č. l. 13 spisu). V priebehu konania vyšlo navyše majavo, že domnelý biologický otec maloletého M. (B. N.) o neho od jeho narodenia prejavuje záujem, stará sa o neho. Súd je toho názoru, že otec, ktorý je zapísaný na rodnom liste navrhovateľa taký záujem o navrhovateľa neprejavuje, navyše s ním nie je ani v pravidelnom kontakte, hoci mu v tom nebolo a nie je bránené, a navrhovateľ podľa názoru súdu nemá k odporcovi 2/ vybudované tak silné väzby, ktoré by bránili tomu, aby súd mohol skonštatovať, že zapretie otcostva je v záujme maloletého navrhovateľa (o uvedenom podľa názoru súdu svedčí aj pasivita odporcu 2/ v tomto konaní). S prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody súd výrokom II. a III. rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva maloletým navrhovateľom, ako aj o tom, že zapretie otcostva je v jeho záujme.
34. V zmysle ustanovenia § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 35. Navrhovateľ bol síce v tomto konaní úspešný, avšak súd mu napriek tomu ako jedinému účastníkovi tohto konania trovy konania nepriznal, nakoľko za situácie, kedy na strane odporcu nie je žiadny subjekt (matka a otec nie sú účastníkmi tohto konania v zmysle zákona a konanie voči nim bolo zastavené), neexistoval by ani povinný subjekt, ktorému by súd mohol túto povinnosť uložiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podanie nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustaovenia § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ustanovenia § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.