Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cb-50-2019.pdf
PDF · 135.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 414 315, právne zastúpený LEAGLE s.r.o., so sídlom Kuzmányho 3997, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 36 856 509, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, Martin 036 01, IČO: 00 365 327 v konaní o zaplatenie 3 674 993,89 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 61 565,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 61 565,96 eur od 9.10.2020 do zaplatenia a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160,00 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 613 427,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1 856 629,19 eur a úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1 261 346,33 eur od 8.7.2019 do 8.10.2020, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1 199 780,37 eur od 9.10.2020 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2 413 647,56 eur od 8.7.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 105 000,00 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.7.2019 domáhal zaplatenia sumy 3 674 993,89 eur. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť, v časti istiny vo výške 61 565,96 eur s príslušenstvom z dôvodu, že v priebehu konania po podaní žaloby žalovaný túto sumu zaplatil a tiež žalobca zobral žalobu späť v časti 160,00 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O zastavení konania v tejto časti súd rozhodol vo výroku rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že:
A/ Žalobca ako veriteľ uzavrel 23.1.2019 so žalovaným ako dlžníkom Dohodu o uznaní záväzku č. D/2017/10/212 ( ďalej len Dohoda 1) a uznaním záväzkom dlžníka podľa bodu 2.1 dohody 1, bol súbor neuhradených splatných peňažných pohľadávok z obchodného styku vzniknutých medzi žalovaným ako odberateľom a právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom obchodného tovaru, a to z titulu neuhradených fakturovaných kúpnych cien za dodávky tovaru na základe objednávok žalovaného. Tieto peňažné pohľadávky na základe čl. II, Dohody č. 1 špecifikované v Zmluve o postúpení pohľadávok číslo 2017/10/212 nadobudol žalobca, ako nový veriteľ týchto pohľadávok od pôvodného veriteľa v celkovej výške 2 020 919,10 eur. Žalovaný 18.10.2017 uhradil pohľadávky vo výške 6 959,40 eur. V Dohode 1 žalovaný uznal svoje pohľadávky v nasledovnom rozsahu:
- istinu 2 013 959,70 eur
- úroky z omeškania z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do 31.10.2018 v úhrnnej sume 411 588,92 eur
- úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny od 1.11.2018 do zaplatenia. Žalobca tvrdí , že žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žiadny z vyššie uvedených v Dohode 1 záväzkov , pričom k 7.7.2019 je výška peňažných záväzkov žalovaného:
- Istina : 2 013 959,70 eur (ďalej len istina Pohľadávok 1)
- Úroky z omeškania k 7.7.2019 v sume 535 443,70 eur
- Úroky z omeškania z nezaplatenej istiny od 8.7.2019 do zaplatenia (ďalej len Príslušenstvo pohľadávok 1)
B/ Žalobca ako veriteľ uzavrel 23.1.2019 so žalovaným ako dlžníkom Dohodu o uznaní záväzku č. D/99/19/01/01 (ďalej len Dohoda 2). Uznaným záväzkom podľa bodu 2.1 dohody 2 bol súbor neuhradených splatných peňažných pohľadávok z obchodného styku vzniknutých medzi žalovaným ako odberateľom a právnych predchodcom žalobcu ako dodávateľom obchodného tovaru, a to z titulu neuhradených fakturovaných kúpnych cien za dodávku týchto tovarov. Tieto peňažné pohľadávky na základe čl. III. dohody 2 špecifikované v Zmluve o postúpení pohľadávok č. 2018/02/21 a Zmluve o postúpení pohľadávok č. 2018/05/64 nadobudol žalobca ako nový veriteľ týchto pohľadávok. V predmetnej Dohode 2 žalovaný ak dlžník uznal svoje peňažné záväzky voči novému veriteľovi v rozsahu:
- istiny 1 170 698,70 eur
- úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do 31.12.2018 v úhrnnej sumy 305 260,58 eur
- úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny od 1.1.2019 do zaplatenia
Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žiadny z vyššie uvedených záväzkov a k 7.7.2019 je aktuálna výška závazkov žalovaného:
- istina: 1 170 698,70 eur (ďalej len istina Pohľadávok2)
- úroky z omeškania k 7.7.2019 v sume 359700,57 eur
- úroky z omeškania z nezaplatenej istiny od 8.7.2019 do zaplatenia (ďalej len Príslušenstvo pohľadávok 2)
C/ Žalobca ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2017/02/60 zo 6.4.2017 nadobudol od pôvodného veriteľa MEDILAS spoločnosť s ručením obmedzeným,. Bratislava pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej sume 206 668,00 eur (ďalej len istina Pohľadávok 3) a ich príslušenstvo, z ktorých žalovaný do času podania žaloby nič neuhradil.
D/ Žalobca ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/02/14 z 26.2.2018 nadobudol od pôvodného veriteľa spoločnosti ONLY 2U a.s. Banská Bystrica pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 13 567,59 eur s príslušenstvom. (ďalej len Pohľadávky 4)
E/ Žalobca ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/74 z 29.6.2018 nadobudol od pôvodného veriteľa spoločnosti SEQ - MED s.r.o. Fiľakovo pohľadávky voči žalovanému vo výške istiny 44 329,85 eur s príslušenstvom. (ďalej len Pohľadávky 5)
F/ Žalobca ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/12/117 zo dňa 7.12.2018 nadobudol od pôvodného veriteľa - spoločnosti ULTRAMED s.r.o. Žiar nad Hronom pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 225 770,05 eur s príslušenstvom. (ďalej len Pohľadávky 6)
G/ Žalobca ďalej nadobudol na základe zmlúv o postúpení pohľadávok od pôvodných veriteľov ako postupcov pohľadávky vo či žalovanému nasledovne: a) Zmluva o postúpení pohľadávok č. 2016/01/06 - v celkovej výške istiny 115 489,26 eur s príslušenstvom ( ďalej Pohľadávky 7) b) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2016/10/162 v celkovej výške 5 995,50 eur s príslušenstvom (ďalej Pohľadávky 8) c) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2016/10/183 v celkovej výške 2 543 743,38 eur s príslušenstvom ( ďalej Pohľadávky 9) d) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2016/12/229 v celkovej výške 79 930,87 eur s príslušenstvom (ďalej Pohľadávky 10)
e) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2017/02/56 v celkovej výške 973 019,88 eur s príslušenstvom (ďalej Pohľadávky 11) f) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2017/05/120 v celkovej výške 7 326,16 eur s príslušenstvom ( ďalej Pohľadávky 12) g) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2017/08/192 v celkovej výške 132 781,40 eur s príslušenstvom ( ďalej Pohľadávky 13) h) Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 2018/12/135 v celkovej výške 4 236,04 eur s príslušenstvom. ( ďalej Pohľadávky 14) Žalobca potvrdil, že žalovaný istinu Pohľadávok 7-14 zaplatil , nárok na príslušenstvo žalobcovi zostal zachovaný.
Žalobca si žalobou pod bodom A/ až F/ uplatnil len istiny tam uvedených pohľadávok a pod bodom G/ si uplatnil zo všetkých pohľadávok aj zákonné úroky z omeškania v celkovej výške pôvodne 1 856 629,19 eur, čo sú úroky vyčíslené ku dňu 7.7.2019 a tiež úroky z omeškania od 8.7.2019 až do zaplatenia a súčasne si žalobou uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej sume po čiastočnom späťvzatí 105 160,00 eur. (pôvodná žaloba pred čiastočným späťvzatím)
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný a uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k úrokom z omeškania. V časti úrokov z omeškania od ich splatnosti do 12.7.2015 vzniesol žalovaný námietku premlčania. Tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že podľa ustanovenia § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 102c ods. 3 Zákona č. 578/2004 Z. z. účinného od 1.4.2018. Tiež žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé ako žalobca dospel k vyčísleniu úrokov z omeškania v sume 868 548,13 eur. Tiež namieta žalovaný paušálnu náhradu nákladov v celkovej výške 105 160,00 eur, pretože ak majú pohľadávky len jeden právny základ, veriteľ má nárok na jednorazovú náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tiež namietol duplicitu niektorej paušálnej náhrady nákladov.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol k námietke nedostatku aktívnej legitimácie, že žalovaný účelovo a fabulačne navodil skutkový stav, že nebol oboznámený o postúpení pohľadávok, že o ňom nevedel, avšak uvedené by malo právny význam pre žalovaného ako dlžníka len v tom, že by to ovplyvňovalo možnosť žalovaného privodiť platný zánik peňažných záväzkov plnením aj pôvodnému veriteľovi, ale nemala táto skutočnosť a nemá žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu ako nového veriteľa pohľadávok s príslušenstvom. Naviac žalovaný časť záväzkov plnil v zmysle tabuľky priloženej k žalobe ako dôkaz číslo 17, a to v čase po uzavretí zmlúv o postúpení pohľadávok. Medzi žalobcom a žalovaným pred podaním žaloby prebiehala vzájomná komunikácia ohľadom objemu peňažných záväzkov žalovaného ako dlžníka postúpených pohľadávok od pôvodných veriteľov na žalobcu ako postupcu, a to aj vo forme písomnej inventarizácie pohľadávok voči žalovanému ako dlžníkovi, a to odsúhlasenie salda k 30.11.2018. Žalovaný teda musel o postúpení pohľadávok vedieť. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení nenamietal právny dôvod vzniku, ani výšku istiny. K námietke premlčania časti úrokov z omeškania žalobca uviedol, že neuplatnil žiadne peňažné nároky podliehajúce námietke premlčania. Výpočet úrokov z omeškania uvedených v prílohe žaloby označenej ako Dôkaz číslo 17 zohľadňuje úroky z omeškania len za obdobie štyroch rokov spätne od podania žaloby, teda od 11.7.2015 do 11.7.2019. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre nezákonnosť postúpenia žalobca uviedol, že v minulosti viedol viacero súdnych sporov voči nemocniciam a zdravotníckym zariadeniam, ktorých predmetom bolo práve vymoženie pohľadávok nadobudnutých od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a argumentácia žalovaného uvedená vo vyjadrení je rovnakou procesnou obranou akú bežne nemocnice používajú. Túto argumentáciu nemocníc však konajúce súdy však neberú do úvahy, nakoľko je v rozpore s hmotným právom a je právne nedôvodná. Osobitné ustanovenia týkajúce sa postúpenia pohľadávok voči príspevkovým organizáciám, ktorou je žalovaný alebo nemocniciam všeobecne právny predpis SR neobsahuje. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávky, ktoré nemôžu byť predmetom postúpenia z dôvodu, že nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia zákon rozumie pohľadávky verejno-právneho charakteru, akým sú dane, zdravotné odvody, pokuty a pod.
Predmetom všetkých zmlúv o postúpení pohľadávok v súdenom prípade sú pohľadávky z obchodno- záväzkového vzťahu. K chybe vo vyčíslení úrokov z omeškania žalobca vysvetlil, že došlo k pisárskej chybe, kde na strane 9 žaloby, pri vyčíslení úrokov z omeškania z titulu oneskorenej úhrady istiny pohľadávok 9 mala byť uvedená správna výška sumy zákonných úrokov z omeškania, a to 634 650,15 eur namiesto chybne uvedenej sumy 63 650,15 eur. K námietke nedôvodnosti rozsahu nároku na paušálnu náhradu nákladov žalobca uviedol, že uznáva ako dôvodnú námietku duplicity vo vzťahu k uplatneniu si paušálnej náhrady nákladov u faktúr č. 300019355, 300016819, 300023721 a 300027043 a preto berie žalobu v sume 160,00 eur spočívajúcej z paušálnej náhrady nákladov späť. Čo sa týka ďalšej námietky vo vzťahu k paušálnej náhrady nákladov žalobca uviedol, že sa riadi oficiálnym výkladom ustanovení čl. VI. ods. 1 až ods. 3 Smernice, prvé Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EU zo dňa 16.2.2011, pričom žalobca skutkovo ako aj právne zdôvodnil svoj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením každej jednej z pohľadávok.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobca nie je aktívne legitimovaný s poukazom na ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 102c ods. 3 Zákona číslo 578/2004 Z. z. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky, tak sa so žalobcom v právnej argumentácii žalovaný nestotožňuje. Poukázal pritom na čl. XIX preambuly Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/7/EU zo 16.2.2011 s tým, že paušálnu náhradu uplatnenú žalobcom vo výške 105 000,00 eur v žiadnom prípade nie je možné považovať za spravodlivú náhradu nákladov. Poukázal, že ak majú pohľadávky len jeden právny základ má veriteľ nárok na jednorazovú náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tiež poukázal žalovaný na dôvodovú správu k ustanoveniu § 369c Obchodného zákonníka. Podľa dôvodovej správy k označenému podzákonnému predpisu , ktorým bolo transportované ustanovenie čl. VI. ods. 1 Smernice 2011/7/EU, nariadenie určuje výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré smernica definuje minimálne na úrovni 40,00 eur. Podľa znenia dôvodovej správy k tomuto podzákonnému predpisu Slovenská republika ako členský štát tak mala v rámci transpozície možnosť ustanoviť paušálnu náhradu vo vyššej sume. Uvedené však predkladateľ právneho predpisu vyhodnotil v podmienkach Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že nárok na paušálnu náhradu vzniká bez ohľadu na sumu nezaplatenej splatnej pohľadávky veriteľa a dobu omeškania za nevhodné a hlavne neprimerané a neproporcionálne opatrenie. Paušálna náhrada má tak slúžiť len na náhradu toho druhu nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi v súvislosti s monitorovaním jeho pohľadávok a stavu ich uspokojenia. S poukazom na znenie príslušného vnútroštátneho predpisu žalovaný má zato, že žalobcovi nevzniká nárok na náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky za každú faktúru jednotlivo ale len za pohľadávku, ktorú ako celok od žalovaného uplatňuje.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že odkazuje na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia s tým, že zdôrazňuje, že žalovaný v rámci svojej obrany nespochybňoval právny základ vzniku, existenciu, dôvodnosť a výšku istín všetkých pohľadávok č. 1 - 14 a tiež nespochybňoval výšku žalovaných úrokov z omeškania pohľadávok č. 1 - 14. V súvislosti so žalovaným namietanou nemožnosťou postúpenia pre rozpor s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím § 102c ods. 3 Zákona č. 578/2004 Z.z., žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR zo 4.11.2020 čk. PL.US14/2020-50, ktorým bolo rozhodnuté o nesúlade ustanovenia § 102c ods. 3 Zákona č. 578/2004 Z.z. s čl. 1. ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom na základe tohto nálezu ustanovenie § 102c ods. 3 stratilo účinnosť 4.12.2020 s tým, že žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym zdôvodnením uvedeným Ústavným súdom SR v tomto náleze. K námietke premlčania úrokov z omeškania žalobca uviedol, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo4/2017 a rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/24/2018 a vyvrátil tým danú námietku premlčania s poukazom na nutnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy v rámci posudzovaného obchodno záväzkového právneho vzťahu medzi spornými stranami. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/214/2018, ktorý podrobne citoval na pojednávaní a tiež poukázal aj na rozhodnutia ďalších krajských súdov napr. Krajský súd v Nitre, Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave.
7. Žalovaný sa prvého pojednávania nezúčastnil, na ďalších pojednávaniach sa bližšie k veci nevyjadril.
8. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu.
9. Žalovaný v záverečnom návrhu zdôraznil námietku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že podľa ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Takúto zmluvu o postúpení pohľadávok považuje žalovaný za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia bola namietaná s poukazom na ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 102c Zákona č. 578/2004 Z. z. s tým, že UNM je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá je zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR za účelom poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 Zákona č. 523/4 Z. z. v znení neskorších predpisov, príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. K tvrdenia žalobcu ohľadne majetku žalovaného žalovaný uvádza, že správca podľa § 1 ods. 1, písm. a) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 278/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov o správe majetku štátu, SR ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Zákon teda priamo ustanovuje, že štátna príspevková organizácia všetok majetok nadobúda do vlastníctva SR. Vždy pôjde o majetok SR bez ohľadu na skutočnosť, z akej činnosti ho štátu príspevková organizácia nadobudla. (napr. pri podnikateľskej činnosti, správa majetku). Žalovaný poukázal na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená iba, ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi, po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania hlavnej činnosti príspevkovej organizácie, pričom aj tieto len čiastočne pokrývajú stratu v hospodárení. Žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť je na žalobcovi, ktorý predložením súvahy žalovaného nepreukázal, že majetok žalovaného, ako aj finančné prostriedky nie sú určené len na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ohľadne námietky premlčania úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby ku dňu, kedy bola povinnosť porušená. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti splniť záväzok, t.j. povinnosti nebyť v omeškaní. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo. Žalovaný nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú za každý deň omeškania samostatne. K paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nie je možné považovať sumu 105.000,- € za primerané náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré by mali byť žalobcovi priznané s tým, že Smernica 2011/7/EU kladie dôraz na spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie a musí sa jednať o vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. Žalobca má za to, že ak majú pohľadávky len jeden právny základ, má veriteľ nárok na jednorazovú náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie následne prečítaním listín, ktoré žalobca do spisu predložil, išlo predovšetkým o Dohodu o uznaní záväzku D99/2019/01/01, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2017/02/26 včetne príloh, Oznámením o postúpení pohľadávok, Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Only 2You a.s. a žalobcom, Dohodou o uznaní záväzku D2017/10/2012, ďalšími zmluvami o postúpení pohľadávok, ktorými žalobcami nadobudol pohľadávky od predchádzajúcich veriteľov voči žalobcovi v postavení dlžníka ako aj súd vykonal dokazovanie aj ďalšími listinami, ktoré žalobca do spisu predložil.
11. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
15. Podľa § 102c Zákona č. 578/2004 Z.z., z exekúcii a z výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov sa vylučuje do 31.12.2005 a) majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu (61) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitného predpisu b) majetok neziskovej organizácie, ktorá vznikla premenou podľa osobitného predpisu zo štátnej organizácie uvedenej v písmene a) c) majetok obce v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti d) majetok samosprávneho kraja v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti e) finančné prostriedky na účtoch organizácii uvedených v písmenách a) - d) a finančné prostriedky, ktoré sú určené pre organizácie uvedené v písmenách a) - d) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti.
16. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom.
17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.
18. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 369c) ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví Vláda SR nariadením.
20. Podľa § 2 Nariadenia Vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40,- € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu vo vzťahu k § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietanú žalovaným, tak z postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1, veta 2. Občianskeho zákonníka, sú vylúčené pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje zákaz exekúcie, teda pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Výkonom rozhodnutia môže byť pohľadávka postihnutá postupom podľa § 93 Exekučného poriadku. Exekúcia prikázaním pohľadávky predstavuje spôsob vykonania exekúcie, ktorá postihuje právo povinného v pozícii veriteľa iného záväzkovo právneho vzťahu a to tak, že sa tretej osobe prikáže plniť túto pohľadávku povinného nie povinnému, čo by veriteľovi záväzkovo právneho vzťahu ale priamo oprávnenému s právnym následkom zániku tejto povinnosti s plnením tretej osobe. V danom prípade nešlo o postúpenie takejto pohľadávky a teda podľa názoru súdu nejde o situáciu v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1, veta 2. Občianskeho zákonníka - nie je relevantná jeho aplikácia na postúpenie, z ktorého postúpenia je pohľadávka predmetom tohto sporu. Vychádzajúc z ustanovení §
102c ods. 3, písm. a) Zákona č. 578/2004 Z. z. predmetom postúpenia nebol majetok v správe štátnej organizácie ako to vyplýva z § 102 ods. 3, písm. a) Zákona č. 578/2004 Z. z., lebo pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia nebola v čase jej postúpenia, ani v čase rozhodovania súdu v správe štátnej organizácie, teda žalovaného, preto nebola vylúčená z exekúcie, z ktorého dôvodu mohla byť postúpená. Pokiaľ ide o právnu úpravu ustanovenia § 102c ods. 3, písm. e) Zákona č. 578/2004 Z. z. súd uvádza, že finančné prostriedky na účte nemožno kvalifikovať ako pohľadávku, pretože pohľadávka je právo veriteľa na zaplatenie a finančné prostriedky na účte nemožno identifikovať s týmto právom a nejde o majetok v zmysle § 102c ods. 3, písm. a) - d) uvedeného zákona. Len v prípade, ak by súd žalobcom uplatnenú pohľadávku právoplatne priznal, v prípade účinnosti uvedeného zákonného ustanovenia by nemohla byť uspokojená z majetku a finančných prostriedkov na účtoch žalovaného, ako vyplýva z právnej úpravy § 102c ods. 3 uvedeného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda ustálil, že v danom prípade išlo o pohľadávky, ktorá môžu byť predmetom postúpenia a teda aj Zmluvy o postúpení pohľadávok súd vyhodnotil ako platné. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL.US 14/2020-50, ktorý Ústavný súd nálezom vyslovil, že ustanovenie § 102c ods. 3 Zákona č. 578/2004 Z. z. nie je v súlade s čl. 1., ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je dôležité zdôrazniť, že podľa § 41 ods. 2 Zákona o Ústavnom súde SR platí, že nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych noriem s právnym predpisom vyššej právnej sily, alebo medzinárodnou zmluvou, je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie tento nález Ústavného súdu na dané konanie už nemá vplyv.
23. Žalovaný tiež namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k úrokom z omeškania. V tomto smere je dôležité zdôrazniť, že podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda jednoznačne s postúpenými pohľadávkami od právnych predchodcov žalobcu na samotného žalobcu prešlo na neho aj právo k úrokom z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo postúpených pohľadávok.
24. Žalovaný tiež v konaní vzniesol námietku premlčania. Súd zdôrazňuje, že podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Relevantné v danom prípade je, že žaloba bola podaná 12.7.2019. Tiež je potrebné poukázať na ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Druhým dôsledkom uznania záväzku je , že od okamihu uznania záväzku začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Čo sa týka zloženia žalovanej sumy tak: V zmysle Dohody o uznaní D2017/10/212 z 23.1.2019 je zrejmé, že istina v rozsahu 2 013 959,70 eur bola uznaná celá, tiež boli uznané úroky z omeškania v rozsahu od splatnosti do 31.10.2018 v celkovej sume 411 588,92 eur. Vzhľadom na dátum uznania je teda zrejmé, že suma ktorá bola uznaná premlčaná nie je. Ďalšie úroky z omeškania za obdobie od 1.11.2018 do 7.7.2019 v celkovej sume 123 854,78 eur síce neboli predmetom dohody o uznaní, ale tieto premlčané vzhľadom na dátum podania žaloby 12.7.2019 nie sú. Ďalšie úroky od 8.7.2019 samozrejme obdobne s poukazom na dátum podania žaloby tiež nie sú premlčané. Pokiaľ ide o Dohodu D99/01/01 z 23.1.2019, tak predmetom dohody bolo uznanie celej istiny v sume 1 170 698,70 eur, tiež boli uznané úroky z omeškania odo dňa splatnosti do 31.12.2018 v celkovej sume 305 206,58 eur. Vzhľadom na dátum uznania je teda zrejmé, že suma ktorá bola uznaná premlčaná nie je. Ďalšie úroky za obdobie od 1.1.2019 do 7.7.2019 a úroky z omeškania od 8.7.2019 až do zaplatenia síce uznané neboli, ale súd ich za premlčané nepovažuje vzhľadom na dátum podania žaloby 12.7.2019. Vo vzťahu k pohľadávkam nadobudnutým Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2017/02/60 zo 6.4.2017, predmetom ktorej bola istina v sume 206 668,- eur, úroky od splatnosti jednotlivých faktúru do 7.7.2019 v celkovej sume 49 995,13 eur súd uvádza, že u všetkých pohľadávok bola splatnosť v roku 2016 a neskôr a teda vzhľadom na dátum podania žaloby ani táto časť žalovanej sumy nie je premlčaná. Žalobca ďalej nadobudol pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/02/14 z 26.2.2018 a to istinu v celkovej sume 13 567,59 eur, úrok odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do 7.7.2017 vo vyčíslení na sumu 2 763,80 eur a samozrejme aj úroky od 8.7.2019 do zaplatenia s tým, že všetky pohľadávky mali dátum splatnosti rok 2017 a neskôr a teda tiež vzhľadom na dátum podania žaloby ich súd nepovažuje za premlčané.
Ďalšie pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/06/74 z 29.6.2018, ktorou zmluvou nadobudol istinu 44 329,85 eur, úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr do 7.7.2019 vyčíslené v sume 7 973,80 eur a samozrejme úroky z omeškania od 8.7.2019 do zaplatenia s tým, že splatnosť všetkých pohľadávok, ktoré bol predmetom postúpenia bola v roku 2017 a neskôr a teda ani túto časť žalovanej sumy, vzhľadom na dátum podania žaloby súd nepovažuje za premlčanú. Predmetom žaloby boli aj pohľadávky, ktoré žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/12/117 zo 7.12.2018 a to istina v sume 225 770,05 eur, úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr do 7.7.2019 vyčíslených v sume 32 204,06 eur a úroky od 8.7.2019 do zaplatenia s tým, že opäť dátum splatnosti všetkých pohľadávok bol rok 2017 a nasledujúce a teda vzhľadom na dátum podania žaloby ich súd považuje za nepremlčané. Tento právny názor súdu ohľadne premlčania sa týka žaloby a špecifikácie žalovanej sumy v žalobe pod písmenami od A/ po F/ a pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávok uvedené pod písmenom G/ žaloby a to úroky z omeškania u pohľadávok A/ - F/, resp. pohľadávky označované v žalobe aj ako 1/ - 6/, tak aj na tieto sa vzťahuje rovnaký právny názor o tom, že ani toto príslušenstvo nie je premlčané. Pokiaľ ide o príslušenstvo v žalobe uvedené pod písmenom G/ a u pohľadávok 7/ - 14/ a to príslušenstvo, ktoré vzniklo zo zmlúv o postúpení pohľadávok uvedených v žalobe pod písmenom G/ a H/, kde celá istina bola zaplatená a predmetom je len príslušenstvo, tak čo sa týka premlčania, tak žalobca si uplatnil úroky len za obdobie štyroch rokov, ktoré predchádzalo dátumu podania žaloby. Žalobca sa vyjadril, že pokiaľ ide o príslušenstvo a to úroky z omeškania u pohľadávok uvedených v časti G/ pohľadávky 7/ - 14/ sú uplatňované vo výške 868 548,13 eur a tieto úroky sú vyčíslené od 11.7.2015 do dňa podania žaloby. Tento nárok žalobca preukázal podrobnou tabuľkou, ktorou vyčíslil úroky z omeškania na žiadosť súdu a ktoré úroky sú, ich výpočet špecifikovaný na čl. 695 - 756 spisu a teda ani nárok na toto príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania súd nepovažoval za premlčané.
25. K tvrdeniu žalovaného ohľadne premlčania úrokov z omeškania, s tým, že podľa žalovaného k premlčaniu dochádza dňom premlčania istiny pohľadávky a že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník dostal do omeškania s úhradou istiny, tak s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi od dňa podania žaloby spätne. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinností dlžníka splniť si svoj záväzok , t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako každodenné, nové porušenie povinnosti dlžníka splniť si záväzok a teda právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká opakovane, za každý deň omeškania.
26. Pokiaľ ide o samotnú istinu, tak táto istina nebola zo strany žalovaného výslovne popretá čo do dôvodu, tak do výšky a preto s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP sa táto považuje za nespornú. Naviac nárok na zaplatenie istiny bol preukázaný listinami ako Dohodou o uznaní záväzku D/2017/10/212 , Dohodou o uznaní záväzku č. D/99/19/01/01, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 217/02/60 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 218/02/14, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/06/74, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/12/117, pričom žalobca ku všetkým zmluvám predložil zoznam jednotlivých faktúr, ako aj samé, konkrétne jednotlivé faktúry, ako aj oznámenia o postúpení pohľadávok.
27. Poslednou spornou skutočnosťou medzi stranami bolo uplatnenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky bola do právneho poriadku SR zavedená Novelou Obchodného zákonníka od 1.2.2013. Uvedená novela transportovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EU v boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Účelom paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, aj keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah. Účelom je posilnenie pozície veriteľa pri uplatňovaní svojich pohľadávok voči dlžníkovi. Ide o sankčný inštitút vyvolaný ako následok omeškania dlžníka. V danom súdenom prípade jednotlivé pohľadávky nevznikali naraz, každú z jednotlivých pohľadávok možno považovať za samostatnú kúpnu zmluvu, pričom nejde o rozdelenie jednej pohľadávky na viac častí za účelom generovania samostatných
pohľadávok a každá z pohľadávok, ktorá sa premietla do konkrétnej, jednotlivej faktúry je samostatne žalovateľná a teda za každú jednotlivú pohľadávku, ktorá našla odraz v konkrétnej faktúre podľa názoru súdu žalobcovi prislúcha paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky.
28. Súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť istinu 3 613 427,93 eur, ktorá predstavuje súčet istín nasledovne:
- z Dohody o uznaní záväzku č. D/2017/10/212 istina 2 013 959,70 eur
- z Dohody o uznaní záväzku č. D/99/19/01/01 istina 1 170 698,70 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2017/02/60 istina 206 668,- eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2018/02/14 istina v sume 13 567,59 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2018/06/74 istina vo výške 44 329,85 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2018/12/117 istina vo výške 225 770,05 eur Súčet týchto pohľadávok predstavuje sumu 3 674 993,89 eur a po odpočítaní sumy 61 565,96 eur, ktorú žalovaný zaplatil po podaní žaloby, výsledná suma 3 613 427,93 eur predstavuje sumu, ku ktorej zaplateniu súd žalovaného zaviazal, pokiaľ ide o istinu.
Čo sa týka úrokov z omeškania, tieto boli vyčíslené do 7.7.2019 z jednotlivých pohľadávok a to nasledovne:
- úroky z omeškania do 7.7.2019 z Dohody o uznaní záväzku č. D/2017/10/212 predstavujú sumu 535 443,70 eur
- úroky z omeškania z Dohody o uznaní záväzku č. D/99/19/01/01 predstavujú sumu 329 700,57 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2017/02/60 predstavujú úroky z omeškania v sume 49 995,13 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 201/02/14 úroky z omeškania vo vyčíslení predstavujú sumu 2 763,80 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 218/06/74 úroky z omeškania predstavujú sumu 7 973,80 eur
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/12/117 úroky z omeškania predstavujú sumu 32 204,06 eur
- Súčet úrokov z omeškania, ktoré vznikli v súvislosti so Zmluvami o postúpení pohľadávok, ktoré sú špecifikované v žalobe pod G/ a až H/ predstavujú celkom sumu 868 548,13 eur, pričom celkový sumár úrokov z omeškania zo všetkých pohľadávok do 7.7.2017 v súčte predstavuje sumu 1 856 629,19 eur. Ďalej súd priznal z dlžných súm úroky z omeškania od 8.7.2019 až do zaplatenia, pričom u dátumoch z omeškania bola zohľadnená suma, ktorá bola zaplatená po podaní žaloby v celkovej sume 61 565,96 eur. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá bola priznaná za každú konkrétnu jednu pohľadávku, ktorá sa premietla do konkrétnej faktúry a z ktorej zaplatením sa žalovaný dostal do omeškania predstavovala v sumáre 105 000,- eur, ku ktorej zaplateniu súd žalovaného tiež zaviazal. Žalobca zobral žalobu späť v priebehu konania o sumu 160,- eur, ktorá predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky, ktoré boli uplatnené duplicitne a o sumu 61 565,96 eur, ktorá suma predstavuje zaplatenú sumu žalovaným v priebehu konania, preto v tejto časti v rozsudku konanie zastavil
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol, pokiaľ ide o žalovanú priznanú istinu a úroky z omeškania vo veci úspešný, pokiaľ ide o zastavujúcu časť istiny v sume 61 565,96 eur, v tomto prípade zastavenie konania zavinil žalovaný a teda musí znášať aj trovy konania a v podstate z celej pôvodne žalovanej sumy, pokiaľ ide o istinu 3 674 993,89 eur a úrokov z omeškania vo výške do 7.7.2019 po vyčíslení v sume 1 856 629,19 eur, ako aj v zostávajúcej časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov v sume 105 000,- eur bol žalobca plne úspešný. Neúspešný bol len v nepatrnom zlomku percenta žalovanej sumy 160,- eur, ktorá predstavovala paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá suma bola uplatnená duplicitne. Preto súd, vzhľadom na tieto skutočnosti priznal žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.