Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/185/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému : E. B., P.. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX U., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735, o zaplatenie 2.040,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 120,-eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.249,20 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.369,20 eur od 21.08.2018 do 21.04.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.309,20 eur od 22.04.2020 do 21.05.2020 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.249,20 eur od 22.05.2020 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovaný a osobitný subjekt n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania a žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2019 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:31 320 155 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.040,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.03.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá so žalovaným uzatvorila dňa 10.09.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 2.100,-eur s tým, že pôžičku mal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 60,57 eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.634,20 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil iba sumu 730,80 eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 29.12.2016 ho pôvodný veriteľ vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19.02.2017 pôvodný veriteľ úver zosplatnil, o čom

bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.02.2017- oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 2.040,88 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom 9.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke, Zmluvné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 20.03.2020 tak, že je si vedomý, že dlžnú čiastku v pôvodnej výške 2.100,-eur nesplatil v plnej výške. Dôvodom bolo zhoršenie jeho finančnej situácie. Uviedol, že dlžnú čiastku chce splatiť, nevyhýba sa svojmu záväzku, preto sa aj s postupníkom Intrum Slovakia s.r.o. dňa 18.03.2020 telefonicky dohodol, že bude mesačne splácať dlžnú sumu vo výške 100,-eur na dôkaz čoho označil e-mailovú odpoveď tejto spoločnosti a výpis z jeho účtu zo dňa 20.03.2020, že im poslal prvú splátku. Uviedol, že vzhľadom na výšku dlžnej sumy 3.121.24 eur, ktorú od neho spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. požaduje sa ešte chce poradiť s právnikom, či úrok z pôžičky nie je neprimeraný a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Potvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal s podmienkami ktoré v nej boli uvedené, ale v tej dobe bol v neriešiteľnej finančnej situácii.

4. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu žalovaného súd uvádza, že podľa obsahu jednalo sa nepochybne o čiastočné uznanie nároku čo do samotnej istiny poskytnutého úveru. Žalovaný v ňom jasne a bez akýchkoľvek pochybností uviedol, že je si vedomý že dlžnú sumu v pôvodnej výške 2.100,-eur nesplatil celú a že chce ju splatiť (viď aj ), čím nárok pokiaľ ide o samotnú istinu 2.100,-eur, ktorá mu bola na základe úverovej zmluvy poskytnutá uznal. Bol teda uznaný nárok veriteľa na poskytnutú istinu úveru, uznaný nebol nárok na úroky z úveru. Súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na Veľký komentár k autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 1009 až 1011, výklad k ). Aj podľa tohto komentára „žalovaný môže uznať nárok žalobcu i len čo do určitej výšky alebo čo do základu. V takom prípade súd vydá čiastočný rozsudok na základe uznania nároku, resp. čiastočný medzitýmny rozsudok. V týchto prípadoch sa však vyžaduje návrh zo strany žalobcu. Ak žalobca takýto návrh nepodá, súd pokračuje v konaní a na skutočnosť čiastkového uznania nároku prihliada ako na inú právnu skutočnosť, rozhodnú pre posúdenie nároku. O možnosti podať návrh na vydanie čiastkového rozsudku na základe uznania nároku nie je možné žalobcu poučiť.“

5. Súd tu tiež poukazuje na judikát publikovaný pod č. R 10/2000 v zmysle ktorého ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať.

6. Žalobca, ktorému toto vyjadrenie žalovaného bolo doručené dňa 30.6.2020 spolu s výzvou vyjadriť sa k nemu nijako na neho nereagoval. Nepodal návrh na vydanie čiastočného rozsudku na základe uznania nároku. V neskorších vyjadreniach uvádzal, že ak by žalovaný ešte len následne uznal uplatnený nárok, tak že navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Zákonné podmienky na vydanie rozsudku na základe čiastočného uznania nároku podľa neboli tu splnené. Avšak na uznanie nároku žalobcu na samotnú čistú istinu úveru žalovaným, ako uvádza aj už citovaný komentár k zákonu muselo byť prihliadnuté ako na inú právnu skutočnosť rozhodnú pre posúdenie nároku.

7. Uznesením zo dňa 13.05.2020 č.k.10Csp/185/2019-64 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2020 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., (ďalej len „žalobca“).

8. Na základe návrhu žalovaného bol v priebehu sporu uznesením zo dňa 15.01.2021 do konania pribratý osobitný subjekt na strane žalovaného, ktorý napriek výzve súdu na vyjadrenie sa k žalobe a uvedenie rozhodujúcich skutočností na obranu žalovaného žiadne vyjadrenie k veci nepodal.

9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola skúmaná, ak bola skúmaná a zároveň aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného. Zároveň ho súd vyzval uviesť, ako bola vypočítaná, na základe akých údajov RPMN uvedená v zmluve ( 26,98 %) a aké boli všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN.

10. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie nežiadal, pričom k výzve súdu vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného uviedol, že žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky, predložil pravý občiansky preukaz a podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a že nie sú mu známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Tvrdil, že žalovaný z titulu zamestnanca preukázal výšku svojho mesačného príjmu a aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa podľa názoru žalobcu s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Vyjadril sa aj k spôsobu výpočtu RPMN.

11. Osobitný subjekt sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a osobitného subjektu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že celkovo bolo voči nemu začatých 5 konaní kde žalobcom bola spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., pričom 4 z týchto konaní už sú skončené buď zamietnutím žaloby, niekde to bolo pre premlčanie, alebo zastavením konania, pričom v niektorých z tých vecí sa vyjadroval osobitný subjekt kde namietal napr. nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky pre nedodržanie zákonných podmienok v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách, a nevie či aj v tejto veci nejednalo by sa napríklad o premlčaný nárok alebo nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, preto chcel aby aj tu do konania bol pribratý daný osobitný subjekt. Tvrdil, že chcel sa osobne stretnúť so žalobcom, jednať s ním, dohodnúť sa, bol ochotný to, čo si reálne požičal bez neprimeraných úrokov im vrátiť, čo však žalobca odmietol. Potom, čo mu prišiel list o postúpení pohľadávky, vykonal čiastočné úhrady žalobcovi, potom platiť prestal, lebo komunikácia žalobcu s ním bola absolútne neprimeraná, bol to doslova nátlak, neustále ho kontaktovali aj potom, čo im povedal, že vec je na súde a chce počkať ako súd rozhodne. Naposledy niečo platil v máji 2020. Žalovaný následne v podaní zo dňa 10.12.2020 uviedol, že žalobcovi na nároky z tejto zmluvy po podaní žaloby zaplatil 2x 60,-eur, a to dňa 20.04.2020 a dňa 20.05.2020. Na pojednávaní dňa 13.08.2021 žalovaný uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu, pre prípad, že by bol zaviazaný k nejakému plneniu, požiadal o povolenie splátok vo výške 200,-eur mesačne vzhľadom na svoje pomery.

13. Pred pojednávaním, písomným podaním súdu doručeným dňa 26.10.2020 žalobca súdu oznámil, že žalovaný po podaní žaloby uhradil mu sumu celkovo 120,-eur (sumu 60,-eur dňa 21.04.2021 a sumu 60,- eur dňa 21.05.2021), preto čo do zaplatenia istiny 120,-eur žalobu berie späť. Uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby ďalej sa domáha zaplatenia istiny 1.920,88 eur a úrokov z omeškania tak ako ich špecifikoval v podaní súdu doručenom dňa 26.10.2020.

14. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému súd pristúpil k rozhodnutiu o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby ( a ).

15. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje .

16. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa a súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

19. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.920,88 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.040,88 eur od 04.03.2017 do 21.04.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.980,88 eur od 22.04.2020 do 21.05.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.920,88 eur od 22.05.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

20. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, keďže vykonanie žiadneho z dôkazov nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

21. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloženej žalobcom (čl. 12 až 15 spisu) súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ zastúpená sprostredkovateľom KT FINANCE, s.r.o. Poprad a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, konkrétne ako druh úveru je tam uvedený bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanému vo výške 2.100,- eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 60,57 eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.10.2015, pričom v zmluve je uvedené, že celková čiastka je 3.634,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 1.534,20 eur. Termín konečnej splatnosti bol 20.09.2020. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 2.100,-eur a celkových nákladov spotrebiteľa 1.534,20 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume 3.634,20 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 26,98 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 26,98 % a priemerná hodnota RPMN 18,01 %. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa 10.09.2015. V zmluve je uvedený zamestnávateľ žalovaného a údaj, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je 800,-eur. Je tam tiež uvedené, že žalovaný je ženatý a že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Predtlač zmluvy obsahuje aj kolónky pre uvedenie mesačných finančných výdavkov žalovaného (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) kde je uvedené že tie sú v sume 200,-eur a pre uvedenie iných mesačných výdavkov žalovaného (napr. SIPO, náklady na bývanie telefón) kde je uvedené že tie sú 150,-eur.

22. Po výzve súdu na predloženie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného žalobca predložil doklady (čl. 88 až 96 spisy) medzi ktorými nie sú žiadne výstupy z registrov či databáz, sú tam len fotokópia občianskeho preukazu žalovaného a kartička k flexiúčtu vo VÚB banke a tiež Zoznam dokladov k pôžičke v ktorom je vyznačené, že pokiaľ ide o skúmanie osobných a majetkových pomerov, žalovaný pri uzavretí zmluvy predkladal len fotokópiu občianskeho preukazu, dispozičnú kartu k účtu/doklad o práve disponovať s účtom, list s predschválenou ponukou a prevodný príkaz. Iné doklady ( ako napr. výpisy z účtu, potvrdenie o príjme, výplatné pásky, pracovná zmluva) v zozname dokladov uvedené nie sú, neboli predkladané. Z ponukového listu (ponuka úveru žalovanému) na čl.96 spisu bolo zistené, že žalovanému ponúknutá bola pôžička vo výške 2.100,-eur s tým, že bude ňou splatený aktuálny zostatok na starej pôžičke vo výške 534,95 eur a že navyše získa sumu 1.565,05 eur, pričom z potvrdenia o zadaní bankového prevodu na čl.88 a 89 spisu vyplýva, že reálne na účet žalovaného vyplatená bola suma 1.565,05 eur. V ponukovom liste je uvedené, že k vybaveniu pôžičky žalovaný potrebuje len tento list, platný občiansky preukaz a niektorý z tam uvedených druhov dokladu o príjme. Dokladovanie výdavkov sa tam od žalovaného nežiadalo.

23. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil na úver v splátkach, ktoré platil v období od 14.09.2015 do 13.09.2016 sumu spolu 730,80 eur, potom je tam zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 19.02.2017. Po zosplatnení žalovaný neuhradil nič. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež „pokuty“ vo výške spolu 240,57 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mal žalovaný v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 2.771,68 eur, čo po odpočítaní ním uskutočnených úhrad vo výške 730,80 eur činí pôvodne žalovanú sumu vo výške 2.040,88 eur. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 29.12.2016, ktorý podľa doručenky na čl.17 spisu žalovaný prevzal dňa

11.1.2017 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že na zmluve zo dňa 10.09.2015 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 177,75 eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci október 2016, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.02.2017 pôvodný veriteľ žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

24. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne uvedené pri vyznačení druhu úveru bolo dojednanie spotrebiteľského úveru, jednalo sa tu o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

25. Vzhľadom na ust. účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil že premlčané ani v časti nie je.

26. Podľa a , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

27. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 60,57 eur splatných od 20.10.2015 vždy k 20 dňu v mesiaci, pričom žaloba bola podaná dňa 01.10.2019 a žalovaný podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatil riadne, v plnej výške všetky splátky splatné od októbra 2015 do septembra 2016 (teda 12 splátok v dohodnutej výške 60,57 eur), pričom navyše zaplatil ešte sumu 3,96 eur dňa 14.09.2015, je zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh je splátka splatná dňa 20.10.2016. Preto žaloba bola dňa 01.10.2019 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však aj tak nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

30. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku dňu uzavretia zmluvy 10.09.2015 (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

32. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom

34. Podľa § 7 ods.15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

35. Podľa § 7 ods.15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

36. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;

37. Podľa ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

38. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

39. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.09.2015 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

40. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak s poukazom na ( pre nesprávne uvedený údaj o RPMN podľa ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v . Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

41. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca poskytol žalovanému vysoký úver napriek tomu, že vôbec nemal zistenú a preverenú výšku jeho príjmov a výdavkov. Ak žalobca v podaní súdu doručenom dňa 26.10.2020 tvrdil, že žalovaný z titulu zamestnanca preukázal výšku mesačného príjmu a aj svoje mesačné výdavky, tak k tomu treba uviesť, že z dokladov predložených žalobcom to nevyplýva. V ponukovom liste sa od žalovaného žiadalo preukázanie len príjmu, nie výdavkov, na druhej strane v zozname dokladov predložených k zmluve nie je zmienka, žeby žalovaný reálne predložil doklad k výške príjmu ( kolónky potvrdenie o príjme, výplatné pásky, pracovná zmluva sú tam prázdne). Žalobca nepreukázal preukázanie výdavkov, ani netvrdil, ako a čím konkrétne mali byť tieto preukázané. Nepreukázal ani prihliadnutie na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Po výzve súdu vo vzťahu k prevereniu bonity žalovaného uviedol, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený a že tento spĺňal štandardné riskové podmienky. Nevysvetlil, čo konkrétne myslel tými riskovými podmienkami, avšak k tomu treba uviesť, že hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).

42. Žalobca sa v súvislosti s preverením bonity žalovaného odvolával na to, že tento podpisom zmluvy mal prehlásiť, že nie sú mu známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku a že ako zamestnanec preukázal výšku mesačného príjmu, na základe čoho sa výška splátky zdala primeraná k jeho príjmu. Také posúdenie bonity však podľa zákona nestačí. Nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril, čo korešponduje obsahu zmluvy a zoznamu k nej predložených dokladov kde nie sú žiadne takéto doklady zaznamenané. Vychádzanie len z tvrdeného aktuálneho príjmu je vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovaného, najmä na živobytie a že by vykonal lustráciu v príslušných registroch a databázach, keďže nepredložil žiaden výstup z takého registra. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť

splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ). Potom postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa názoru súdu zodpovedá jedine taký postup, kedy by veriteľ žiadal ( vzhľadom na § 7 ods.2 ZoSÚ) údaje a minimálne vysvetlenie a dokladovanie výdavkov. Zákonná povinnosť zisťovať a preveriť výdavky spotrebiteľa by inak nemala žiaden zmysel. Tu však žalobca nepredložil žiadne dôkazy na akékoľvek zisťovanie výdavkov. Ak žalobca chcel presvedčiť súd, že náležite preveril výdavky žalovaného, bol povinný predložiť či označiť dôkazy z ktorých pri tomto preverení a zistení takého výsledku o výdavkoch vychádzal, čo neurobil. Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce, keďže nejde o náležité preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie výdavkov žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval. Súd preto vzhľadom na všetko uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku výdavkov, nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť jasne predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil ( podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

43. Žalobca nepreukázal, žeby prihliadal na údaje z akejkoľvek príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ani netvrdil, žeby vykonal preverenie napr. cez Sociálnu poisťovňu a podobne. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie splnenia svojej povinnosti. Aby súd mohol v súdnom konaní konštatovať riadne splnenie povinností podľa § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné predložiť mu konkrétny dôkaz ( výstup) preukazujúci to, ako, kedy a s akým konkrétnym výsledkom malo byť také preverenie dlžníka v príslušných registroch a databázach veriteľom vykonané, čo sa v tu súdenej veci nestalo. Súd preto vzhľadom na všetko uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

44. Veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného (minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

45. Ak sa malo tu jednať o úver na prefinancovanie skoršieho úveru, aj pre takýto úver platili v tom čase bezvýnimočne povinnosti v zmysle § 7 ods.1 a 2 a § 11 ods.2 ZoSÚ. K tomu navyše súd poukazuje na to, že hoci v zmluve je uvedené že jedná sa o bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.100,- eur, z dokladov predložených žalobcom (ponukový list, potvrdenie o vyplatení sumy 1.565,05 eur) v skutočnosti vyplýva, že suma 2.100,-eur bola žalovanému poskytnutá tak, že jej časť vo výške 534,95 eur použitá bola na úhradu zostatku staršieho úveru a suma 1.565,05 eur bola reálne vyplatená, o čom však v zmluve nie je zmienka, čo má tiež relevanciu vo vzťahu k posúdeniu náležitostí zmluvy podľa § 9 ods.2 ZoSÚ keďže tak vážna skutočnosť (teda že účelom úveru je čiastočná výplata skoršieho úveru) by podľa názoru súdu mala byť v zmluve uvedená s uvedením jednak označenia presného čísla a zostatku skoršieho úveru ako aj rozdelenia aká časť sumy sa reálne vypláca dlžníkovi k voľnému „bezúčelovému“ využitiu, a aká časť ide na úhradu skoršieho zostatku. Ide potom o zmätočnú úpravu náležitostí zmluvy (medzi ktoré patria aj druh a výška úveru) ak zmluva uvádza že ide o bezúčelový úver vo výške 2.100,- eur a v skutočnosti k bezúčelovému využitiu poskytuje sa len časť tejto sumy.

46. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - , a to o odmietnutí ochrany pri tak závažnom

porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

47. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

48. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

49. Záver súdu vo vzťahu k nutnosti riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa a čo toto v sebe musí obnášať nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020 alebo na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Co/107/2019 zo dňa 13.02.2020, ktoré žalobcovi musia byť známe, keďže sa týkajú práve jeho a obdobných úverových zmlúv jeho právneho predchodcu a rovnako porušenia povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa.

50. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“

51. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019 týkajúci sa rovnako porušenia povinnosti skúmať náležite bonitu spotrebiteľa. Podľa záverov krajského súdu (viď bod 17 odôvodnenia rozsudku) „je nutné konštatovať,

že ustanovenie súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

52. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle vety druhej v kontexte s citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

53. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. i) a k) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN ( 26,98 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 26,17 %, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 26,98 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený buď údaj o RPMN alebo o ročnej úrokovej sadzbe nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa

54. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s) z) a aa) znamená, že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 2.100,-eur. Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že poskytnutá bola mu suma 2.100,-eur, nárok žalobcu na jej vrátenie aj výslovne písomne uznal so záväzkom ju zaplatiť (viď vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.3.2020), preto o nároku na zaplatenie tejto sumy nemožno pochybovať, tento nárok je nesporný a žalovaným uznaný. Je aj v súlade so základným princípom spravodlivosti, aby aspoň tú sumu, ktorú žalovaný reálne dostal k využitiu (2.100,-eur) bol povinný vrátiť, keďže inak by došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor veriteľa, uvedomenie si čoho žalovaný koniec koncov prejavil výslovným uznaním nároku na zaplatenie tejto časti dlhu. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 730,80 eur do podania žaloby a sumu 120,-eur po podaní žaloby, spolu teda 850,80 eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 1.249,20 eur a v tomto rozsahu preto žalobe vyhovel.

55. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.040,88 eur od 04.03.2017 do zaplatenia.

56. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

57. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

59. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 04.03.2017 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov úver dňa 19.02.2017 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

61. Zosplatnenie tvrdené žalobcom však súd nemal za platné a preto naň neprihliadol. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z vety prvej o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa je absolútne neplatný. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol prekročiť a preto úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni skutočnej splatnosti celého dlhu, t.j. po dni splatnosti poslednej splátky bezúročného úveru. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s. len sumu poskytnutej istiny vo výške 2.100,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach a výška mesačnej splátky bola jednoznačne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 60,57 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 35 splátkach (2.100 eur : 60,57 eur) a teda poslednú splátku by hradil po 35 mesiacoch v mesiaci august 2018, konkrétne 20.08.2018. Keďže sa tak nestalo, dňa 21.08.2018 žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku úverovej istiny, preto súd úrok z omeškania priznal až od tohto dňa a to zo sumy 1.369,20 eur ktorá bola zostatkom nevrátenej úverovej istiny k tomuto dňu. Keďže žalovaný vykonanými čiastočnými úhradami po podaní žaloby, ktoré na účet veriteľa boli pripísané dňa 21.04.2020 (60 eur) a dňa 21.05.2020 (60 ,-eur) svoj dlh znížil, premietol to súd do výroku o úroku z omeškania kde tieto čiastočné úhrady zohľadnil. Sadzba žalobcom žiadaného úroku z omeškania nepresahuje zákonnú sadzbu. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 21.08.2018 už preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 1.369,20 eur a po uskutočnených úhradách trvá odo dňa 22.05.2020 jeho omeškanie so zaplatením sumy 1.249,20 eur, uložil mu súd spolu so sumou 1.369,20 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania uvedený vo výroku rozsudku. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a zamietol ju aj čo do úroku z omeškania požadovaného za čas pred 21.08.2018.

62. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ten vo svojom vyjadrení sa k tejto otázke súdu doručenom dňa 12.07.2021 poukázal na to, že predmetný úver žalovanému neposkytla banka, nakoľko spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. nikdy nebola bankou, poskytnutý úver nebol bankovým produktom a preto nepodliehal právnemu režimu zákona o bankách a podmienky postúpenia pohľadávky tak vyplývajú z § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a nie z § 92 ods.8 Zákona o bankách. Nad rámec toho uviedol, že v prejednávanom prípade, hoci nešlo o bankový produkt boli splnené aj podmienky postupiteľnosti pohľadávky podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách, keďže pred postúpením pohľadávky bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní.

63. K tomu súd uvádza, že zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sú okrem všeobecnej zákonnej úpravy v a nasl. upravené v zákona o spotrebiteľských úveroch tak, že podľa a práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > na veriteľa podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

64. Podľa § 17 ods. 3 a 4 uvedeného zákona ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> upravujúcich konkurzné konanie22) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101> alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. (4) Pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.8) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101>

65. Žalobca predloženou rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami preukázal, že táto pohľadávka voči žalovanému bola mu postúpená a predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2020 preukázal, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá sa dňom 1.1.2018 stala právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na základe zlúčenia oznámil žalovanému, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Podmienky postupiteľnosti pohľadávky boli splnené. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Skutočnosť, že žalovaný vedel o postúpení pohľadávky, že bolo mu riadne oznámené postúpenie pohľadávky a tiež to, komu má plniť preukazuje aj to, že už vo vyjadrení k žalobe, teda ešte pred tým než bol na súd vôbec doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu žalovaný uvádzal práve žalobcu ako postupníka pohľadávky s tým, že práve s ním sa dohodol na plnení, zároveň nárok čiastočne uznal.

66. V danom prípade zákonná podmienka postupiteľnosti pohľadávky spočívajúca v tom, že musí ísť o pohľadávku splatnú bola splnená, keďže ako súd uviedol, posledná splátka bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorú mal žalovaný vrátiť stala sa splatnou ešte dňa 20.08.2018. Zároveň žalobca ako postupník má v predmete činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov. Súd preto má za splnené podmienky postupiteľnosti pohľadávky v zmysle § 17 ZoSÚ. Je pravdivé tvrdenie žalobcu, že veriteľom, ktorý žalovanému poskytol úver nebola banka. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný nespochybnil ani doručenie mu písomnej výzvy na plnenie ešte zo dňa 29.12.2016, ktorú podľa doručenky na čl.17 spisu riadne prevzal dňa 11.01.2017. Navyše, v danom prípade žalobu podal ešte postupca, zmena strany sporu bola pripustená až súdom v priebehu sporu a po doručení žaloby postupcu žalovanému, pričom nepochybne aj žalobu možno považovať za výzvu žalovanému na plnenie, a tá podaná na súd bola viac ako 5 mesiacov pred postúpením pohľadávky. Súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal v danom prípade za preukázanú.

67. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu žalobcu po jej čiastočnom späťvzatí mal za čiastočne dôvodnú a čiastočne nedôvodnú a preto o nej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

68. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 200,-eur mesačne. Súd má za to, že s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením, zohliadniac tvrdené pomery žalovaného a zodpovedný postoj žalovaného v priebehu konania povolenie splátok žalovanému zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Ide o výšku splátky primeranú výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako spoločnosť hromadne vymáhajúca pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

69. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené, v časti bola zamietnutá, v časti bolo konanie zastavené procesným zavinením žalovaného (čiastočným plnením po podaní žaloby) z čoho treba vyvodiť, že v rozsahu, v ktorom žalobe bolo vyhovené a v ktorom konanie bolo zastavené úspešný bol žalobca ( a ) a v časti, v ktorej žaloba bola zamietnutá úspešný bol žalovaný. Výsledok konania a pomer úspechu strán (cca 67 % ku 33 % v prospech žalobcu) by odôvodňoval priznanie čiastočnej náhrady trov konania žalobcovi, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd v zmysle žalobcovi nepriznal náhradu ani tejto časti trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa tu súd vzhliadol v okolnostiach veci, v okolnostiach ktoré viedli k uplatneniu nároku a v pomeroch žalovaného, keď prihliadol na to, že žalobca uplatnil nároky z úveru, ktorý v skutočnosti bol bezúročný a bez poplatkov, a to dokonca z hneď viacerých dôvodov uvedených v ZoSÚ, teda tak podľa odseku 1 pre nedodržanie náležitostí zmluvy ako aj odseku 2 pre zanedbanie skúmania bonity žalovaného, keď je logické, aby negatívne následky spojené s tým, že žalovanému bol poskytnutý úver napriek tomu, že veriteľ nemal náležite a odborne posúdenú jeho bonitu znášal tu práve žalobca. Navyše súd vzal na zreteľ, že aj po výslovnom upozornení súdu žalobcovi že jedná sa o úver bezúročný a bezpoplatkov a že preto žaloba je v časti zjavne nedôvodná (výzvu na čiastočné späťvzatie žaloby z toho dôvodu prevzal pôvodný právny zástupca pôvodného žalobcu ešte dňa 23.10.2019 ) žalobca trval na uvedených nárokoch, na čo mal síce právo, avšak vzhľadom na všetky tieto okolnosti veci, výsledok sporu a následné preukázanie na pojednávaní, že sú tu aj ďalšie dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa a dos.2 ZoSÚ súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný a osobitný subjekt nemajú nárok na náhradu trov konania, lebo podľa pomeru úspechu vo veci im nevznikol a že žalobcovi, ktorému podľa výsledku vznikol nárok na čiastočnú náhradu trov konania ich náhradu nepriznáva z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.