Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56Csp-157-2019.pdf
PDF · 118.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56Csp/157/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej: C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. 8, K., o zaplatenie 609,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 380,70 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 380,70 € od 15.1.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,88 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa 28.2.2019 domáhal zaplatenia istiny 609,68 € a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 609,68 € od 15.1.2019 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právny predchodca žalobcu, uzatvorila so žalovaným dňa XX.X.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy a dohody o započítaní pohľadávok poskytol veriteľ žalovanej bezúčelový úver vo výške 720,- €. Žalovaná si s právnym predchodcom žalobcu mohla dohodnúť režim poskytnutia plnenia podľa tejto zmluvy, tzn. spôsob poskytnutia peňažných prostriedkov, a to formou: bezhotovostného prevodu na účet žalovanej, prostredníctvom poukazu poštového platobného styku, v hotovosti alebo na účet predplatenej platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty, odovzdanej žalovanej do vlastných rúk na základe Súhlasu zákazníka so zmluvou o predplatenej platobnej karte; a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanej na tejto karte k dispozícií najneskôr 13. deň podpisu zmluvy. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej preukazoval žalobca doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutým zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaná sa v zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, X.X.XXXX, a posledná splátka bola splatná dňa XX.X.XXXX. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady v celkovej sume XXX,XXX €, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy, strana č. 1) a poplatok za garantovanú službu (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy, strana č. 1). Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa XX.X.XXXX zmluvu o poskytnutí služby Komfort, v zmysle ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa
určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 405,65 €. Žalobca so rozhodol k prospechu žalovanej tuto čiastku neuplatňovať. Dňa XX.X.XXXX uzatvoril žalobca so žalovanou v zmysle § 558 a § 110 Občianskeho zákonníka splátkovú dohodu, na základe ktorej bola vyčíslená výška pohľadávky žalovanej ku dňu podpisu tejto dohody, a to v sume 1 015,33 €. Uvedenou dohodou žalovaná písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi, čo do dôvodu aj výšky, pričom v zmysle bodu 2. dohody žalovaná súhlasila s kapitalizáciou dlhu, tzn. uvedená suma sa stala istinou uznaného záväzku. Žalobca súhlasil dohodou s hradením pohľadávky v splátkach, pričom tieto neboli úročené. Dohoda stanovuje presnú výšku a dátum dohodnutej pravidelnej mesačnej splátky. Žalovaná porušila svoju povinnosti splácať pohľadávku riadne a včas tak, ako bolo dohodnuté v dohode. Žalobca preto listom z dňa XX.XX.XXXX - Upozornenie na možnosť zosplatnenia, vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy, pričom súčasne žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia celej dohody. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila, žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX - Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
- Výzva pred podaním žaloby, informoval žalovanú o tom, že ku dňu XX.X.XXXX sa stal dlh žalovanej v celom rozsahu splatným. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby je 609,68 €. Splátkovou dohodou sa žalovaná zaviazala uhradiť celkom 1 015,33 €. Uvedenú sumu tvorí: zostatok istiny t.j. výška poskytnutého úveru po odčítaní vykonaných úhrad, pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí služby komfort a suma kapitalizovaných úrokov (v zmysle Dohody). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 720,- €. Žalovaná uhradila z titulu poskytnutej pôžičky celkom sumu 339,30 €. Žalobca všetky úhrady žalovanej, ktoré boli na úver zaplatené, započítava v súlade so zákonom na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo zmluvy (teda na sumu 720,- €). Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti.
2. Upomínací súd žalobcovi zaslal výzvu podľa § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, na základe ktorej žalobca oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti o zaplatenie istiny 609,68 € a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 380,70 € od XX.X.XXXX do zaplatenia. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní platí, že vo zvyšnej časti žalobca vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 12. apríla 2019 platobný rozkaz, ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Miesto skutočného pobytu žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, sa súdu zistiť nepodarilo. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená oznámením o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, zostala v konaní nečinná.
5. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) a § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- €.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou o poskytnutí služby Komfort zo dňa XX.X.XXXX, výpisom splátok a úhrad úveru č. XXXXXXXXX Provident Financial, s.r.o., Splátkovou dohodou zo dňa XX.X.XXXX, upozornením na možnosť zosplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o predčasné splatenie úveru zo dňa XX.X.XXXX a potvrdením o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 720,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 týždenných splátkach vo výške 15,82 € okrem poslednej splátky, ktorá mala byť vo výške 15,60 €. Splatnosť prvej splátky nastala 20. deň po dni uzavretia zmluvy. Termín
konečnej splatnosti úveru bol vymedzený ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úroková sadzba bola stanovená na 24,30 % (t.j. v peňažnom vyjadrení 111,84 €) a dlžník bol povinný okrem toho zaplatiť aj poplatok za tzv. garantovanú službu vo výške 117,14 €. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru dosahovala 63,97 % pri priemernej RPMN 37,67 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola podľa zmluvy 948,98 €. Úver bol poskytnutý v tzv. režime predplatená karta. V zmluve boli tiež určené platobné údaje na poukazovanie splátok, tieto mali byť plnené v prospech účtu veriteľa vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. T.: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením variabilného symbolu v podobe 9-miestneho čísla zmluvy, konštantného symbolu XXXX a špecifického symbolu XXXX.
8. Zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako poskytovateľ sa zaviazala informovať žalovanú ako zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (bod 1.1 písm. a/); preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého spotrebiteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky tohto úveru v mene zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 1.1. písm. b/); informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru (bod 1.1. písm. c/). Podľa bodu 1.2. zmluvy zákazník sa zaviazal, že za poskytnutie služby podľa bodu 1.1. zaplatí poskytovateľovi odmenu vo výške 405,65 €, pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných týždenných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach vo výške 6,76 € a poslednú splátku vo výške 6,81 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa bodu 1.3. zmluvy zákazník svojim podpisom potvrdzuje, že je mu zrejmé a bol vopred oboznámený s tým, že objednanie služby je dobrovoľné, nie je podmienkou získania úveru podľa zmluvy o úvere a ani získania úveru za ponúkaných podmienok a tiež, že ak si službu neobjedná, nezmení to podmienky poskytnutia úveru podľa zmluvy o úvere.
9. Z výpisu splátok a úhrad úveru č. XXXXXXXXX Provident Financial, s.r.o. vyplýva, že žalovaná spolu spoločnosti Provident Financial, s.r.o. uhradila sumu 339,30 €.
10. Zo splátkovej dohody zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, žalobca vyhlásil, že nadobudol od spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX peňažnú pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalovanou. Žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky pohľadávku žalobcu voči nej vo výške 1 015,33 €. Žalovaná súhlasila s kapitalizáciou dlhu, teda s tým, že uvedená suma sa ku dňu uzavretia dohody stáva istinou uznaného záväzku. Žalobca súhlasil s tým, že jeho pohľadávka bude hradená v splátkach, pričom dohoda nebude úročená. Žalovaná sa zaviazala uhradiť pohľadávku v 84 mesačných splátkach vo výške 12,- €, pričom posledná 85. splátka mala byť vo výške 7,33 €.
11. Z upozornenia na možnosť zosplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca žalovanú upozornil vzhľadom k tomu, že sa omeškala s úhradou splátky splatnej dňa XX.X.XXXX viac ako 3 mesiace, na možnosť zosplatnenia celej Splátkovej dohody.
12. Z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX, že žalobca dlh žalovanej vo výške 1 015,33 € vyhlásil za splatný ku dňu XX.X.XXXX.
13. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca oznámila žalovanej postúpenie pohľadávok na žalobcu ako postupníka, a to vrátane pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa XX.X.XXXX.
14. Z potvrdenia o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX bola žalovanej na kartu č. XXXXXX******XXXX poukázaná suma 720,- €.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
25. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 720,- €, ktorý žalovaná nesplácala tak, ako bolo v zmluve dohodnuté, pričom celkovo na splátkach veriteľovi uhradila sumu 339,30 €.
26. Zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ňou veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi, ktorý pritom nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z tohto dôvodu súd podrobil zmluvu kontrole dodržania povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovených v § 9 tohto zákona, pričom dospel k záveru, že tieto náležitosti neboli v zmluve v plnom rozsahu splnené. Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. k) a písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v nej nie je riadne uvedený údaj o RPMN, údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o výške splátok.
27. Súd pri skúmaní obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadňoval aj existenciu zmluvy o poskytnutí služby Komfort (ďalej len „zmluva Komfort“), ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom jej predmetom bol záväzok veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať dlžníka (žalovanú) o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 1.1 písm. a/) a informovať o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru (bod 1.1. písm. c/) a najmä preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého spotrebiteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky tohto úveru v mene zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 1.1. písm. b/). Z takto vymedzeného predmetu zmluvy Komfort vyplýva, že nešlo o čisto akcesorickú zmluvu, ale aj o zmluvu, ktorá svojim obsahom modifikovala záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere boli platobné podmienky splátok úveru špecifikované tak, že dlžník je povinný platiť splátky na účet veriteľa vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu určeného v zmluve. V zmluve Komfort boli oproti tomu platobné podmienky vymedzené tak, že veriteľ prevezme od dlžníka peňažnú sumu zodpovedajúcu splátke úveru v mieste určenom dlžníkom. Súd zdôrazňuje, že miesto plnenia zmluvného záväzku je neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy, pričom vyplýva buď zo zákona alebo ho možno určiť dohodou účastníkov. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Toto ustanovenie sa na posudzovanú spotrebiteľskú zmluvu musí uplatniť prednostne pred normami obchodného práva v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Veriteľ je povinný prijať plnenie dlžníka, pričom prijímanie plnenia na mieste určenom zmluvou nie je možné považovať za osobitnú službu poskytovanú veriteľom dlžníkovi, ktorá by navyše zakladala právo veriteľa na protiplnenie. Pokiaľ ide o informovanie spotrebiteľa o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru (bod 1.1. písm. c/), poskytovanie tejto „služby“ nemá pre spotrebiteľa (dlžníka) žiaden význam, nakoľko pokiaľ od spotrebiteľa osobne plnenie prevzala osoba poverená dodávateľom (veriteľom), spotrebiteľ tým splnil svoj záväzok a nepotrebuje dodatočnú informáciu o tom, kedy osoba poverená dodávateľom prijaté finančné prostriedky reálne poukáže dodávateľovi. Keby súd toto zmluvné ustanovenie vykladal ako záväzok veriteľa vydať dlžníkovi kvitanciu, išlo by potom znova len o plnenie zákonnej povinnosti veriteľa ustanovenej v § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako nemožno považovať za osobitnú „službu“, a rovnako nezakladá právo veriteľa na žiadnu odplatu.
28. Vyššie popísaná zmluva Komfort v prevažnej miere len upravuje (modifikuje) zmluvné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Možno teda uzavrieť, že dodávateľ v tomto prípade účelovo rozdelil úpravu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere do dvoch zmluvných dokumentov. Súd opakovane podotýka, že obe zmluvy boli uzavreté v jeden deň, z čoho je zrejmé, že išlo len o účelové konanie dodávateľa zamerané na „optické“ rozdelenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom do dvoch dokumentov. Uvedené predstavuje v prvom rade klamlivé konanie podľa § 7 ods. 4 v spojení s § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalším cieľom takéhoto konania dodávateľa bolo vyhnúť sa zahrnutiu poplatkov za „služby“ vyplývajúce zo zmluvy Komfort do výpočtu RPMN a obísť ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške odplaty. Ako už súd konštatoval, predmetné „služby“ v skutočnosti predstavovali v prevažnej miere len plnenie
zákonných povinností veriteľa a poplatok za ne bol teda fiktívny, v skutočnosti išlo len o ďalší náklad spotrebiteľa spojený s úverom.
29. V zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Znamená to, že pokiaľ zmluva Komfort v prevažnej časti len modifikovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je bezvýznamné, či jej uzavretie bolo zo strany spotrebiteľa dobrovoľné a nebolo ním podmienené poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok ustanovených zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Nešlo o doplnkovú službu, ale o zmluvou Komfort boli priamo určené (resp. modifikované) zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru. Na základe vlastnej zmluvy o spotrebiteľského úveru a zmluvy Komfort došlo k poskytnutiu jedného spotrebiteľského úveru upraveného vo dvoch zmluvných dokumentoch. Všetky náklady spotrebiteľa vyplývajúce z oboch zmlúv preto predstavovali celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré mali byť v súlade s § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnuté do výpočtu RPMN. Pokiaľ veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej celkovej výšky nákladov, nemohol dospieť ku skutočnej hodnote RPMN a jej výška uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (nezahŕňajúca poplatok zo zmluvy Komfort) preto nie je správna, čo má za následok nedodržanie náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. V nadväznosti na vyššie uvedené možno tiež konštatovať, že v zmluve nebola dodržaná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ani v jednom zmluvnom dokumente nie je uvedená (súhrnná) výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška splátky istiny, úrokov a poplatku za tzv, garantovanú službu a v zmluve Komfort je uvedená splátka poplatku za službu komfort. Ku konečnej výške splátky spotrebiteľ mohol dospieť iba výpočtom (sčítaním splátok z oboch zmluvných dokumentov), čo je v rozpore s účelom a zmyslom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Spotrebiteľ musí dostať informáciu o tom, aká je celková výška splátky, aby mohol riadne a včas plniť svoj dlh a nedostal sa do omeškania pre nezrozumiteľne formulovanú sústavu formulárových zmluvných dokumentov zostavených dodávateľom.
31. Skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje riadne (v správnej výške) uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. údaj o RPMN, údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o výške splátok, má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnaký následok má uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, k čomu v posudzovanej zmluve tiež došlo.
32. Nakoľko úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi iba rozdiel istiny úveru vo výške 720,- € a toho, čo na splátkach istiny, úrokov a poplatkov doposiaľ zaplatil. Spotrebiteľ zaplatil celkovo na splátkach sumu 339,30 €. Žalovaná je teda povinná vrátiť nesplatený zostatok istiny vo výške 380,70 €, v tejto časti bola žaloba, pokiaľ išlo o istinu, dôvodná.
33. Na vyššie uvedenom závere o dôvodnosti žaloby v časti istiny nič nemení ani žalobcom predložený dokument označený ako Splátková dohoda zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom mala žalovaná uznať čo do dôvodu a výšky pohľadávku žalobcu voči nej vo výške 1 015,33 €. Právny úkon uznania dlhu mala žalovaná uskutočniť na tlačive predpripravenom žalobcom, do ktorého obsahu nemohla nijako zasiahnuť. Toto tlačivo je označené, ako už bolo uvedené, ako Splátková dohoda. Svojim obsahom úplne osobitný a nesúvisiaci právny úkon so zásadným významom, akým uznanie dlhu je, bol poňatý iba do malým písmom písaného textu a jeho prítomnosť v texte je čo možno najviac ukrytá. Účel a význam uznania dlhu v dokumente nie je nijako vysvetlený a priemerný spotrebiteľ, ktorý mieni uzavrieť dohodu o splátkach, pri podpísaní takéhoto dokumentu vôbec nemusí vedieť, že zároveň uznal dlh a aké právne dôsledky sú s takýmto právnym úkonom spojené. Takto vykonaný právny úkon je preto potrebné posúdiť ako neplatný pre nedostatok vôle na strane žalovanej (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súčasne krajne netransparentný spôsob, akým žalobca dosiahol uznanie dlhu, ho robí neplatným aj
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že vyššie uvedeným spôsobom dosiahnuté uznanie dlhu, keď žalobca zneužívajúc informačný deficit na strane spotrebiteľa predložil spotrebiteľovi na podpis formulárové tlačivo ktorého obsahom bola splátková dohoda a zároveň v texte ukryté uznanie dlhu (o ktoré sa žalobca primárne usiloval), predstavuje nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko konanie žalobcu napĺňa znaky klamlivého konania a klamlivého opomenutia v zmysle § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.
34. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu (istiny) žalobcovi riadne a včas neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Okamžitá splatnosť dlhu žalovanej bola žalobcom vyhlásená podľa Splátkovej dohody, ktorá v tejto časti nepredstavuje neplatný právny úkon, preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadne splatnosti, t.j. odo dňa 15.1.2019 Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v tom čase predstavovala 0 %, súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to iba zo sumy dlžnej istiny úveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech zodpovedajúci istine 380,70 €, žalovaná dosiahla čiastočný úspech zodpovedajúci istine 228,98 €. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu dosahuje 62,44 % a úspech žalovanej 37,56 %, vzájomný pomer úspechu je 24,88 % v prospech žalobcu. Súd preto žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,88 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.