Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sa-21-2021.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: I. W., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. N. G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom W., S., H., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov U., D.. X.Ú. XX, XXX XX U., Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-72-029/2021-AV zo dňa 22.06.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-72-029/2021-AV zo dňa 22.06.2021 o predĺžení zaistenia žalobcu: I. W., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť: H. N. G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom: W., S., H., t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov U., X. XX, U..
II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu: I. W., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť: H. N. G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom W., S., H., t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov U., X. XX, U..
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len ZoPC) rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu už zaisteného rozhodnutím žalovaného č. PPZ- HCP-BB4-72-012/2020-AV zo dňa 26.05.2021 podľa § 88a ods. 1 písmeno a) zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, najviac však do 25.08.2021 a podľa § 88 ods. 5 ZoPC ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov U..
2. Dňa 05.08.2021 bola tunajšiemu súdu doručená správna žaloba datovaná dňom 26.07.2021, ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BB4-72-029/2021- AV zo dňa 22.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. Poukázal na to, že okrem toho, že dňa 11.06.2021 bola na Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave zaslaná žiadosť o vykonanie lustrácie daktyloskopického materiálu v systéme AFIS a v systéme Afis členských krajín podľa Prumských rozhodnutí a toho, že toho istého dňa bola NU Interpol zaslaná žiadosť o vykonanie lustrácie, nepodnikol žiadne ďalšie kroky na zistenie alebo overenie žalobcovej totožnosti alebo štátnej príslušnosti ako žiadateľa o azyl. Žalovaný nekontaktoval ani veľvyslanectvo H. N. Š. v Českej republike, ani Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v O., ktoré je
teritoriálne príslušné pre H.. Žalobca má za to, že nakoľko žalovaný nevyvinul žiadnu snahu na zistenie alebo overenie žalobcovej totožnosti alebo štátnej príslušnosti, dôvod zaistenia uvedený v rozhodnutí považuje len za formálny. Preto k naplneniu účelu zaistenia nedôjde a žalobca by mal byť prepustený. Poukázal na to, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl a pokiaľ sú v systéme k dispozícii také alternatívy, akými sú napríklad špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. V tomto poukázal aj na odporúčanie Rady Európy (Odporúčanie rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003), podľa ktorého sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Upriamil pozornosť aj na situáciu v H., kde je dlhodobo zhoršená bezpečnostná situácia a trvalá hrozba terorizmu a rizika únos a to na celom území H. a situácia je nepredvídateľná a nestabilná. Má za to, že v tejto veci je daná vysoká pravdepodobnosť priznania medzinárodnej ochrany žalobcovi minimálne vo forme doplnkovej ochrany, ktorá sa priznáva z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom, napr. pre trvalú hrozbu terorizmu a rizika únosu na území H..
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2021 zotrval na svojom rozhodnutí. Zrekapituloval skutkový stav a uviedol všetky podstatné okolnosti a časové súvislosti ako aj prehľad úkonov a opatrení v konaní. Taktiež uviedol z akých skutočností vychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Poukázal aj na to, že bolo preukázané, že žalobca uvádzal v predchádzajúcom konaní pred orgánmi cudzineckej polície, sociálnej kurately ako aj Migračného úradu iné meno a priezvisko, aj dátum narodenia, pričom sa vyhlasoval za maloletú osobu. Rovnako bolo preukázané, že opustil územie SR a to aj napriek skutočnosti, že jeho pobyt na území SR bol v tom čase oprávnený ako pobyt žiadateľa o azyl a jeho žiadosť bola posudzovaná oprávneným orgánom Slovenskej republiky, ktorým je Migračný úrad. Poukázal aj na vyjadrenia žalobcu zachytené v zápisnici spísanej dňa 26.05.2021 za prítomnosti pribratého tlmočníka pod č. p. : PPZ-HCP-BB4-72-009/2021-AV. Zotrval na tom, že z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí je možné zabezpečiť zaistenie alebo overenie totožnosti alebo štátnej príslušnosti len zaistením žalobcu a zároveň je potrebné eliminovať riziko jeho úteku a skrývania sa, ktoré u neho bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie o udelenie azylu, počas ktorého opustil priestory Slovenskej republiky a neoprávnené zdržiavanie sa na území Českej republiky. Podľa žalovaného bolo potrebné zohľadniť aj obavu z opakovaného opustenia územia SR ešte pred právoplatným vydaním rozhodnutia Migračného úradu o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany žalobcu. V konaní boli zohľadnené všetky okolnosti a skutočnosti, vrátane osoby žalobcu alebo jeho konania. Žalobcovi bola poskytnutá maximálna súčinnosť a boli mu poskytnuté všetky predpísané poučenia, aby mu v konaní nevznikla ujma. Správna žaloba nie je dôvodná, a preto navrhli, aby ju súd zamietol.
4. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 16.08.2021. Z listín nachádzajúcich sa v spise, ako aj z rozhodnutí z administratívneho spisu žalovaného pripojeného ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn.: 6Sa/67/2020 o zrušenie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP- BB9-32-015/2020-AV bolo zistené nasledovné :
5. Žalobca bol zadržaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda dňa 04.03.2021 z dôvodu neoprávneného pobytu na území SR, pričom uviedol, že sa volá T. H. a narodil sa XX.XX.XXXX. Poukázaním na osobné údaje o sebe vyhlásil, že je maloletý bez sprievodu, na základe čoho bol dňa 04.03.2021 odovzdaný pracovníkovi ÚPSVaR a v ten istý deň bol prijatý do Centra pre deti a rodiny Medzilaborce, pričom z kapacitných dôvodov bol umiestnený v Centre pre deti a rodiny Lienka vo Veľkých Kapušanoch. Dňa 17.03.2021 sa žalobca v sprievode ustanovenej opatrovníčky ÚPSVaR Stropkov dostavil na oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, kde bolo prijaté jeho oznámenie o tom, že žiada o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Následne sa v sprievode poverenej pracovníčky navrátil do zariadenia pre maloletých - Centra pre deti a rodiny Lienka vo Veľkých Kapušanoch. Na základe jeho vyhlásenia začal Migračný úrad Ministerstva vnútra SR konanie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu, evidované pod č. MU-PO-63/2021-Ž.
6. Rozhodnutím Mobilnej jednotky PZ Banská Bystrica číslo: PPZ-HCP-BB4-72-012/2021-AV zo dňa 26.05.2021 bol žalobca ako účastník konania zaistený podľa § 88a ods. 1 písmeno a) zákona č. 404/2011 ako žiadateľa o azyl na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov bol zaistený dňom vydania tohto rozhodnutia na
čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 24.06.2021. Zároveň bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov U.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2021.
7. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR vydal dňa 20.04.2021 pod č. MU-PO-63-11/2021-Ž rozhodnutie pre ID osoby: XXX XXX, ktorým podľa § 19 ods. 1 písmeno f) zákona o azyle zastavil konanie o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR maloletého cudzinca T. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti H., posledný známy pobyt Centrum pre deti a rodiny I. P. W.. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že menovaný dňa 31.03.2021 svojvoľne bez upovedomenia personálu opustil priestory Centra a mimo Centra sa zdržiaval viac ako 7 dní. Do centra sa viac nevrátil, ani sa nijakým spôsobom neohlásil a jeho ďalší pobyt nebol migračnému úradu známy, a preto v zmysle citovaného ustanovenia zákona o azyle konanie o azyle zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2021 a žalovanému bolo doručené dňa 26.05.2021.
8. Dňa 26.05.2021 bol žalobca prevzatý hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica od príslušníkov Polície Českej republiky na bývalom hraničnom priechode Makov- Bíla Bumbálka, na základe podkladu Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MU-DS-283/2021-DŽ o transfere žiadateľa o azyl z Českej republiky do SR. Z informácie o transfere žiadateľa o azyl zo dňa 24.05.2021 vyplýva, že sa jedná o osobu s ID z informačného systému MIGRa pod č. XXX XXX.. Žalobca ako žiadateľ o azyl bol eskortovaný na oddelenie Mobilnej jednotky PZ Banská Bystrica na základe Laissez-Passer (002834) dňa 26.05.2021 0 13.15 11. Žalobca v tom čase disponoval iba spomínaným Laissez-Passer.
9. Dňa 26.05.2021 bolo žalobcovi po dôkladnom preverení všetkých skutočnosti, vrátane spísania zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-BB4-72-009/2021-AV za prítomnosti pribratého tlmočníka z jazyka paštu, vydané v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov rozhodnutie o zaistení evidované pod č. p.: PPZ-HCP-BB4-72-012/2021-AV.
10. Dňom 26.05.2021 bol žalobca na základe vydaného rozhodnutia o zaistení v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-72-012/2021-AV na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti a to na obdobie 30 dní, do 24.06.2021. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca dňa 27.05.2021 umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v U. (ďalej len „ÚPZC U.“ v príslušných gramatických tvaroch).
11. Z písomnosti zo dňa 15.07.2021, evidovanej v administratívnom spise pod č. p.: PPZ- HCP-884-72-034/2021-AV označenej ako Konanie Migračného úradu vytvorenej pracovníkom Mobilnej jednotky PZ Banská Bystrica je zrejmé, že pre osobu s ID: XXXXXX konanie o azylu je vedené pod číslom MU-PO-133/2021-Ž, pričom na zázname o vykonaní lustrácie zo dňa 15.07.2021 je uvedená rukou poznámka, že azylové konanie pokračuje, zatiaľ vo veci nebolo rozhodnuté.
12. Dňa 22.06.2021 bolo žalobcovi predĺžené zaistenie v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, s poukázaním na ustanovenia § 88a ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutím č. : PZ- HCP-BB4-72-030/2021-AV na účel zaistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, a to do 25.08.2021. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov zostal žalobca umiestnený v ÚPZC U..
13. Podľa § 88a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov: policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti.
14. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok): správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
15. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.
17. Podľa § 19 ods. 1 písmeno f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia alebo sa bez súhlasu zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viac ako sedem dní zdržiaval mimo tohto zariadenia.
18. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
19. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia má súd za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto bolo namieste napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 230 ods. 1 SSP zrušiť.
20. V konaní nebolo sporné to, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.05.2021 číslo: PPZ- HCP-BB4-72-012/2021-AV obmedzený na osobnej slobode a bol zaistený ako žiadateľ o azyl podľa § 88a ods. 1 písmeno a) zákona č. 404/2011 Z. z.. Taktiež nebolo sporné v konaní to, že u žalobcu bola predĺžená doba zaistenia napadnutým rozhodnutím podľa ust. § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Z obsahu spisu je o. i. zjavné, že žalobca vystupoval pôvodne pod menom a priezviskom: T. H., pod ktorou identitou aj požiadal o udelenie azylu, ktoré azylové konanie bolo vedené pre ID osobu: XXXXXX pod číslom: MU-PO-63-11/2021-Ž a rozhodnutím zo dňa 20.04.2021 bolo podľa § 19 ods. 1 písmeno f) zákona o azyle zastavené a bolo doručené žalovanému dňa 26.05.2021. Súd súčasne poukazuje na fakt, že v administratívnom spise žalovaného nie je vôbec založené vyhlásenie žalobcu, ktorým požiadal o azyl a ani žiadna komunikácia medzi MÚMVSR a žalovaným. Podobne zo spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu je vedené nové azylové konanie u žalobcu pod číslom: MU-PO-133/2021- Ž, aj keď už vystupujúcim pod W. I., keď pôvodné azylové konanie u tej istej osoby vystupujúcej pod ID: XXXXXX bolo zastavené, čím sa žalobca v zmysle zákona o azyle už nepovažuje za žiadateľa o azyl. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že už v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo zjavné, že účel zaistenia žalobcu ako žiadateľa o azyl za účelom zistenia totožnosti podľa § 88a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. nebude možné naplniť a žalobca mal byť už dňa 26.05.2021 zaistený ako osoba s neoprávneným pobytom na území SR podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov buď za účelom administratívneho vyhostenia alebo za účelom vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy alebo zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu. Z tohto dôvodu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Súd tiež konštatuje, že žalovaný vôbec nekomunikoval s MÚMVSR ako orgánom rozhodujúcim o podanej žiadosti o azyl, z ktorej komunikácie by mohol zistiť okolnosti nevyhnutné pre svoj následný úradný postup.
21. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia jednak nedostatočne zistil stav veci - nezistil dostatočným spôsobom, či skutočne ide o žiadateľa o azyl, vzhľadom na zastavenie azylového konania u žalobcu do spisu nezaložil doklady preukazujúce status žalobcu ako žiadateľa o azyl a na základe takto vec nesprávne právne posúdil.
22. Pokiaľ žalovaný naviac nekomunikoval s MÚMVSR (čo je zrejmé z obsahu spisu) nemal ani k dispozícii informácie, či v čase vydania napadnutého rozhodnutia vôbec existoval dôvod pre predĺženie doby zaistenia žalobcu ako žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Uvedené je dôležitým pre posúdenie existencie naplnenia účelu zaistenia.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c), a d) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň nariadil žalovanému, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné z dôvodu nezákonného rozhodnutia žalovaného.
24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.