Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Tk-1-2021.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tk/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanej Y. G., nar.: XX.XX.XXXX v O. N., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.08.2021, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
X Y. G., nar. XX.X.XXXX v O. N., bytom : O. N., J. námestie XXXX/XX
sa uznáva za vinnú, že
v bode 1/
obž. Y. G.
v presne nezistenom období roku 2015 do 16. júla roku 2015 , kedy bola vzatá do väzby ,v meste O. N., na J. námestí č.XXXX/XX, vo svojom byte č.XX, v spálni, na posteli, pravidelne, viackrát do týždňa využila maloleté V.K.J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. S., X. č.XXX/XX a mal. V.N., nar. XX.X.XXXX, bytom E., č.XXX na fotenie záberov ich nahého tela v rôznych vyzývavých pózach, s obnaženými pohlavnými orgánmi, ako i v erotickej spodnej bielizni, z ktorých fotografických záberov, vyhotovených fotoaparátom zn. Nikon i prostredníctvom viacerých, počtom nezistených videonahrávok a to minimálne 500 fotiek u mal. V.K.J. a minimálne 300 fotiek u mal. V.N., z ktorých bolo zrejmé, že ide o maloleté osoby ženského pohlavia, ktoré mala vyhotovovať na objednávky obv. V. F. B. /stíhaného v samostatnom trestnom konaní už od prípravného konania/, za účelom vopred dohodnutej finančnej odmeny a rôznych vecných darov / mobilné telefóny, oblečenie, kozmetika a pod./ jednak maloletým ako i jej samej a tieto vyhotovené zábery mu pravidelne osobne odovzdávala,
v bode 2/
obž.: Y. G. spoločne s obž. M. V. a S. P. (vylúčenými na samostatné konanie) , v presne nezistenom období roku 2015 spoločne s obž. V. F. B. /vylúčeným na samostatné trestné konanie už v prípravnom konaní, prezývaný „šéf, A., alebo M."/,po vopred rozdelených úlohách týmto obvineným, ako ich hlavným koordinátorom a to o spôsobe ich komunikácie cez mobilné telefóny, ktoré im tento obvinený zakúpil, spôsobe stretávania sa na vopred dohodnutých miestach, spôsobe finančného odmeňovania za dohodnuté služby, spočívajúce vo vyhľadávaní mladých a maloletých dievčat,' za účelom ich fotenia a to najmä ich nahých aktov tiel sa tieto obžalované pravidelne stretávali, vymieňajúc si získané informácie o získaných dievčatách za účelom vyhotovovania ich fotografií a
videozáznamov , majúce charakter detskej pornografie , pričom obž. M. V., konajúc na pokyn „šéfa" najskôr na takúto prácu oslovila obž. Y. G. s prísľubom pravidelných finančných odmien od „šéfa", táto následne oslovila s ponukou na zabezpečenie dievčat na fotenie aj obž. S. P., ktorá súhlasila s fotením jej maloletej dcéry V.N., nar.XX.X.XXXX. Vyhotovené fotky , znázorňujúcu maloletú V.N., nar.XX.X.XXXX nielen v detskom oblečení, ale najmä jej fotky nahého tela v erotických, vyzývavých pózach v počte najmenej 300 a tiež videozáznamov jej nahého tela, spolu s obdobnými fotkami nahého tela maloletej V.K.J., nar. XX.X.XXXX , ktorú na fotenie oslovila prostredníctvom obž. Y. G. maloletá V.N., spolu s vyhotovenými fotkami o počte najmenej 500 a tiež videozáznami jej nahého tela , ktoré obom maloletým vyhotovovala obž. Y. G. tieto obžalovaná odovzdávala priamo alebo aj prostredníctvom obž. M. V. obv. V. F. B., ktorý obžalovaným za tieto služby poskytoval rôzne finančné odmeny, tiež pre obž. S. P., ako aj pre maloleté a tiež im poskytoval rôzne iné výhody, spočívajúce v kupovaní darčekov a poskytovaním rôznych iných finančných výhod. Obž. S. P. sa naviac podujala zabezpečovať za vopred sľúbenú finančnú odmenu od „šéfa" ďalšie mladé dievčatá na fotenie pornografických snímok, za týmto účelom zabezpečila aj zoznam takýchto dievčat, ktorý odovzdala obž. Y. G., aby tieto dievčatá oslovila, pričom s ponukou takéhoto druhu fotenia oslovovala dievčatá i obž. M. V., ktorým bližšie nezisteným dievčatám obv. V. F. B. ponúkal výkon prostitúcie a to takým spôsobom, že ich fotografie a videozáznamy prostredníctvom osobných kontaktov zasielal svojej klientele. na území Slovenskej republiky , ako aj v zahraničí a potom, ako bol prejavený záujem o niektoré z dievčat, tieto sprostredkovával za finančnú odmenu na sexuálne služby,
t e d a
v bode 1 / obž. Y. G.
- využila dieťa na výrobu detskej pornografie a podieľala sa na takejto výrobe
v bode2/ obž. Y. G.
-zlákala dieťa aj s jeho súhlasom, na účel inej formy sexuálneho vykorisťovania, vrátane detskej pornografie, či nútenej služby a spáchali uvedený čin závažnejším spôsobom konania - páchaním trestného činu organizovanou skupinou,
čím spáchala
v bode 1/ obž. Y. G.
zločin výroby detskej pornografie podľa §368 ods.1 Trestného zákona,
v bode 2/ obž. Y. G.
zločin obchodovania s ľuďmi podľa §179 ods.2, ods.3 písm. f/ Trestného zákona., s poukazom na §138 písm. i/ Trestného zákona
a za to sa odsudzuje:
obžalovaná Y. G.
Podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) a n) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladajú aj primerané povinnosti spočívajúce v príkaze :
nepriblížiť sa k osobám :
- N. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- S. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. J., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
- O. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. P. G., nar.: XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, s výnimkou úkonov trestného konania, na ktoré sú predvolaní, alebo s výnimkou predvolania orgánov verejnej moci, na ktoré sú povinní dostaviť sa.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) a f) Trestného zákona sa obžalovanej ukladajú aj primerané povinnosti spočívajúce v zákaze : 1) stretávania sa s osobami:
- N. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- S. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. J., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
- O. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. P. G., nar.: XX.XX.XXXX,
2) kontaktu s osobami :
- N. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- S. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. J., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
- O. I., nar.: XX.XX.XXXX,
- I. P. G., nar.: XX.XX.XXXX,
v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona per analogiam, sa obžalovanej ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, resp. v prípade existencie zamestnania toto preukázať a zdokladovať príjmy zo zamestnania plynúce. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd u r č u j e obžalovanej skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Výrok o vine
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok (v rozsahu výroku o vine) neobsahuje odôvodnenie, nakoľko prokurátor a obžalovaná sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a obžalovaná zároveň vyhlásila, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
Výrok o treste
V prípade výroku o treste pre obžalovanú G., súd zobral do úvahy viaceré skutočnosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom na osobu páchateľky a jej pomery (ako aj na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona) mal súd za jednoznačne preukázané, že vzhľadom na uznanie viny obžalovanej prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, obžalovaná sa ku skutku priznala, túto skutočnosť umocňuje fakt, že z výpovede obžalovanej došlo k rozkrytiu organizovanej skupiny, o ktorej OČTK nemali dovtedy
žiadne relevantné informácie a to aj napriek riziku, že obvinená sa vystaví riziku stíhania za prísnejšie posudzovaný trestný čin [čo sa aj v praxi udialo], čo svedčí aj o úprimnosti vykonaného priznania). U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaná vypovedala v tejto a inej trestnej veci (v vo veci samostatne stíhaného obv. G.), kde napomáhala OČTK pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. Keďže obvinená pred spáchaním skutku viedla riadny život, prichádzala do úvahy aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. V prípade priťažujúcich okolností, súd mal za to, že nie je daná žiadna priťahujúca okolnosť. S poukazom na vyššie uvedené súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorej závery najvhodnejšie (podľa názoru súdu najzrozumiteľnejšie) formuluje uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/72/2018 zo dňa 09. 07. 2018. ,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov, pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy. 1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine (dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním). 2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. júna 2017 uverejnené pod č. 44/2017 na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4 Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...). 3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“ Z tohto titulu pre konajúci súd zvolil tretiu načrtnutú možnosť, keďže po prijatom vyhlásení o vine obžalovanej postupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže mal za to, že v prípade obžalovanej sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom súd prihliadol aj na ustálenú judikatúru.
R II/1967: Okolnosti, ako je dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, úprimná ľútosť nad spáchaným trestným činom a vedenie riadneho života pred spáchaním činu, sú poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 TZ, na ktoré súd prihliadne pri výmere trestu, spravidla v rámci príslušnej trestnej sadzby. Takéto okolnosti je potrebné považovať za obvyklé a nie mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Len v prípade, ak by niektoré poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 boli tak intenzívne alebo závažné, že by výnimočne znižovali závažnosť činu, bolo by možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 ods. 1. Samotné priznanie sa, ľútosť nad jeho spáchaním, predchádzajúci riadny život, náhrada škody a pod. však spravidla nebude možné považovať za tak mimoriadne okolnosti, aby odôvodňovali použitie ust. § 40 TZ. (Upravené znenie).
R 3/1970: Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať aj v tom, že sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na jeho výživu alebo výchovu odkázané. TZ nevyžaduje, aby v takýchto prípadoch išlo o povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť aj o povinnosť, ktorá vyplýva z morálnych zásad spoločnosti.
R 47/1974: Vážnu chorobu páchateľa je možné považovať za mimoriadne pomery páchateľa odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za predpokladu, že trest v jej rámci by bol pre páchateľa obzvlášť problémový alebo by mal pre neho obzvlášť nepriaznivé následky. Pritom musí byť splnený aj ďalší predpoklad, teda že sa účel trestu v danom prípade dosiahne aj trestom kratšieho trvania.
Z citovanej judikatúry, ako aj interpretácie zákonnej úpravy mal súd za to, že v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona musí ísť o celkom výnimočné prípady. Uvedené ustanovenie umožňuje uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce
okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané (k tomu viď Novocký, J.: Komentár k § 39 Trestného zákona, portál epi.sk). Súd po zrelej úvahe dospel k názoru, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona sú dané. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade špecifických okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa názoru súdu takéto okolnosti boli zistené a spočívajú v kombinácií viacerých faktorov (z nich niektoré sú zároveň poľahčujúcimi okolnosťami:
- Spolupráca obžalovanej s OČTK v miere, ktorá robí posudzovaný stav celkom výnimočným a v miere, v ktorej si sama obžalovaná privodila riziko stíhania za prísnejšie kvalifikovaný skutok (zločin obchodovania z ľuďmi spáchaný organizovanou skupinou) v stave, keď OČTK nemali o činnosti tejto žiadne zodpovedajúce informácie (inými slovami - kritický postoj obžalovanej k trestnej činnosti a adekvátna spolupráca s OČTK aj v inej trestnej veci resp. veci skupinového charakteru),
- Napomáhanie v trestnej veci samostatne stíhané obvineného, ktoré ak nebolo plne vyťažené, nemožno rozhodne pripísať na vrub obžalovanej,
- Riadny život pred spáchaním skutku a po jeho spáchaní a vedenie riadneho života od prepustenia z väzby až po súčasnosť,
- Vyhlásenie obžalovanej v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, ktorým mimochodom obžalovaná priznáva spáchanie skutku organizovanou skupinou, ktorej existencia v inom konaní bude ešte predmetom rozsiahleho dokazovania a teda obžalovaná sa vystavuje riziku priznania sa k niečomu, čoho pojmové znaky (spáchanie skutku organizovanou skupinou) budú ešte podrobne skúmané,
- Existencia rozsiahlych prieťahov v trestnom konaní,
V prípade osoby obžalovanej súd musel nevyhnutne pripustiť, že v trestnej veci vznikli neodôvodnené prieťahy, za ktoré nemohla obžalovaná (skôr skupinový charakter veci a liknavosť znaleckého dokazovania, či oneskorenie spôsobené s potrebou právnej pomoci zo zahraničia). Možno bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že obžalovaná (pôvodne väzobne stíhaná) bol prepustená z väzby dňa 17.03.2016 /obžalovaná bola vo väzbe od 16.07.2015 do 17.03.2016, avšak prieťahy sama nezavinila, keďže sa ku skutku v podstate priznala už 22.07.2015/ a od tohto momentu OČTK a následne súd s jej osobou nekonal nielen prednostne a urýchlene (tento režim by bolo možné čiastočne avšak nie bezbreho akceptovať, vzhľadom na prepustenie z väzby a stratu statusu veci ako väzobnej), ale konal s rozsiahlymi prieťahmi. Je pravdou, že konanie determinovali aj uplatnenia práv spoločne stíhaných osôb, tieto však bolo nutné sanovať urýchlením postupu OČTK a súdu, čo sa nestalo. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že bolo porušené právo obžalovanej na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav v zmysle judikatúry možno považovať ako dôvod mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona, čo súd považoval za vhodné a účelné.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obžalovaného, ale i prípadných poškodených na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania.
V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku up- lynulo viac ako 6 rokov, samotné trestné stíhanie voči obžalovanej je vedené tiež viac ako 6 rokov. Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovanej, po- važuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prí- pade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice, nie je možné trestné stíhanie dlh- šieho trvania tolerovať). Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obžalovaná príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jej práv a slobôd, a aby nebola vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na jej povesť, postave- nie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo osobe možno považovať za určitú formu sankcie). Postavenie obvinenej je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny to- tiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyv- ňuje život obvinenej prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenej možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstra- šujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným tres- tom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ale tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc z príslušných medzinárodných dohovorov, ktorým je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie trvajúceho trestného stíhania na túto skutočnosť reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu.
Obžalovaná od spáchania skutku vedie riadny život, je riadne zamestnaná viac ako 5 rokov a má primeraný legálny príjem. V takomto prípade sa stráca preventívny účinok trestu, ktorý by v prípade jej prísneho uloženia bol len neopodstatnenou retribúciou resp. zastrašením, ktorého význam sa celkom stráca po uplynutí tak dlhého času trestného konania. S poukazom na uvedené preto súdu obžalovanej považoval za správne a vhodné uložiť trest mimoriadne znížený postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda uložil trest tak, bol kompenzovaný neprimeraný zásad do osobných práv obžalovanej spočívajúci v neprimeranej dĺžke trestného konania. Je nutné zopakovať, že dĺžka trestného konania bola len jedným z dôvodov pre aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák.
V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval kladný pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam (3:0) - a to aj z ohľadom na ich závažnosť. Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovanú bola v mesiacoch : 1) Základná výmera 84 - 120 mesiacov 2) Po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (84 - 108 mesiacov). 3) Výmera po aplikácii § 41 ods. 2 Trestného poriadku - viacčinný súbeh skutkov s nich aspoň jeden je zločinom (84 - 144 mesiacov) 4) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (56 mesiacov - 144 mesiacov) 5) vzhľadom na znenie § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. mohol súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa uložiť obžalovanej trest znížený až 2 roky (t.j. 24 mesiacov).
I. Ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona.
II. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije.
III. Pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona; to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona. (Zbierka stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2009)
Vzhľadom na charakter skutku súd uložil obžalovanej trest s podmienečným odkladom s nariadením probačného dohľadu a zamedzením kontaktu s poškodenými, ako aj osobami zainteresovanými na trestnej činnosti v akejkoľvek podstatnej miere a uložením povinnosti zamestnať sa, resp. preukazovať príjmy zo zamestnania.
Výrok o náhrade škody
Nakoľko tento výrok nebol riadne a včas uplatnený a vyčíslený (ani zo strany jednej z poškodených), o nároku poškodených súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.