Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-119-2020.pdf
PDF · 104.98 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/119/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
M. Y., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Z. XXXX/XX a otca: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. E., Na F. XX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Maloletý M. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým M..
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 300,- eur mesačne, pričom sumu 200,- eur je p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a sumu 100,- eur je otec p o v i n n ý zasielať na účet maloletého M. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ktorý matka zriadi maloletému M. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, všetko s účinnosťou od 01.06.2020.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2021 vo výške 1 800,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého a sumu 1 500,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletého M. ktorý matka zriadi maloletému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 23.06.2020 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému M., zaviazal otca prispievať na jeho výživu výživným vo výške 300,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa rozišli v máji 2020. Nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2020. V súčasnosti býva so synom u rodičov v rodinnom dome, kde platí nájom
200,- eur mesačne. S otcom maloletého je v minimálnom kontakte, s maloletým sa otec stretáva po vzájomnej dohode, výživné neplatí.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 28.07.2020 uviedol, že súhlasí so zverením M. do starostlivosti matky, ale nesúhlasí s výškou výživného 300,- eur mesačne, navrhuje sumu 80,- eur mesačne. Pracuje ako živnostník, jeho príjem je nepravidelný. Jeho výdavky sú nájom bytu 279,83 eur, odvody do sociálnej poisťovne 158,11 eur, odvody na zdravotné poistenie 66,78 eur, telefón 30,- eur, splátka Quatro 79,01 eur, sporenie dôchodkové 30,- eur, splátka za auto 50,- eur a bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. Styk s maloletým navrhol ponechať na dohode s matkou.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že do apríla 2021 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti a od 01.05.2021 je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. V roku 2020 pracovala v COOP Jednote, keďže sa odsťahovala od otca, ukončila pracovný pomer. Spoločne s otcom bývali v Bytči, matka sa presťahovala do Terchovej. V súčasnej dobe nemá žiadnu prácu, poberá dotáciu vo výške 300,- eur mesačne. Od apríla 2020 s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, odišla bývať k rodičom do rodinného domu, kde bývajú rodičia, ktorí sú zamestnaní, dvaja bratia, ktorí sú zamestnaní. Prispieva na bývanie 200,- eur mesačne. M. má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. M. chodí do materskej školy, kde je poplatok mesačne 20,- eur, strava vo výške 30 - 35,- eur mesačne. Synovi platí životné poistenie mesačne 25,- eur. Maloletý má problémy so zubami, za ošetrovné matka uhradila 200,- eur. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec prispel na zubné ošetrenie, na röntgen 30,- eur. Na pojednávaní dňa 16.08.2021 matka uviedla, že je naďalej evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Snaží sa nájsť si prácu. Naposledy dostala príspevok, dotáciu, vo výške 300,- eur za mesiac júl 2021. 5. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 28.6.2021 súd zistil, že je živnostníkom, pracuje v Nemecku, vykonáva lešenárske práce. Daňové priznanie podáva na Slovensku. Jeho hrubý príjem je v priemere 1 300,- eur. Výdavky so živnosťou predstavujú odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne za rok 2020 spolu vo výške 2 851,- eur. Iné výdavky v súvislosti so živnosťou nemá. Platí spotrebný úver, splátka je 79,- eur mesačne. Domov chodieva raz za mesiac. Býva u rodičov v rodinnom dome. Keď je v práci, bývam v byte, kde bývajú viacerí a týždenne platí za bývanie 75,- eur. Na cestovné na naftu sa skladajú viacerí kolegovia. Do práce je to asi 2 km. Otec je živnostník, mama sa stará o chorú sestru a na bývanie v rodinnom dome nemusí prispievať. Začiatkom roka 2021 pracoval na Slovensku a od mája 2021 pracuje v Nemecku. Doklady o príjme za rok 2021 nemá k dispozícii. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, je vlastníkom auta. Na pojednávaní dňa 16.8.2021 otec uviedol, že doklady preukazujúce jeho príjmy nepredložil, pretože tieto mu nedoložil zamestnávateľ, pre ktorého pracoval. Ďalšie faktúry zatiaľ nemá k dispozícii, pretože zamestnávatelia, pre ktorých pracoval, mu tieto nedodali. V Nemecku pracoval do polovice júla 2021, teraz pracuje na Slovensku. Jeho príjem bol okolo 4 000,- eur mesačne v hrubom. Od januára 2021 pracoval vo Švédsku a od mája 2021 v Nemecku a v tomto období každý mesiac v hrubom bol jeho príjem 4 000 - 4 500,- eur . Bývanie v Nemecku predstavovalo 100,- eur mesačne, vo Švédsku bývanie platil zamestnávateľ. Prácu v Nemecku ukončil vzhľadom k tomu, že ma seklo v ramene a tiež z toho dôvodu, že mal nejaké nezhody so spolupracovníkom zo Slovenska. V súčasnej dobe, keďže býva u rodičov a nechodí za prácou do zahraničia, prispieva na bývanie 100,- eur mesačne.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že v starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhuje preto zveriť maloletého do starostlivosti matky, styk podľa dohody rodičov neupravovať a určiť výživné 250,- eur mesačne.
7. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi zamestnávateľom Coop Jednota Žilina, spotrebné družstvo a matkou súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 31.05.2020. Priemerný mesačný čistý príjem matky v období od 09/2019 do 03/2020 predstavoval sumu 479,- eur, pričom zamestnaná bola od 13.09.2019 a od 16.03.2020 bola na OČR.
8. Z daňového priznania k dani z príjmov FO otca za rok 2019 súd zistil, že príjmy predstavovali 20 058,- eur, výdavky 13 623,77 eur. Otec uplatňoval výdavky percentom z príjmov a preukázateľne zaplatené poistné z príjmov predstavovalo 1 588,97 eur.
9. Podľa predložených faktúr otcom za rok 2020, faktúry č. 1 - 8/2020, mal súd preukázané fakturovanú sumu celkovo vo výške 8 000,- eur.
10. Z potvrdenia o príjme spoločnosti OGNIF, s.r.o., Žilina, Ľubľanská 1678/1 súd zistil, že matka je zamestnaná v organizácii od 25.09.2020 na základe dohody o pracovnej činnosti a jej príjem za obdobie 09/2020 - 12/2020 je spolu v čistom 107,62 eur a za obdobie 02/2021 - 04/2021 spolu vo výške 310,35 eur.
11. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 19.05.2021 súd zistil, že matke bude poskytnutá od mesiaca máj 2021 dotácia vo výške 300,- eur mesačne.
12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 06.05.2021 súd zistil, že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.05.2021.
13. Z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2020 súd zistil, že príjmy otca predstavovali 29 386,- eur a výdavky 20 483,29 eur. Otec uplatňoval výdavky percentom z príjmov, preukázateľne zaplatené poistné z príjmov predstavovalo 2 851,69 eur.
14. Z faktúr predložených otcom č. 03/2021 a 05/2021 súd zistil, že otec fakturoval sumu spolu vo výške 1 150,- eur.
15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému M.i vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k maloletému sa sami nedokázali dohodnúť. V priebehu konania rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne zverenia maloletého do starostlivosti jedného z rodičov a úpravy styku. Rodičia sa dohodli, že maloletý M. bude zverený do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým M. nežiadali upraviť, pretože na tomto sa dokážu dohodnúť. Vzhľadom k tomu súd rodičovskú dohodu schválil, keďže v starostlivosti o maloletého M. neboli zistené žiadne nedostatky ako uviedol kolízny opatrovník, ktorý súhlasil so zverením M. do starostlivosti matky. Rodičia sa nedokázali dohodnúť na výške výživného.
17. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého M..
18. Súd zistil, že matka s maloletým býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie 200,- eur mesačne. V rodinnom dome bývajú aj rodičia, ktorí sú zamestnaní a tiež dvaja bratia, ktorí sú tiež zamestnaní. Matka poberala dotáciu vzhľadom na situáciu s pandémiou, mesačne vo výške 300,- eur. Táto jej bola vyplatená naposledy za mesiac júl 2021. Matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.05.2021. Má bežné výdavky, strava, ošatenie. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
19. M. chodí do materskej školy, poplatok je 20,- eur mesačne, za stravu sa platí 30 - 35,- eur mesačne. Má bežné výdavky, strava, ošatenie. M. má problémy so zubami, matka platila za ošetrenie 200,- eur. Otec prispel na röntgen 30,- eur. Matka synovi platí životné poistenie 25,- eur mesačne.
20. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. V rozhodnom období, od začiatku mesiaca, v ktorom bol podávaný návrh, od 01.06.2020, otec mal za rok 2020 podľa daňového priznania príjmy vo výške 29 386,- eur, výdavky vo výške 20 483,29 eur, pričom uplatňuje výdavky percentom z príjmov, preukázateľne zaplatené poistené z príjmov bolo vo výške 2 851,69 eur. Otec predložil súdu faktúry č.01 - 08 za rok 2020 a faktúry č. 03 - 05 za rok 2021. Uviedol, že začiatkom roka 2021 pracoval na Slovensku a od mája 2021 v Nemecku. Na pojednávaní dňa 16.08.2021 uviedol, že v Nemecku pracoval do polovice júla 2021, teraz pracuje na Slovensku. Od januára 2021 pracoval vo Švédsku a od mája 2021 v Nemecku. Jeho príjem v tomto období v hrubom bol 4 000 - 4 500,- eur mesačne. Vo Švédsku bývanie platil zamestnávateľ, v Nemecku predstavovalo 100,- eur mesačne. Prácu ukončil vzhľadom k tomu, že mal problémy s ramenom a tiež z dôvodu, že mal nezhody so spolupracovníkom zo Slovenska. Býva u rodičov, ktorým prispieva mesačne 100,- eur na bývanie. So živnosťou má výdavky len súvisiace s odvodmi. Doklady nepredložil, pretože zamestnávatelia, pre ktorých pracoval, mu tieto nedodali. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, je vlastníkom auta. Má bežné výdavky, strava, ošatenie.
21. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 300,- eur mesačne ako žiadala matka, s účinnosťou od 01.06.2020, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, pričom sumu 200,- eur zaviazal otca platiť k rukám matky maloletého a sumu 100,- eur zaviazal otca zasielať na osobitný účet maloletého, ktorý matka zriadi maloletému M.i v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na príjmy otca, ktoré dosahoval a s prihliadnutím na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Otec, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, za rozhodné obdobie, od podania návrhu, do rozhodnutia súdu nepredložil všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Súdu predložil daňové priznanie za rok 2020, podľa ktorého, keďže otec uplatňoval výdavky percentom z príjmov, po zaplatení odvodov jeho čistý príjem predstavoval 26 532,- eur. Otec predložil faktúry za rok 2020 č. 1 - 8, spolu na sumu vo výške 8 000,- eur. Za rok 2021 do rozhodnutia súdu otec nepreukázal svoj príjem, otec predložil len dve faktúry, č.03/2021 a č.05/2021, na sumu vo výške 1 150,- eur. Súd poukazuje na rozpory vo výpovedi otca na pojednávaní dňa 28.06.2021 a na pojednávaní dňa 16.08.2021, kedy otec uvádzal, že pracoval v roku 2021 na Slovensku a od mája 2021 pracoval v Nemecku, pričom 16.08.2021 otec uviedol, že od januára 2021 pracoval vo Švédsku, od mája 2021 v Nemecku. Otec uviedol, že príjem v zahraničí mal od 4 000 do 4 500,- eur v hrubom, pričom výdavky s podnikaním otec uvádzal okrem odvodov len výdavky s bývaním, v Nemecku 100,- eur mesačne a vo Švédsku platil bývanie zamestnávateľ. Otec ukončenie práce v zahraničí odôvodňoval tým, že mal problémy s ramenom, čo súdu nepreukázal a tiež z dôvodu, že mal nejaké nezhody so spolupracovníkom zo Slovenska. Otec tiež uviedol, že z príjmu, ktorý dosahoval, si finančné prostriedky odkladal, teda má našetrené nejaké finančné prostriedky. Od augusta 2020 platil výživné na maloletého 100,- eur mesačne. Súd pri aplikácii ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine teda určil výživné ako navrhovala matka, vo výške 300,- eur, súd však nie je viazaný návrhom matky a keďže výživné má spotrebný charakter, z toho dôvodu súd zaviazal otca poukazovať
200,- eur k rukám matky, čo podľa názoru súdu postačuje na odôvodnené potreby maloletého v danom mesiaci a sumu 100,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletého, pričom tieto prostriedky, ktoré budú poukazované na účet maloletého, môžu byť použité len so súhlasom súdu a z týchto prostriedkov môže byť hradené napríklad štúdium maloletého, prípadne môžu byť použité na iné potreby maloletého. Otec, ako sám uviedol, si šetril finančné prostriedky a teda vzhľadom na jeho dosahované príjmy, ktoré sú nadštandardné, je v záujme maloletého, aby aj jemu šetril finančné prostriedky. Treba tiež poukázať na prístup otca k vyživovacej povinnosti, ktorý navrhoval určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne, avšak túto sumu synovi nepoukazoval, čakal na rozhodnutie súdu. Rodič má vyživovaciu povinnosť zo zákona a túto si má plniť podľa svojich možností a schopností. Otec sa stretáva s maloletým len v obmedzenom rozsahu a matka zabezpečuje všetku starostlivosť o maloletého a vyživovaciu povinnosť si plní aj formou osobnej starostlivosť a uspokojovaním bytových potrieb maloletého.
22. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Otec za celé rozhodné obdobie, za ktoré súd určoval výživné, platil výživné od augusta 2020 do júla 2021 vrátane, 100,- eur mesačne. Zaplatil teda spolu výživné 1 200,- eur.
24. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2021 vo výške 1 800,- eur (15 mesiacov x 200 = 3 000,- eur mínus 1 200,- eur - rozdiel medzi určeným výživným a výživným, ktoré otec zaplatil) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého a sumu 1 500,- eur (15 mesiacov x 100,- eur) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletého M., ktorý matka zriadi maloletému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP predĺžil, vzhľadom na výšku nedoplatku, lehotu na zaplatenie.
25. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností voči maloletým deťom schválená, odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.