Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sa-7-2021.pdf
PDF · 135.01 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. R. XXX, zastúpená: JUDr. Michal Magdolen - advokát, Farská 50, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 23. 03. 2021 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. 01. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 30. 08. 2019 žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok a dňa 09. 06. 2020 bola spísaná so žalobkyňou žiadosť o invalidný dôchodok. Zo zoznamu príloh k žiadosti o dôchodok vyplýva, že žalobkyňa predložila doklad o dobe evidovania uchádzača o zamestnanie, žiadosť o poukazovanie dôchodkových dávok na účet v banke, resp. na účet manžela - manželky a doklad o dobe a sume poskytovania podpory v nezamestnanosti, resp. dávky v nezamestnanosti negatívne vyjadrenie a iné - zápisnica.
Z úradnej zápisnice spísanej v súlade s ustanovením § 189 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci konania o nároku na invalidný dôchodok vyplývalo, že bola spísaná dňa 09. 06. 2020 za prítomnosti žalobkyne, pričom posudkový lekár žiadateľovi o dôchodok stanovil predpokladanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (pozn. správneho súdu, uvedené vyplývalo aj z oznámenia o vykonanej lekárskej prehliadke zo dňa 09. 06. 2020, v rámci ktorej bol uvedený kód diagnózy D86 a miera poklesu 30). Zamestnanec úradu dôchodkového poistenia zdôraznil, že ak žiadateľ o dôchodok nebol uznaný za invalidného, nebola splnená jedna zo zákonných podmienok vzniku nároku invalidný dôchodok, čoho následkom bude zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok. Následne žalobkyňa vyhlásila, že porozumela oboznámeniu a vyhlásila, že nemá námietky proti predpokladanému posudkovému záveru. Následne žalobkyňa zápisnicu podpísala a bola spísaná žiadosť o dôchodok a odovzdaná posudkovému lekárovi.
2. Súčasťou spisu bol aj odborný posudok o invalidite zo dňa 09. 06. 2020, v rámci ktorého boli uvedené odborné nálezy a rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené chorobou - sarkoidóza pľúc so sarkoidózou lymfatických uzlín D86.2, ktorá bola uznaná ako rozhodujúce zdravotné postihnutie s poklesom 30 %. Po zhodnotení zdravotného stavu ako posudkovo najzávažnejšieho ochorenia bola hodnotená sarkoidóza, ktorej zodpovedala na základe klinického priebehu, výsledkov zobrazovacích
a funkčných vyšetrení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je na hornej hranici percentuálneho rozpätia pre danú položku. Zároveň bolo konštatované, že invalidita nevznikla.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 09. 07. 2020 rozhodnutie, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 9. júna 2020. Dôvodila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Nitra z 9. júna 2020 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 9. júna 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
Dňa 07. 09. 2020 bol vypracovaný odborný posudok o invalidite, v rámci ktorého boli uvedené odborné nálezy, z ktorých posudkový lekár vychádzal, ako aj do odvolacieho konania doložené, pričom bolo stanovené, že choroba - sarkoidóza pľúc so sarkoidózou lymfatických uzlín ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, percentuálne vyjadrenie 30%. Z popisu tiež vyplývalo, že žalobkyňa do odvolacieho konania doložila kožné vyšetrenie, podľa anamnestických údajov bola vo veku 10 rokov liečená pre psoriázu, posledných dvadsať rokov nemala kožné prejavy, toho času podľa vyšetrenia z augusta 2020 sú prítomné makulózne ružovo hnedé ložiská v teréne retikulárnych varixov na oboch predkoleniach, vyjadrené bolo podozrenie na prítomnosť séronegatívnej oligoartritídy, s postihnutím pravého kolenného kĺbu, ktoré je mierne defigurované, rozsah pohyblivosti ostatných kĺbov nie je obmedzený. Opätovne bol daný záver, že invalidita nevznikla.
Na základe uvedeného odborného posudku o invalidite prvostupňový správny orgán nevyhovel odvolaniu žalobkyne a odvolanie bolo predložené žalovanej na rozhodnutie.
5. Žalovanou bol vypracovaný ďalší odborný posudok zo dňa 10. 11. 2020. Predmetom posúdenia boli predložené odborné nálezy, na základe ktorých boli určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutia - Sarkoidóza pľúc so sarkidózou lymfatických uzlín, kapitola VIII, odd. B, položka 6.2., písm. a) v rozsahu 30 %. Iné zdravotné postihnutia neboli stanovené, v dôsledku čoho bol uvedený záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavovala 30 %.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. 01. 2021 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom v texte len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. 755 623 6754 0 zo dňa 9. júla 2020, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná popísala priebeh konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia a citovala ustanovenia § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, a 9, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Uviedla, že na základe podaného odvolania účastníčky konania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 07. 09. 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku so záverom, že účastníčka konania nebola uznaná za invalidnú, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - pľúcnu sarkoidózu, bola určená na 30 %. K odvolaniu doložila účastníčka konania
kontrolné pľúcne vyšetrenie zo dňa 13. 10. 2020, podľa ktorého v pľúcnom parenchýme pretrváva mikronodulárne postihnutie, vrátane mediastinálnych uzlín, v zjavnej regresii. Spirometria nepotvrdila ventilačnú poruchu. Z toho pohľadu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená pre toto postihnutie správna. Podľa ostatného reumatologického vyšetrenia zo dňa 21. 10. 2020 ide o seronegatívnu oligoartritídu členkov, pravdepodobne pri psoriáze, bez výrazne obmedzenej funkcie kĺbov. MR SI kĺbov nespĺňa kritéria sakroiletídy. Toto postihnutie nemá vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidita nevznikla.
Posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez osobnej účasti účastníčky konania v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie účastnícky konania, sarkoidóza pľúc so sarkoidózou lymfatických uzlín, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zaradil do kapitoly VIII- choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných ciest dýchacích, položky 6.2 - II. - IV. Štádium, písmena a) - klinické symptómy neprítomné alebo len mierneho stupňa, so žiadnou alebo ľahkou poruchou pľúcnych funkcií, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z percentuálneho rozpätia 20% až 30%).
Za iné zdravotné postihnutie účastníčky konania, seronegatívna oligoartritída členkov, psoriazis vulgaris v anamnéze, generalizovaná úzkostná porucha, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. neurčil.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola naďalej 30%, invalidita nevznikla.
Následne žalovaná v rozhodnutí zastala ten záver, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30%, prečo dospel k záveru, že účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. Proti rozhodnutiu žalovanej (opísanému v čl. II. tohto odôvodnenia) podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 23. 03. 2021, ktorá bola toto istého dňa aj doručená správnemu súdu.
Žalobu žalobkyňa podala s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP, majúc pritom za to, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
Žalobkyňa mala za to, že žalovaná ako príslušný správny orgán vec nesprávne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, resp. zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a zároveň mala žalobkyňa za to, že v čase relevantnom pre posúdenie zdravotného stavu odôvodňuje nárok na výplatu invalidného dôchodku.
Zdôraznila, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne podľa žalovanej odôvodňuje rozhodujúce zdravotné postihnutie - Sarkoidóza pľúc, pričom toto zdravotné postihnutie sa konštatuje v odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 09. 06. 2020 s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Rovnako sa v posudku i rozhodnutí uvádza, že ostatné ochorenia, ktoré ovplyvňujú funkčný stav organizmu, neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bolo minimálne zvláštne, že žalovaná uvádzala, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola spísaná dňa 09. 06. 2020, t.j. už v rovnaký deň bol vypracovaný i odborný posudok o invalidite, a to bez osobného vyšetrenia žalobkyne.
Na základe podaného odvolania prišlo k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne dňa 10. 11. 2020, avšak opätovne bez osobnej účasti žalobkyne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola opätovne určená pľúcna sarkoidoza zaradená do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných dýchacích ciest, položka 6.2 - II. - IV. štádium písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutie bola označená seronegatívna oligoartritída členkov, psoriazis vulgaris, kde posudkový lekár navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v rozsahu 0%. V lekárskej správe MUDr. Richarda Valenta zo dňa 15. 12. 2020 v časti Dg. Záver sa pritom uvádza seronegatívna oligoartritída členkov vs psoriatická - lukopénia po SSZ, psoriasis vulgaris, degeneratívne zmeny L chrbtice, Sl artróza, polytopný VAS, CC syndróm UC, artériová hypertenzia. Okrem toho bolo v tejto lekárskej správe uvedené, že u pacientky s viacerými autoimunitnými ochoreniami je významne limitovaná funkčnosť pacientky, stav vyžaduje trvalú imunosupresívnu liečbu, vhodné na preradenie na invalidný dôchodok (ID).
Uvedené zdravotné postihnutie posudkový lekár označil ako iné zdravotné postihnutie bez akéhokoľvek navýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak reumatológ MUDr. Richard Valent po osobnom vyšetrení žalobkyne uviedol, že je významne limitovaná funkčnosť žalobkyne a odporúča preradenie na invalidný dôchodok.
Vyššie uvedené zdravotné postihnutie by bolo možné zaradiť do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu A - artropatie a iné choroby kĺbov, kde je možné určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na 80%.
Vo vzťahu k uvedenej námietke preto žalobkyňa považovala rozhodnutie za zjavne nepreskúmateľné, skutkový stav nebol zistený v dostatočnom rozsahu a nijako neobstálo konštatovanie, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia zdravia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záverom sa zhodujú.
Namietala, že posudkoví lekári nezhodnotili celkový zdravotný stav žalobkyne, preto navrhla, aby bol pred súdom vyhotovený znalecký posudok, k čomu predložila aj nové lekárske správy, EMG vyšetrenie a operačný protokol.
Vzhľadom na uvedené žiadala súd, aby zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 01. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 07. 2020 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
8. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2021. Uviedla, že podkladom pre vydanie jej rozhodnutia zo dňa 20. 01. 2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 10. 11. 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %, a preto invalidita nevznikla.
Následne zdôraznila, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej určili sarkodiózu s klinickými symptómami ľahkého stupňa, s ľahkou poruchou pľúcnych funkcii so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť priaznivo na hornej hranici z percentuálneho rozpätia, t.j. 30 %. Ostatné pridružené zdravotné postihnutia nepodmieňujú percentuálne navýšenie v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., táto skutočnosť bola dostatočne objasnená v odborných posudkoch vypracovaných posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovanej. Dodatočne doložené odborné lekárske nálezy nedokumentovali také zdravotné postihnutia, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Reumatológom diagnostikovaná seronegatívna oligoartritída podľa objektívneho nálezu zodpovedá ľahkej forme postihnutia kĺbov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 10% do 15%. Pri pohybových a degeneratívnych zmenách je pri posudzovaní potrebné zohľadniť najmä závažnosť ich funkčného postihnutia a ich dopad pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Ich samotný výskyt nemusí zapríčiňovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná tak, ako bolo uvedené vyššie.
Pokiaľ išlo o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej zo strany žalobkyne, žalovaná poukázala na judikatúru a mala za to, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi.
Z uvedeného vyplývalo, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odborné posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou. Závery posudkov vychádzali zo zdravotného stavu žalobkyne aktuálneho v čase vyhotovovania posudku. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne.
Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok a počas odvolacieho konania. K správnej žalobe boli doložené ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré však boli zrealizované až po posúdení zdravotného stavu žalobkyne v konaní o invalidný dôchodok, ako aj v odvolacom konaní, a preto nemohli byť v konaní zohľadnené. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobkyňa možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity.
Súhlasila s tým, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohla byť žalobkyňa osobne prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu.
Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však žalobkyňou neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.
Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že rozhodnutie žalovanej vychádza z podkladu, ktorý nespĺňa podmienky § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sú
neodôvodnené. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.
Žalovaná mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej písomné vyjadrenie nepodala.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 20. 01. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
Správny súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 17. 08. 2021, a to v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a žalovanej. Žalobkyňa svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnila a to práceneschopnosťou a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.
V tejto súvislosti súd uvádza, že aj keď žalobkyňa v podanej žalobe výslovne nepožiadala o nariadenie pojednávania, súd prihliadnuc na argumentáciu žalobkyne, uvedenú v žalobe, mal za potrebné umožniť žalobkyni osobnú účasť na prejednaní jej veci, ktorej neumožnenie pred správnymi orgánmi žalobkyňa vytýkala. Túto možnosť žalobkyňa nevyužila, ako ani nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd prejednal vec podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalobkyne.
Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, pričom v prednese uviedol len tie skutočnosti, ktoré boli predmetom žaloby, preto ich súd na tomto mieste neopakoval a poukazuje na obsah žaloby uvedený v čl. III. tohto odôvodnenia.
Žalovaná na pojednávaní dodala, že čo sa týkalo doplnených lekárskych nálezov v rámci žaloby a žalobkyňou namietanej skutočnosti, že pre absenciu lekárskej prehliadky, neboli hodnotené, je nedôvodné tvrdenie, pretože žalobkyňa mala možnosť uvedené lekárske správy predložiť k odvolaniu.
Na otázku súdu, či žalobkyňa požiadala o osobnú účasť pri posudkovej činnosti právny zástupca žalobkyne uviedol, že nevie, avšak podľa tvrdení žalobkyňa čakala na predvolanie a chcela sa osobne zúčastniť posudkovej činnosti.
Žalovaná na objasnenie tiež dodala, že posudok dňa 09. 06. 2020 nebol vypracovaný v deň, keď sa žalovaná dozvedela o žiadosti o dôchodok. V skutočnosti to funguje tak, že žalobkyňa si uplatnila nárok dňa 30. 08. 2019 a následne bola poučená o tom, čo je potrebné preukázať k žiadosti o dôchodok a keď boli prílohy kompletné, vtedy bola spísaná žiadosť, t.j. dňa 09. 06. 2020, ako aj bol spísaný posudok a žalobkyňa bola o ňom poučená. Žalovaná tiež zdôraznila, že nemôže vychádzať z lekárskych správ, ktoré jej nie sú v administratívnom konaní predložené a prax je taká, že ak by žalobkyňa doložila do vydania rozhodnutia akékoľvek lekárske nálezy, tak žalovaná by tieto lekárske nálezy okamžite postúpila posudkovému lekárovi a až následne po ich vyhodnotení by vydala rozhodnutie. Ak lekárske nálezy sú predložené len v rámci súdneho konania, nie je možné, aby žalovaná z nich v rámci svojich rozhodnutí vychádzala.
11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
12. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Podľa § 155 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
13. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. 01. 2021 a posúdiť, či táto vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2020, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.
14. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
15. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
16. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 1015).
17. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.
18. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobkyne, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a žalobkyňou predložených lekárskych správ.
Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne.
19. Správny súd zdôrazňuje, že pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania, pričom v rámci svojho rozhodovania vychádzal z posledného odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 10. 11. 2020, ktorý bol vypracovaný na základe odvolania žalobkyne, podaného dňa 24. 08. 2020 a žalobkyňa k nemu pripojila aj nové lekárske nálezy, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaná opätovne vypracovali odborné posudky o invalidite a to zo dňa 07. 09. 2020, ako aj zo dňa 10. 11. 2020 a tie boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej o odvolaní. Žalovaná na základe vypracovaných odborných posudkov o invalidite rozhodla napadnutým rozhodnutím dňa 20. 01. 2020. K žalobe následne žalobkyňa pripojila ďalšie lekárske nálezy a to z neurologickej ambulancie zo dňa 18. 01. 2021, ortopedickej ambulancie zo dňa 02. 02. 2021 a zo dňa 02. 03. 2021, ambulancie klinickej imunológie a alergológie zo dňa 08. 01. 2021, reumatologickej ambulancie zo dňa 15. 12. 2020, pri ktorých na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že tieto nepredložila, nakoľko čakala na predvolanie na vyšetrenie. Správny súd kontrolou administratívneho spisu zistil, že ani jeden z týchto lekárskych nálezov nie je súčasťou administratívneho spisu a to aj za stavu, že niektoré boli vydané pred rozhodnutím žalovanej, avšak po vypracovaní odborného lekárskeho posudku zo dňa 10. 11. 2020. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že s nálezmi vyhotovenými po dátume rozhodnutia žalovanej sa žalovaná objektívne nemohla oboznámiť, pretože v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovali.
20. Druhou situáciou boli lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa síce v čase rozhodovania žalovanej mala k dispozícii, avšak ich zo subjektívnych dôvodov nepredložila. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na to, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Rozhodujúcim stavom pre žalovanú bol odborný lekársky posudok zo dňa 10. 11. 2020, z ktorého v rámci svojho rozhodnutia vychádzala. Závery z tohto lekárskeho posudku neboli žalobkyňou žiadnym spôsobom namietané.
21. V tejto súvislosti správny súd musel skonštatovať, že zo strany žalovanej bol dodržaný zákonný postup, ako aj rozhodnutie žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne, vychádzajúce z lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, čo sa premietlo aj do rozhodnutia žalovanej, je potrebné vnímať ako zákonné. Pokiaľ žalobkyňa predložila ďalšie lekárske správy po právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd na ne nemohol prihliadať a to ani za stavu, že boli vydané pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že práva patria bdelým, čo bolo potrebné premietnuť na danú situáciu v tom zmysle, že žalobkyňa mala obratom doručovať žalovanej nové lekárske nálezy, a tie následne až do rozhodnutia by boli zohľadňované v odborných lekárskych posudkoch (uvedené potvrdila aj žalovaná na nariadenom pojednávaní). Keďže však žalovaná túto možnosť nevyužila a čakala s predložením lekárskych nálezov až na súdne konanie, správny súd v tomto ohľade musí skonštatovať oneskorenosť ich predloženia. Rovnako tak správny súd nie je oprávnený nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom budú zohľadnené aj neskôr vydané lekárske posudky, s ktorými sa žalovaná nemohla oboznámiť, preto poukaz na závery lekárskej posudku MUDr. Richarda Valenta zo strany žalobkyne je irelevantný.
Zároveň správny súd zdôrazňuje, že žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môžu byť zohľadnené aj tie lekárske správy, ktoré neboli v tomto konaní posudzované a opätovne bude vypracovaný odborný lekársky posudok, s ktorým bude žalobkyňa oboznámená.
Naviac, pozornosti súdu neušlo, že už pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyňa vedela, že posudkový lekár žalobkyni stanovil predpokladanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkov činnosť 30%. Následne bola žalobkyňa oboznámená s podmienkami vzniku nároku na invalidný dôchodok a vyhlásila, že oboznámeniu porozumela, ako ani nemala námietky proti predpokladanému posudkovému záveru.
22. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd nemá dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení
rozhodujúceho ochorenia žalobkyne pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 30% podľa príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená choroba - sarkoidóza pľúc so sarkoidózou lymfatických uzlín v hornej hranici percentuálneho vymedzenia. Následne do odvolacieho konania boli doložené ďalšie lekárske nálezy, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa bola vo veku 10 rokov liečená pre psoriázu, posledných 20 rokov nemala kožné prejavy a v auguste 2020 sú prítomné makulózne ružovo hnedé ložiská v teréne retikulárnych varixov na oboch predkoleniach, vyjadrené bolo podozrenie na prítomnosť séronegatívnej oligoartritídy, s postihnutím pravého kolenného kĺbu, ktoré je mierne defigurované, rozsah pohyblivosti ostatných kĺbov nebol obmedzený. Následne bol daný záver, že MR SI kĺbov nespĺňa kritéria sakroiletídy a toto postihnutie nemá vplyv na celkovú mieru poklesu.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie každé postihnutie má aj vplyv na celkovú mieru poklesu, čo však neznamená, že by posudkový lekár na predmetné ochorenie neprihliadal.
Pozornosti správneho súdu tiež neušlo, že medzi predloženými lekárskymi nálezmi sa nenachádza žiadne lekárske vyšetrenie v ambulancii klinickej imunológie a alergológie a to ani staršieho dátumu. Prihliadnuť je pritom potrebné aj na zákonné ustanovenie citované vyššie, v zmysle ktorého dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Uvedené z novo predloženého lekárskeho nálezu MUDr. Valenta nevyplývalo, rovnako ako to nevyplývalo z kožného nálezu predloženého v rámci odvolacieho konania. K uvedenému je potrebné tiež dodať, že zo správnej žaloby žalobkyne v podstate vyplýva, že žalobkyňa na základe lekárskeho nálezu MUDr. Valenta žiada o prehodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čo nie je v kompetencii správneho súdu. V tejto súvislosti správny súd opätovne zdôrazňuje, že správne orgány môžu vychádzať len z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, ako aj komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré sú im predložené v čase rozhodovania.
Na uvedenom by nezmenila nič ani tá skutočnosť, ak by sa žalobkyňa osobne zúčastnila posudkovej činnosti, pretože ako vyplýva z vyššie citovaných právnych predpisov, predmetom osobnej účasti na posudkovej činnosti nie je vyšetrenie žiadateľa, len jeho osobná účasť pri hodnotení jeho zdravotného stavu, k čomu môže podávať námietky. Uvedené bolo žalobkyni umožnené v písomnej forme, žiadne námietky voči predpokladanému posudkovému záveru nevzniesla (zápisnica opísaná v bode 1 tohto odôvodnenia).
S poukazom na uvedené správny súd nevzhliadol ani v tomto rozsahu porušenie správneho orgánu, vychádzajúc pritom najmä z toho, že žalobkyňa nepožiadala o osobnú účasť, túto len chcela a bola by sa jej zúčastnila, čo je v konečnom dôsledku otázne, nakoľko do 03. 03. 2020 bola práceneschopná v trvaní 52 týždňom a od 24. 06. 2020 je opätovne práceneschopná bez povolených vychádzok. Zákon síce uvádza, že posudková činnosť sa vykonáva za osobnej účasti, avšak za predpokladu, že lekár neurčí inak, čo za pretrvávajúcej epidemiologickej situácie bolo dôvodné, aby osoby požadujúce invalidný dôchodok, t.j. s dlhotrvajúcimi zdravotnými problémami, ako ohrozená skupina obyvateľstva, sa v čo najmenšom rozsahu vystavovali nepriaznivým vplyvom a takýmto bola aj účasť na posudkovej činnosti, ak o to výslovne žiadateľ nepožiadal. V danom prípade takáto výslovná žiadosť z obsahu administratívneho spisu nevyplývala, ako ani nebola preukázaná žalobkyňou.
23. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 20. 01. 2021 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.