Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-4-2021.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu WFG trade, s.r.o. so sídlom v Žiline, Daxnerova 9, IČO 44 641 745, zastúpeného JUDr. Adrianou Fickovou, bytom Vychylovka 1153, proti žalovaným 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., S. XXX/XX, 2/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. I., W. XXX o zaplatenie 248,40 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 19.11.2016 do zaplatenie, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi 248,40 eur, s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.10.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 248,40 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.10.2020 do zaplatenia. uviedol, že na základe ústnej dohody so žalovanou 1/ uhradil za obe žalované podiel na nedoplatku, ktorý evidovalo Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom v Šali, P. N. XXX/X, a to z toho dôvodu, že žalobca odkúpil od každej zo žalovaných podiel ? na nehnuteľnosti, 1-izbovom byte č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX. Pre účely katastrálneho konania bolo nevyhnutné uhradiť podiely na nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu a keďže žalované nemali finančné prostriedky na úhradu tohto nedoplatku, uhradil ich za žalované, s tým, že následne mu žalované žalovanú sumu ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, 30.09.2020, zaplatia. Doposiaľ žalovanú sumu žalované 1/ a2/ nezaplatili, aj napriek písomným výzvam, ktoré im boli adresované pred podaním žaloby.
4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že považuje žalobu za nedôvodnú. Pripustila ústnu dohodu so žalobcom ohľadne predmetného nedoplatku, ale mala za to, že výsledkom ústnej dohody bolo to, že predmetný nedoplatok uhradí žalobca. Poukázala na to, že o nedoplatku v celkovej výške cca 700 eur mala vedomosť, pretože komunikovala so správcom bytového domu, ale žalobca ponúkol pomerne nízku kúpnu cenu a vyúčtoval si neprimerane vysokú províziu, navyše žalobca ušetril na poplatkoch súvisiacich s vkladovým konaním, nakoľko obe žalované súhlasili s tým, že postačuje vypracovať iba jednu kúpnu zmluvu.
5. Žalovaná 2/ sa písomne k žalobe nevyjadrila.
6. K písomnému stanovisku žalovanej 1/ žalobca uviedol, že základom zmluvného vzťahu so žalovaným 1/, 2/ bola kúpna zmluva z 30.09.2020, tiež zmluva o sprostredkovaní zo dňa 24.06.2020, z obsahu týchto zmlúv vyplýva, že žalované súhlasili tak s výškou kúpnej ceny, ako s výškou provízie za sprostredkovanie predaja. Ani z jednej z týchto zmlúv nevyplýva povinnosť pre kupujúceho, žalobcu, hradiť akékoľvek nedoplatky za predávajúcich. Správca bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, vyčíslil nedoplatok k 31.08.2020 v celkovej výške 496,89 eur, vzhľadom k tomu, že každá zo žalovaných vlastnila ? prevádzaného bytu na ich spoluvlastnícke podiely pripadal nedoplatok celkom vo výške 248,40 eur. Tento nedoplatok je nedoplatkom žalovaných 1/, 2/, nakoľko ide o nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Povinnosť zaplatiť nedoplatok mali žalované 1/, 2/ ako podielové spoluvlastníčky prevádzaného bytu. Žalobca nikdy, ani ústne ani písomne, tento záväzok neprevzal. Úhradu nedoplatku zrealizoval za žalované po predchádzajúcej ústnej dohode so žalovanou 1/ len pre účely katastrálneho konania, nakoľko v prípade existencie nedoplatku, resp. absencie potvrdenia o neexistencii nedoplatku by príslušný okresný úrad nevykonal vklad nového vlastníka k prevádzaným spoluvlastníckym podielom. Žalobca viackrát žiadal obe žalované písomne aj formou telefonickej komunikácie o úhradu žalovanej sumy, žalovaná 1/ nikdy nenamietala dôvodnosť ani výšku žiadanej sumy, aj napriek tomu doposiaľ zo strany žalovaných k úhrade nedošlo. Žalobca teda plnil to, čo podľa právnych predpisov mali plniť žalované 1/ a 2/, v dôsledku čoho na strane žalovaných 1/ a 2/ došlo k bezdôvodnému obohateniu.
7. Na súdom určenom pojednávaní žalované 1/ a2/ zhodne uviedli, že nepopierajú existenciu nedoplatku na službách spojených s užívaním predmetného bytu, nenamietali ani výšku uplatneného nároku. Boli ochotné napokon zaplatiť polovicu z uplatneného nároku, mali ale naďalej za to, že na základe ústnej dohody predmetný nedoplatok mal zaplatiť žalobca. Opakovane poukázali na to, že každá zaplatila sprostredkovateľský poplatok 2.500 eur, a urobili ústupok v tom zmysle, že súhlasili s jednou kúpnou zmluvou, na čom žalobca ušetril ďalší poplatok za vkladové konanie.
8. Z listinných dôkazov predložených žalobcom bolo zistené, že dňa 29.09.2020 uzavreli žalovaná 1/ a žalovaná 2/ ako predávajúce kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol 1-izbový byt č. XX, vo vchode č. 7, nachádzajúci sa v bytovom dome súp.č. XXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX., k. ú. C., žalované 1/ a2/ predávali každá podiel ? uvedeného bytu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 16.000 eur, pričom časť kúpnej ceny 5.000 eur mal uhradiť žalovaný ako kupujúci na účet spoločnosti WFG reality, s.r.o., časť kúpnej ceny 11.000 eur mal byť uhradený na účet predávajúcej, žalovanej 1/. Z bodu 7.3 kúpnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že prípadné nedoplatky spojené s úhradou plnenia dodávok elektrickej energie plynu a vody, ktoré vznikli pred odovzdaním predmetu zmluvy, uhradia predávajúci a prípadné preplatky takto vzniknuté vráti kupujúci predávajúcim. Z bodu 7.1 kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že za celé obdobie, do odovzdania predmetu kúpy sú predávajúce povinné hradiť všetky poplatky správcovi bytového domu a dodávateľom služieb a energií, tak aby nedošlo k odpojeniu energií a prerušeniu zmluvných vzťahov do času, kedy sa predmet kúpy odovzdá kupujúcemu.
9. Dňa 24.06.2020 uzavreli obe žalované, každá samostatne, zmluvu o sprostredkovaní so sprostredkovateľom WFG reality, s. r. o., predmetom ktorých bolo sprostredkovanie príležitostí uzavrieť s ďalším subjektom zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, vyššie popísaného bytu č. XX, zmluvné strany sa dohodli na provízii 2.500 eur, pričom táto mala byť uhradená do 5 dní od splnenia predmetu zmluvy. Podľa predpísaných a neuhradených záloh za obdobie január až august 2020 bol nedoplatok na službách spojených s užívaním predmetného bytu 496,80 eur. Žalobca dokladoval úhradu sumy 248,40 eur, správcovi bytového domu výpisom z bankového účtu, k úhrade došlo 24.09.2020.
10. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti žalobcu a svedkyne Z. D., žalované 1/ a 2/ návrhy na vykonanie dokazovania nemali.
11. Konateľ spoločnosti žalobcu, W. J., uviedol, že mal vedomosť o existencii nedoplatku na byte, nepoznal jeho výšku, preto sám oslovil správcu bytového domu. Osobne telefonoval žalovanej 1/, o výške nedoplatku ju informoval, žalovaná 1/ ho v rámci telefonického hovoru požiadala o to, aby tento nedoplatok zaplatil s tým, že nedoplatok sa zaplatí z uhradenej kúpnej ceny, teda nedoplatok zaplatia žalované po obdržaní peňazí. Kúpna cena bola uhradená 30.09.2020. Nedoplatok na službách nebol
započítaný do kúpnej ceny, pretože žalobca chcel mať doklad o úhrade celej kúpnej ceny tak, ako bola v zmluve dohodnutá. V písomnej podobe dohoda o úhrade nedoplatku nebola urobená, nakoľko žalobca žalovaným dôveroval.
12. Svedkyňa Z. D., manažérka spoločnosti žalobcu v pobočke Trenčín, k veci uviedla, že všetky podmienky ohľadne kúpnej zmluvy mali žalované dohodnuté priamo so žalobcom, k nej už žalované prišli podpísať pripravenú zmluvu o sprostredkovaní a následne kúpnu zmluvu. Pokiaľ ide o nedoplatok na službách, o tomto osobne nehovorila ani s jednou zo žalovaných, všetko dohodol štatutárny zástupca spoločnosti žalobcu. Ten je povedal iba toľko, že žalobca zaplatí uvedený nedoplatok, do zmluvy sa to nedá, žalované nedoplatok uhradia, keď sa im pripíše kúpna cena.
13. Žalované 1/ a 2/ zhodne zotrvali na tom, že podľa ústnej dohody mal zaplatiť nedoplatok žalobca, ak ho mali hradiť ony, malo to byť uvedené v kúpnej zmluve.
14. Podľa § 451 ods. 1, § 454 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.
16. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Je jednoznačné, že povinnosť v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. poukazovať preddavky za služby spojené s užívaním bytu má vlastník bytu. Žalované 1/ a 2/ nepopreli skutočnosť, že na prevádzanom byte v čase uzatvárania kúpnej ceny bol nedoplatok, výšku nedoplatku, ako ho určil žalobca, nespochybnili. Rovnako nepopreli, že sporný nedoplatok uhradil žalobca. Sporné medzi stranami zostalo len to, či sa tak stalo na základe dohody medzi žalobcom a nimi v tom zmysle, že žalobca túto povinnosť prevezme, nedoplatok zaplatí a nebude ho od žalovaných žiadať. Žalovaným 1/ a 2/ sa nepodarilo preukázať, že bola takáto dohoda uzavretá, existenciu takejto dohody žalobca poprel, pripustil len to, že na základe ústnej dohody pre potreby vkladového konania nedoplatok uhradil s tým, že mu ho žalované dodatočne zaplatia, keď obdržia kúpnu cenu. V písomnej podobe takáto dohoda vyhotovená nebola, existenciu osobitnej dohody, tvrdenej žalovanými, nepotvrdili ani vypočutí svedkovia. Navyše podľa obsahu kúpnej zmluvy, vyššie citovaného, mali žalované ako vlastníčky povinnosť hradiť všetky poplatky spojené s užívaním bytu správcovi bytového domu. Aj keď by bolo možné
polemizovať o zjavne vysokej výške sprostredkovateľskej provízie, nič to nemení na tom, že povinnosť platiť za služby spojené s užívaním bytu mali žalované 1/ a 2/ v podiele pripadajúcom na ich spoluvlastnícky podiel. Ak spornú úhradu vykonal žalobca, plnil za žalované a v dôsledku toho došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu. Žalované mali zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu po obdržaní kúpnej ceny, 30.09.2020, keďže sa tak nestalo, dostali sa do omeškania 01.10.2020 a žaloba bola dôvodná aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené v zákonom určenej výške.
18. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
19. Žalobca si uplatnil svoj nárok s tvrdením, že je daná solidarita nároku voči žalovaným a uplatnil si svoj nárok s tým, že žalované 1/ a 2/ majú povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu spoločne a nerozdielne. S týmto názorom sa súd nestotožnil a žalovaným 1/ a 2/ neuložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne. Dospel k záveru, že na strane žalovaných ide o spoločenstvo samostatné, ktoré je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne. Práva a povinnosti jedného sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. Procesné dôsledky rozhodnutia sú samostatné pre každého spoločníka. Uvedené dôsledky vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je samostatný a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe spoločného konania a spoločného rozhodnutia. O nerozlučné spoločenstvo ide iba vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a treba, aby účinok rozsudku sa vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Ustanovenie § 511 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov) a táto je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká iba v prípade, keď sa ustanovuje v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 OZ alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom. Medzi ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení nie je osobitný predpis o možnosti založiť solidárnu povinnosť súdnym výrokom. V súvislosti s rozhodovaním o nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia možno preto založiť solidárnu povinnosť súdnym výrokom iba vtedy, keď je podložená osobitným ustanovením (napr. § 139 ods. 1, § 145 ods. 2 OZ).
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V konaní mal žalobca plný úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalované nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.