Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-26-2024.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/26/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Pileka, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX C., XXX XX E., proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I., zastúpená: JUDr. Mária Ančinová, advokátka so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 761 eur, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/79/2023 – 82 zo dňa 24. 10. 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/79/2023 – 82 zo dňa 24. 10. 2023 v napadnutom III. výroku m e n í tak, že žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žalobkyni vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 98,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov a v časti trov na § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 20. 07. 2023, domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1 761 eur titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná túto sumu peňazí potrebovala z dôvodov úhrady splátok úveru, ktorý mala v minulosti v UniCredit bank. Žalobkyňa uviedla, že za žalovanú zaplatila 8 splátok úveru po 175 eur, 1 splátku po 400 eur, jednu splátku po 179 eur a jednu splátku po 182 eur, čím zaplatila za žalovanú splátky za jej pôžičku, a to bankovým prevodom z účtu žalobkyne na účet UniCredit bank, kde mala žalovaná poskytnutú pôžičku. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22. 09. 2023, doručeným súdu dňa 26. 09. 2023, uviedla, že berie späť žalobu v celom rozsahu, lebo žalovaná zaplatila svoj dlh žalobkyni vo výške 1 761 eur, a preto nie je dôvod pokračovať v súdnom spore, a preto žiadala konanie zastaviť. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, avšak uplatnila si nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie zavinila žalobkyňa. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu, súd prvej inštancie konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 98,50 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, napriek skutočnosti, že žalovaná žiadala rozhodnúť tak, aby súd priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100 % voči žalobkyni z dôvodu, že konanie zavinila žalobkyňa. Súd prvej inštancie sa s názorom žalovanej nestotožnil, pretože žalobkyňa v písomnom späťvzatí žaloby uviedla, že žalobu berie späť z dôvodu, že žalovaná jej zaplatila dlh, a preto nie je dôvod pokračovať v súdnom konaní. Žalovaná tak svojím správaním zavinila zastavenie konania, keď uhradila žalovanú sumu. V danom prípade žalovaná bola tá, pre správanie ktorej došlo k zastaveniu konania, s tým, že žalobkyňa bola v konaní z tohto dôvodu úspešná. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
4. Proti tomuto uzneseniu do výroku III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie pri nedostatočnom zistenom skutkovom stave vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie žalobkyne, že jej uhradila dlh, nie je pravdivé. V tomto smere žalobkyňa nepredložila k žalobe listinné dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdení a rovnako nepredložila dôkaz o splnení dlhu, kvôli ktorej skutočnosti podľa jej tvrdenia zobrala žalobu späť. Z obsahu spisu vyplýva, že v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 06. 2023, okrem námietky miestnej nepríslušnosti, vzniesla aj námietku premlčania a namietala aj pravdivosť tvrdení žalobkyne, pričom preukázala, že poskytla žalobkyni pôžičku, ktorú jej začala splácať v mesačných splátkach na jej účet vedený v UniCredit Bank. Žalobkyňa, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno v tomto spore, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala svoje právo na uplatnenie nároku uvedeného v žalobe a rovnako aj pri späťvzatí žaloby zavádzala súd, že žalobu berie späť z dôvodu úhrady dlhu žalovanou. Žalobkyni nedlhovala žiadnu finančnú čiastku a nebol dôvod z jej strany jej uhradiť ňou vymyslený dlh, ktorý bol aj premlčaný. Pojem procesné zavinenie podľa § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Žalobkyňa vzala žalobu späť, nie pre správanie žalovanej po začatí konania, a preto zavinila zastavenie konanie, čím jej vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaná neuvádza v odvolaní pravdu. Uvedenými tvrdeniami sa žalovaná chce vyhnúť zaplateniu sumy súdu alebo právnej zástupkyni, ktorá ju zastupuje. Iniciatíva o mimosúdne rokovanie prišla zo strany žalovanej. Sumu vo výške dlhu z poštovej schránky na ulici H. J. XX, K. L., vybrala dcéra žalobkyne M. C. potom, ako žalovaná kontaktovala jej manžela. Žalovaná v odvolaní zavádza, ak tvrdí, že sumu nevrátila. Nepredpokladala, že by nejaký občan bezdôvodne vložil do poštovej schránky v obálke presne sumu 1 761 eura, vo vzťahu ku ktorej sa žalovaná niekoľko dní predtým chcela mimosúdne dohodnúť. Čestne prehlásila, že ak by žalovanú sumu 1 761 eur žalovaná nevrátila, tak by žalobu v žiadnom prípade voči nej nevzala späť.
6. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že žalobkyňa zavádza súd nepravdivými tvrdeniami o tom, že jej vrátila žalovanú sumu, a to takým spôsobom, že jej dcéra M. C. našla a vybrala z poštovej schránky obálku a v nej sumu vo výške dlžnej sumy, a to následne po tom, ako mala kontaktovať jej manžela. K preukázaniu jej „pravdivých tvrdení“ doložila čestné prehlásenie jej dcéry a N. M., obsah ktorých s ohľadom na listinné dôkazy, nemôže byť pravdivý. Žalobkyňa začala voči nej konanie o zaplatenie sumy bez predloženia listinných dôkazov. Poukázala na to, že po vyjadrení k žalobe, nedoložila žalobkyňa žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jej tvrdení a nepredložila žiaden dôkaz o splnení dlhu. K tvrdeniam žalobkyne dodala, že žalobkyňu a jej manžela nestretla od roku 2021, nevidela ich a rovnako nechodila okolo domu jej dcéry. Obsah čestných prehlásení nie je pravdivý, čo dokazuje odôvodnenie uznesenia z trestného konania vedeného na jej podnet v roku 2020, a to uznesenie ČVS: ORP – 701/2-VYS-NZ-2020 SK zo dňa 30. 11. 2020 v ktorom sa konštatuje, že žalobkyňa podpísala príjmový doklad na sumu 7 220 eur, ktorým uznala dlh a potvrdila, že od nej prevzala dňa 12. 03. 2018 sumu 7 220 eur. Z uznesenia OP Nové Zámky 1Pn 932/20/4404-4 zo dňa 31. 12. 2020 vyplýva, že žalobkyňa bola vlastníčkou bytu v Nových Zámkoch do 30. 06. 2018, na ktorom boli nedoplatky za roky 2011 - 2018 a nedoplatok vo výške 2 035,74 eura za obdobie od 8/2015 do 3/2018 bol uhradený dňa 14. 03. 2018. Uvedenými listinami je preukázaná pravdivosť jej tvrdení o tom, že si žalobkyňa požičala od nej peniaze za účelom vyplatenia jej dlhu za byt, ktorý následne predala a z kúpnej ceny jej mala vrátiť pôžičku. Týmto spôsobom je preukázaná účelová obrana žalobkyne, ktorú uvádza spolu s jej rodinnými príslušníkmi a zavádzajú súd s úmyslom vyhnúť sa plateniu náhrady trov konania, ktoré zavinila žalobkyňa. Žalobkyňa nevzala žalobu späť pre jej správanie, ale z dôvodu, že v prípade dokazovania v súdnom spore by nevedela uniesť dôkazné bremeno, resp. aj z dôvodu námietky premlčania. S poukazom na uvedené považovala jej odvolanie za dôvodné.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania žalovanou (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.
11. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Ak bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
13. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
14. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP) a k zastaveniu konania (to legislatívna prax nevylučuje, najmä v iných ako sporových konaniach) môže dôjsť z dôvodu zákona (teda zastavenie zo zákona bez potreby rozhodovať súdnym rozhodnutím). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.
15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sa žalovaná v procesnom postavení žalobkyne domáhala zaplatenia sumy 5 120 eur, pričom vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II dňa 15. 11. 2021.
V rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej na pojednávaní dňa 02. 03. 2023 žiadala, aby jej súd priznal nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zaplatila žalobkyni. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 49C/86/2021 – 187 zo dňa 02. 03. 2023 bola vzájomná žaloba žalovanej vylúčená na samostatné konanie, ktoré bolo na Okresnom súde Bratislava II vedené pod sp. zn. 54C/15/2023. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 54C/15/2023 – 7 zo dňa 04. 04. 2023 bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vád podania, a to, aby v lehote 10 dní uviedla riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit tak, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha, doplnila podania o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, teda zrozumiteľne a určito opísala okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a pripojila k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 19. 04. 2023 uviedla, že sa domáha zaplatenia sumy 1 761 eur, ako aj náhrady trov konania, na tom skutkom základe, že žalovaná túto sumu peňazí potrebovala z dôvodov úhrady splátok úveru, ktorý mala v minulosti v UniCredit bank. Žalobkyňa uviedla, že za žalovanú zaplatila 8 splátok úveru po 175 eur, jednu splátku po 179 eur a jednu splátku po 182 eur, čím zaplatila za žalovanú splátky za jej pôžičku, a to bankovým prevodom z účtu žalobkyne na účet UniCredit bank, kde mala žalovaná poskytnutú pôžičku, pričom doložila výpis z účtu. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom namietla miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II a súčasne vzniesla námietku premlčania. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti označila za zavádzajúce a tieto rozporovala. V danom prípade žalovaná poskytla žalobkyni pôžičku vo výške 7 220 eur v roku 2018, o ktorej žalobkyňa vlastnoručne vyhotovila príjmový pokladničný doklad dňa 12. 03. 2018 a boli jej poskytnuté aj ďalšie prostriedky, o čom nebol spísaný doklad. Žalobkyňa požiadala o pôžičku z dôvodu, že potrebovala vyplatiť dlh za byt v Nových Zámkoch a dohodli sa, že kým nepredá byt, bude splácať pôžičku mesačne na účet žalovanej po 175 eur a následne naraz vyplatí zostatok pôžičky po predaji bytu, a preto dňom 25. 05. 2018 až do 20. 03. 2019 vrátane začala žalobkyňa poukazovať na účet žalovanej mesačné splátky. Dňa 20. 07. 2023 bola vec postúpená Okresnému súdu Nové Zámky. Žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie v zmysle § 167 ods. 3 CSP uznesením č. k. 9C/79/2023 – 63 zo dňa 27. 07. 2023 sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadrila. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania na deň 30. 10. 2023. Dňa 26. 09. 2023 bolo súdu prvej inštancie doručené písomné podanie žalobkyne, v ktorom uviedla, že berie žalobu späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy žalovanou, čím nie je dôvod pokračovať v súdnom spore. Žalovaná v písomnom podaní, doručenom súdu elektronicky dňa 16. 10. 2023, súhlasila so späťvzatím žaloby a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby žalovaná splnila to, čoho sa predmetnou žalobou domáhala. Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyne, že by došlo z jej strany k úhrade žalovanej sumy. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa povinná preukázať, že zo strany žalovanej došlo po podaní žaloby k splneniu povinnosti, ktorej sa domáhala predmetnou žalobou, t. j. zaplatenia sumy 1 761 eur. V tomto smere žalobkyňou predložené čestné prehlásenia nemožno považovať za hodnoverný dôkaz o tom, že zo strany žalovanej došlo k úhrade žalovanej sumy, a to takým spôsobom, že jej dcéra M. C. našla a vybrala z poštovej schránky obálku a v nej sumu vo výške dlžnej sumy. Žalovaná tieto skutočnosti poprela. K preukázaniu úhrady žalovanej sumy doložila čestné prehlásenie jej dcéry a N. M., obsah ktorých žalovaná poprela. V danom prípade žalobkyňa jednoznačne a hodnoverne nepreukázala, že dôvodom, pre ktorý zobrala žalobu späť, bola úhrada žalovanej sumy zo strany žalovanej. Len tvrdenie žalobkyne v späťvzatí žaloby, že žalovaná uhradila dlžnú sumu a doložené čestné prehlásenia k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej, odvolací súd považoval za nedostatočné. Za daného skutkového stavu tak nemožno považovať záver súdu prvej inštancie, že žalovaná zavinila zastavenie konania za správny. V konaní nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že žalovaná uhradila po začatí konania žalobkyni sumu, ktorej zaplatenia sa domáhala. V danom prípade zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu späť bez toho, aby žalovaná splnila povinnosť, ktorej sa domáhala podanou žalobou. Žalovanej tak svedčí právo na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s predmetným konaním.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku zmenil tak, že žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle § 256 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bola úspešnou stranou žalovaná, odvolací súd priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.