Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-90-2019.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, AK, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Z. XXX/XX, XXX XX Z. G., právne zast.: JUDr. Valéria Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov v konaní o zaplatenie 153,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Konanie o zaplatenie sumy 45 Eur zastavuje. 2. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 108,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 29,13 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 108,62 Eur od 24.07.2019 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50 Eur splatných vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci tak, že prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. 3. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2019 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 153,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 27,32 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 153,62 Eur od 19.04.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.02.2017 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 17.02.2015 zmluvu č. 6502046559, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a v Obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 784,47 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 575,71 Eur, z riadneho úroku vo výške113,12 Eur, z úroku z omeškania vo výške 83,74 Eur, z poplatkov vo výške 11,90 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 741,46 Eur a uhradila peňažné prostriedky v celkovej
výške 387,84 Eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky vykonala úhrady v celkovej výške 200 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 153,62 Eur, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovanej (741,46 Eur - 587,84 Eur = 153,62 Eur). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom 14.02.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Súd vo veci vydal dňa 28.05.2019 v súlade s návrhom žalobcu platobný rozkaz, proti ktorému podala odpor žalovaná. V podanom odpore uviedla, že žalovanú sumu neuznáva, žalovaná suma je nešpecifikovaná, nezrozumiteľná a neurčitá. Na základe úverovej zmluvy jej bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 500 Eur pri úrokovej sadzbe 26,28%, výška mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy minimálne 12 Eur, RPMN 38,7%, priemerná RPMN 38,7%. Na tento úver uhradila 592,84 Eur, predložila 33 poštových poukážok o úhrade. Ďalej žalovaná namietala platnosť úverovej zmluvy z dôvodu neprijateľných podmienok, že žalobcovi nič nedlhuje a žalovaná suma predstavuje iba úžernícke úroky a poplatky. Navrhla žalobu zamietnuť.
3. Žalobca doručil súdu dňa 28.08.2019 repliku k odporu žalovanej a uviedol, že žalovaná z poskytnutého úverového rámca vyčerpala sumu 741,46 Eur a na účet pôvodného veriteľa uhradila sumu 387,84 Eur, čo preukazuje k žalobe priložený prehľad čerpania a prehľad úhrad. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 784,47 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 575,71 Eur, z riadneho úroku vo výške 113,12 Eur, z úroku z omeškania vo výške 83,74 Eur a z poplatkov vo výške 11,90 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení pohľadávky uhradila sumu 245 Eur, pričom sumu 200 Eur žalobca zohľadnil v podanej žalobe. Žalobca uvádza, že všetky platby preukázané žalovanou boli v podanej žalobe zohľadnené. Po podaní žaloby uhradila žalovaná sumu 45 Eur, a to nasledovne: 15 € - 15.5.2019 15 € - 21.6.2019 15 € - 23.7.2019. V zmysle vykonaných úhrad vyčíslil úrok z omeškania nasledovne: 5 % ročne zo sumy 153,62 € od 19.4.2019 do 15.5.2019 vo výške 0,57 € 5 % ročne zo sumy 138,62 € od 16.5.2019 do 21.6.2019 vo výške 0,70 € 5 % ročne zo sumy 123,62 € od 22.6.2019 do 23.7.2019 vo výške 0,54 Eur. Preto žiadal o zaplatenie sumy 108,62 Eur po zastavení o sumu 45 Eur z dôvodu úhrady zo strany žalovanej a príslušenstvo. 4. Žalovaná v duplike zo dňa 01.10.2019 opätovne zotrval na dôvodoch, ktoré uviedla v odpore proti platobnému rozkazu a žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole a žalobu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, t. j. žalobou a jej prílohami a zistil tento skutkový a právny stav veci:
6. Na pojednávaní súdu dňa 17.08.2021 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe.
7. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že podľa jej názoru, je úver uhradený v plnej výške, žalobu žiadala zamietnuť. V prípade, ak súd by bol iného názoru požiadala o možnosť zaplatenia dlžnej sumy zo strany žalovanej mesačnými splátkami po 50 Eur, ktorú výšku splátky akceptoval aj právny zástupca žalobcu.
8. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaná uzavreli dňa 17.02.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere s výškou úverového rámca 500 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 26,28%, výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, min. 12 Eur, RPMN 38,7%, priemerná RPMN 24,97%.
9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Home Credit Slovakia, a. s. a žalobcom ako postupníkom dňa 13.02.2017 a z jej príloh súd zistil, že pôvodný veriteľ Home CreditSlovakia, a. s. postúpil na žalobcu aj pohľadávku voči žalovanej.
10. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
11. V danom prípade niet pochýb, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa ust. § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
20. Podľa ust. § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudol žalobca ako postupník titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky, preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
26. Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
27. Žalovaná nerozporovala, že jej bol zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý úver, nerozporovala ani jej výšku, ani výšku úhrady, ktorú mala v prospech žalobcu vykonať. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu a následne vo ďalšom vyjadrení žiadala súd, aby tento podrobil zmluvu súdnej kontrole.
28. Súd k tomu udáva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy (§ 52 OZ), ktorým zmluva uzavretá medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bezpochyby je, ani nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu kontrole (a) z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa § 39 OZ) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné následky pritom musí súd prihliadať bez ohľadu na prípadné mimosúdne (dohody) zmluvných strán. Rovnako súd postupoval aj v tomto konkrétnom prípade a dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 17.02.2015 uzatvorená medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absúvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
29. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje iba rozdiel medzi skutočne čerpanými peňažnými prostriedkami zo strany žalovanej a úhradami, ktoré žalovaná v prospech žalobcu vykonala, t. j. 741,46 Eur (čerpaná suma) mínus 587,84 Eur (úhrady žalovanej), čo predstavuje sumu 153,62. Následne zo strany žalovanej po podaní žaloby došlo k úhrade sumy 45 Eur a v tejto časti žalobca zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Dlžná suma tak predstavuje sumu 108,62 Eur.
30. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 108,62 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 29,13 Eur, ktorú sumu umožnil súd žalovanej uhradiť v mesačných splátkach po 50 Eur, ktorú výšku splátky navrhla právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní súdu a právny zástupca žalobcu s uhradením dlhu v mesačných splátkach súhlasil.
31. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.08.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 45 Eur späť z dôvodu úhrady zo strany žalovanej a navrhol v tejto časti konanie zastaviť, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 45 Eur zastavil v súlade s ust. § 145 ods.2 CSP.
32. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
33. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
34. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.
35. Pokiaľ si žalovaná dobrovoľne nesplnila povinnosť a žalobcovi neuhradila dlžnú sumu, dostala sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy od 24.07.2019 do zaplatenia, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.