Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/158/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: POLLAK, s. r. o., sv. Cyrila a Metoda 29/773, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 44 855 702, zastúpený: JUDr. Sylvia Švecová, advokátka, Sv. Vincenta 1, 821 03 Bratislava, IČO: 30 857 945, proti žalovanému: Beionde s. r. o., Štefanovičova 20, 811 04 Bratislava, IČO: 35 798 718, zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 51 757 184, v konaní o zaplatenie 9.480,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. - 207 zo dňa 17.03.2022 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 207 zo dňa 17.03.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. - 207 zo dňa 17.03.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.480,- Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 17.06.2020 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.480,- Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry č. FA2000020 zo dňa 02.06.2020 splatnou 16.6.2020, ktorou vyúčtoval žalovanému cenu diela. Žalobu odôvodnil tým, že si žalovaný objednal emailovou objednávkou dňa 23.05.2019 vyhotovenie projektovej dokumentácie pre Polyfunkčný objekt Kesselbauer v Bratislave, a to pre časti zdravotechnika a plynofikácia s orientačným termínom dodania 10.09.2019. Žalobca vypracovaný projekt dodal žalovanému elektronicky, na CD nosiči a 1x v tlačenej podobe dňa 10.01.2020, žalovaný projekt odovzdal developerovi 13.01.2020. Žalovaný cenu diela neuhradil, v liste zo dňa 20.05.2020 uviedol, že bližšie neoznačený developer si u neho uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 27.113,50 Eur a neidentifikovaní subdodávatelia náhradu škody a naviac práce vo výške 3.000,- Eur a uplatnil si voči žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 9.480,- Eur vyúčtovaný faktúrou č. 20060026, ktorú jednostranným zápočtom započítal voči faktúre vystavenej žalobcom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil uzatvorenie zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie zdravotechnika a plynofikácia v stupni realizačného projektu do 10.09.2020, za čo sa zaviazal uhradiť cenu vo výške 7.900,- Eur + DPH, pričom išlo o záväzný termín. Žalobca sa s odovzdaním diela dostal do omeškania 125 kalendárnych dní, v e-maili zo dňa 12.05.2020 uznal, že projekt odovzdal neskoro, čím spôsobil problémy, za ktoré je ochotný niesť následky. Projektovú dokumentáciu sa žalovaný zaviazal odovzdať najneskôr do 10.09.2019 spoločnosti Rezidencia medzi hviezdami a.s., ktorá ako developer stavbu polyfunkčného objektu Kesselbauer uskutočňovala. Podľa ods. 12.1 Zmluvy o dielo medzi žalovaným a developerom si developer ako objednávateľ pre prípad porušenia povinnosti vykonať riadne a včas časť diela, pre ktorú je stanovený samostatný termín plnenia, uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z ceny za dielo bez DPH denne, celkom vo výške 27.113,50 Eur, na žiadosť žalovaného upustil od časti zmluvnej pokuty vo výške 7.113,50 Eur. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.3.2020 sa žalovaný a developer dohodli na zápočte zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie ceny diela okamihom splatnosti poslednej z nich, ktorá nastala dňa 5.3.2020. Okamihom započítania žalovanému vznikla škoda, pre prebiehajúce súdne konanie relevantná do výšky 9.480,- Eur, ktorú jednostranne započítal s pohľadávkou žalobcu.

4. Žalobca v replike poukázal na potrebu zmien a doplnkov, ktoré zdržali realizačnú fázu developerského projektu, až dňa 18.11.2019 mu žalovaný doručil poslednú verziu projektu vzduchotechniky a 19.11.2019 výkresy vykurovania. Dielo nebolo nikdy reklamované, zo strany developera ani žalovaného neboli vznesené námietky omeškania. Žalobca nemal vedomosť o existencii akejkoľvek sankcie za omeškanie diela, žalovaný ho nikdy na takúto skutočnosť neupozornil, dodanie diela neurgoval. Vedomosť o developerskom projekte Polyfunkčný objekt Kesselbauer žalobcu nestavia bez ďalšieho do pozície právnej zodpovednosti voči developerovi, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Pokiaľ chcel žalovaný preniesť voči žalobcovi zmluvnú pokutu developera, mala byť jej výška voči žalobcovi počítaná len z ceny za projektový stupeň, ktorého sa týka (z hodnoty realizačnej PD vo výške 128.500,- Eur) a len z hodnoty časti projektovej dokumentácie, ktorá priamo súvisí so zadaním žalobcu. V takom prípade by výška obvyklej zmluvnej pokuty v obchodných vzťahoch t.j. 0,05% za deň omeškania pre žalobcu predstavovala čiastku 592,50 Eur vrátane DPH. Žalobca v replike sporoval aj zápočet vzájomných pohľadávok medzi developerom a žalovaným, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že skutočne developerovi doručil daňový doklad č. 20020010 uvedený v Dohode o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.3.2020.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas odovzdať dielo, nie nárok na zmluvnú pokutu. Pre založenie zodpovednosti za škodu nie je potrebná zmluva o dielo, dohoda, či predchádzajúce upozornenie žalovaného. Žalovaný tiež sporoval tvrdenie žalobcu, že až 18.11.2019, resp. 19.11.2019 mu boli doručené posledné verzie projektu vzduchotechniky a výkresy vykurovania. Žalovaný zdôraznil, že nárok žalobcu zanikol započítaním dňa 06.07.2020 a neexistoval už v čase podania žaloby, žaloba je preto nedôvodná.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentným spôsobom zmluvu o dielo tak, že žalobca akceptoval neformálnu e-mailovú objednávku žalovaného na vykonanie diela ako návrh zmluvy, ktorej predmetom bolo spracovanie projektovej dokumentácie pre projekt Kesselbauer, s termínom odovzdania 10.09.2019. Nebolo sporné, že žalobca projekt vyhotovil a žalovanému ho odovzdal 13.01.2020. Cenu diela žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2000020 na sumu 9.480,- Eur. Žalovaný cenu nenamietal, ale započítal si voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela svoj nárok na náhradu škody vyplývajúci z faktúry č. 20060026. Súd prvej inštancie posudzoval, či nárok žalobcu zanikol započítaním, pričom predpokladom zániku pohľadávky žalobcu započítaním je existencia pohľadávky žalovaného na náhradu škody. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca bol subdodávateľom žalovaného, ktorý mal ako zhotoviteľ uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou Rezidencia medzi hviezdami a.s. ako objednávateľom a pre prípad omeškania s odovzdaním časti diela mali dohodnutú zmluvnú pokutu. Z dôvodu oneskorene odovzdanej projektovej dokumentácie žalobcom sa dostal žalovaný do omeškania vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý mu podľa bodu 12.1 písm. a) zmluvy vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z ceny diela, čo predstavovalo sumu 27.113,50 Eur. Žalovaný zmluvnú pokutu developerovi uhradil do výšky 20.000,- Eur započítaním na základe Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 02.03.2020. Následne Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 02.07.2020 započítal pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške 9.480,-

Eur proti pohľadávke žalobcu z titulu ceny za projektovú dokumentáciu vo výške 9.480,- Eur. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia , , , , , , a nasl. , , , , , . Vec právne posúdil podľa a uviedol, že poškodený má právo na náhradu skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, rozsah náhrady je však modifikovaný druhou vetou, ktorá nepriznáva poškodenému právo na náhradu nepredvídateľnej škody. Nepredvídateľná škoda je taká, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzku nepredvídala, ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti, alebo s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti v čase vzniku záväzku, takúto škodu nebolo možné predvídať. Predvídateľnosť škody sa v konečnom dôsledku posudzuje objektívne, pretože právne relevantné je to, či škodu bolo možné objektívne predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mala povinná strana poznať pri obvyklej starostlivosti, teda starostlivosti, ktorú je možné objektívne požadovať. Dôvod takéhoto obmedzenia spočíva v tom, že možné následky vlastnej protiprávnosti, o ktorých povinná strana v okamihu uzavretia zmluvy nevedela, nemohla zahrnúť do svojho rozhodovania o obsahu zmluvného vzťahu (predovšetkým ich nemohla zahrnúť do dojednania o cene plnenia, nemala dôvod dojednať poistenia atď.). Predvídateľnosť je vyjadrením ekonomického rozhodovania slobodného subjektu, ktorý je schopný zvážiť, či a za akých podmienok zmluvu uzavrie jedine pri znalosti rizík, ktoré pre neho vyplývajú pre prípad porušenia jeho povinností. Ak sa slobodný subjekt rozhodne uvedené riziká podstúpiť a zmluvu uzavrieť, potom premietne uvedené riziko do zmluvných podmienok, vrátane dohody o cene diela. Predvídateľnosť škody sa posudzuje v okamihu uzavretia zmluvy. Je to predovšetkým v záujme oprávnenej zmluvnej strany, aby pred uzavretím zmluvy zaistila vedomosť zodpovednej strany o možných následkoch jej protiprávneho konania.

7. Súd prvej inštancie posudzoval, či žalovaným uplatnená škoda spadá do kategórie predvídateľnej škody. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca v čase uzavretia zmluvy nebol oboznámený s tým, že žalovanému hrozí pre prípad omeškania s odovzdaním diela zmluvná pokuta. Po uplynutí dohodnutého termínu ho žalovaný žiadnym spôsobom neurgoval, nevyzýval na urýchlené odovzdanie projektu s upozornením, že mu v prípade omeškania hrozí zmluvne dojednaná sankcia vo výške prevyšujúcej dohodnutú cenu diela medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný jediný raz upozornil žalobcu na nutnosť odovzdania diela emailom dňa 31.10.2019, v ktorom ho iba upovedomil, že „už to reálne musíme odovzdať“. Žalovaný si žiadnym spôsobom nielenže nezabezpečil priamy regresný nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú oneskoreným odovzdaním diela voči žalobcovi, ale ani ho neupozornil na to, že takýto zmluvný postih hrozí a je predpoklad, že ho na neho prenesie formou regresného nároku. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcovi muselo byť už pri uzatváraní zmluvy o dielo zrejmé, že pri projektoch takéhoto druhu je dodávateľ diela voči svojmu zmluvnému partnerovi ohrozený sankciami, ktorých výška môže niekoľko násobne prevýšiť cenu diela, a to vzhľadom na nepomer medzi výškou sankcie, ktorá žalovanému hrozila v prípade omeškania s dodaním diela a cenou za dielo dohodnutou medzi stranami sporu. Nepomer je daný aj tým, že žalobca s omeškaním odovzdal realizačnú projektovú dokumentáciu časti plynofikácie a zdravotechniky, ale zmluvná pokuta, ktorú na neho ako svoju škodu žalovaný v rámci regresu preniesol, bola počítaná z celkovej ceny diela, teda aj z časti, ktorá omeškaním nebola žiadnym spôsobom dotknutá (napr. vypracovanie PD II. stupňa). Podľa súdu prvej inštancie je veľmi nepravdepodobné, aby žalobca akceptoval uzatvorenie zmluvného vzťahu, ak by mal vedomosť o tom, že výška škody ako sankcie vzniknutej z dôvodu porušenia povinnosti dodať dielo včas, bude v zjavnom nepomere s hodnotou celej zákazky a niekoľkonásobne bude prevyšovať jeho zisk. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. v priebehu vykonávania diela, žalobcovi oznámil, že pre prípad nedodržania termínu odovzdania diela mu hrozí sankcia niekoľkonásobne prevyšujúca cenu diela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným uplatnená škoda je škodou nepredvídateľnou, ktorú nie je žalobca povinný nahradiť, preto ju žalovaný nie je oprávnený započítať voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela a vzhľadom na nesporný nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením peňažného záväzku priznal žalobcovi popri istine uplatnený úrok z omeškania podľa , a , Nariadenia vlády SR č. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspešnosti podľa a nasl. .

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.

h), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. v priebehu vykonávania diela, mu oznámil, že pre prípad nedodržania termínu odovzdania diela mu hrozí sankcia niekoľkonásobne prevyšujúca cenu diela, pretože zo žiadneho zákonného alebo zmluvného ustanovenia mu táto povinnosť nevyplýva. Žalovaný uvádza, že viackrát vyzýval žalobcu na riadne a včasné plnenie povinností a upozorňoval ho na omeškanie s odovzdaním diela. Podľa žalovaného žalobca preukázateľne vedel, že ním vykonávané dielo je podstatnou časťou celého diela, ktoré sa žalovaný zaviazal developerovi v dohodnutom čase odovzdať a že bez jeho riadneho plnenia sa žalovaný dostane do omeškania. Rovnako vedel, že realizovaný projekt má náklady vo výške niekoľkých miliónov, a teda mal a mohol predvídať, že aj možná škoda môže byť výrazne vyššia ako zákonný úrok z omeškania, na ktorý sa odvoláva. Rovnako neobstojí ani argument žalobcu, že predpokladal len výšku škody, ktorá sa viaže k výške odmeny, ktorú mal za dielo dostať. Žalovaný pôsobí na trhu už viac ako 13 rokov, má skúsenosti z veľkých projektov, takže mohol a mal vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť výrazne väčšiu škodu ako je jeho odmena. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré znižuje možnosť nároku na náhradu škody len do výšky odmeny za dielo/službu, resp. len akési „primerané“ percento z odmeny. Odmena poskytovateľa služby nedosahuje väčšinou ani 1% hodnoty projektov, v ktorých služby poskytujú, pričom pochybenie môže viesť k vzniku ďaleko výraznejšej škody.

10. Ďalej žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie, že škoda, ktorú si žalovaný uplatnil a započítal voči nároku žalobcu, je škodou nepredvídateľnou, ktorú nie je žalobca povinný nahradiť a poukazuje na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že odvolací súd nemal dôvod na vec aplikovať , nakoľko sa nejednalo o nepredvídateľnú škodu, keďže strana sporu dlhodobo vykonávala svoju podnikateľskú činnosť vo svojom odbore a preukázateľne poskytovala tovar aj iným odberateľom, a z toho dôvodu strana sporu mala a mohla vedieť, že v prípade, ak poruší zmluvnú povinnosť ohľadom dodania tovaru, môže byť uložená sankcia. Žalovaný dáva do pozornosti aj teoretickú úpravu určenia predvídateľnosti škody (ZAVADOVÁ, D. Obchodné záväzky: Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2016), kde zdôrazňuje, že: „na základe testu predvídateľnosti teda môžeme vyčítať, že to, či škodca bude musieť uhrádzať celú škodu alebo tu bude určitá limitácia, závisí od istých faktorov. Tie majú svoj objektívny i subjektívny základ. Objektívny základ tkvie v tom, že strana, ktorá škodu spôsobila, spôsobenú škodu skutočne predvídala. Subjektívny základ zasa spočíva v tom, že strana s prihliadnutím na všetky okolnosti a pri vynaložení odbornej starostlivosti mohla a mala spôsobenú škodu predvídať, predvídateľnosť sa tu teda prezumuje. Pri subjektívnom základe sa prihliada na vlastnosti a znalosti osoby, ktorá svojím konaním či nekonaním spôsobila škodu. V tomto prípade, ak škodca argumentuje tým, že vzniknutú škodu nepredvídal, tak na vyvrátenie jeho argumentu stačí aj právna fikcia, že osoba v jeho objektívnom postavení a za daných okolností takúto škodu predvídať mohla, resp. mala. Test predvídateľnosti je dôležitý z hľadiska toho, či strana mala dostatok poznatkov o vzťahu medzi ním a poškodeným a či mohla tušiť, že v dôsledku svojho konania alebo nekonania môže druhej strane spôsobiť škodu. Nevyžaduje sa potrebná absolútna vedomosť o budúcom stave vo veci, ale každá informácia, ktorou strany disponujú pred vznikom prípadnej škody, je podstatná a bude sa skúmať jej relevancia pre posúdenie zodpovednosti.“ Žalovaný poukazuje na to, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej bežne dochádza, že ním vytvorená projektová dokumentácia je len časťou celého projektu, ktorá sa odovzdáva developerovi a bežne je v postavení subdodávateľa, mal teda vedieť, že ak poskytne službu v omeškaní alebo s vadou, spôsobí žalovanému škodu. Žalobca v komunikácii so žalovaným uviedol: „Viem, že som svojím neskorým odovzdaním projektu spôsobil problémy a som aj ochotný za ne niesť následky“ (email žalobcu zo dňa 12.5.2020), preto škoda, ktorá vznikla žalovanému v priamej príčinnej súvislosti v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas odovzdať dielo tým, že voči žalovanému bola developerom uplatnená zmluvná pokuta, je jednoznačne predvídateľnou škodou, za ktorú žalobca zodpovedá.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia veci bolo významné, či bola naplnená požiadavka predvídateľnosti škody vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a na osobu žalobcu. Bolo nutné, aby

bol žalobca oboznámený v čase uzatvorenia zmluvy o všetkých relevantných okolnostiach, vrátane hroziacich sankcií, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie uzavrieť zmluvu so žalovaným. Podľa žalobcu zákon nemusí výslovne upravovať povinnosť upozorňovať zmluvnú stranu, avšak ak si táto chce uplatniť náhradu škody, musí preukázať, že škoda bola pre druhú stranu predvídateľná. Vedomosť alebo nevedomosť o výške investície developera je právne bez významu. Žalovaný žiadnu zmluvnú pokutu so žalobcom nedojednal a žalovaný ho až do podania žaloby o jeho zmluvných sankčných záväzkoch neinformoval. Konštatovanie žalovaného, že odmena poskytovateľa služby nedosahuje väčšinou ani 1% hodnoty projektov, v ktorých služby poskytujú, pričom pochybenie môže viesť k vzniku ďaleko výraznejšej škody, sú podľa žalobcu pre právne posúdenie veci irelevantné, nemožno konštatovať štandardy pre konštantné a nemeniace sa správanie subjektov v oblasti stavebníctva. Žalobca namieta, že rozhodnutie NS SR pod sp. zn. , na ktoré sa odvoláva žalovaný nesúvisí vecne ani v otázke právneho posúdenia s prejednávanou vecou. Z právnej teórie o škode, jej náhrade a aplikácii vyplýva záver, ktorým si žalovaný zároveň aj odpovedá na otázku, či žalobca prešiel testom predvídateľnosti: “Test predvídateľnosti je dôležitý z hľadiska toho, či strana mala dostatok poznatkov o vzťahu medzi ním a poškodeným a či mohla tušiť, že v dôsledku svojho konania alebo nekonania môže druhej strane spôsobiť škodu. Nevyžaduje sa potrebná absolútna vedomosť o budúcom stave vo veci, ale každá informácia, ktorou strany disponujú pred vznikom prípadnej škody, je podstatná a bude sa skúmať jej relevancia pre posúdenie zodpovednosti.“ Žalobca má za to že z preukázaných skutkových okolností škodu, ktorú započítaval žalovaný, nemohol objektívne predvídať. Skutočnosť, že si bol žalobca vedomý omeškania s dodaním diela nezakladá nárok žalovaného na započítanie nepreukázanej škody, ktorú žalobca nemohol predvídať. O škode sa žalobca dozvedel na základe nehodnoverných okolností a žalovaný ani nepreukázal skutočný majetkový úbytok.

12. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.06.2022 uviedol, že žalobca nesprávne konštatuje, že nebol oboznámený v čase uzavretia zmluvy o dielo o všetkých relevantných okolnostiach, ktoré mali vplyv na rozhodnutie, či zmluvu uzavrie alebo nie. Žalobca si musel byť vedomý, že ak dielo neodovzdá včas, žalovanému môžu vzniknúť dodatočné náklady a výdavky, vrátane sankcií, ktoré bude povinný uhradiť developerovi, keďže dojednanie o zmluvnej pokute je bežným spôsobom zaistenia záväzku v stavebníctve, ktorý je možné predvídať. Žalovaný nikdy neuvádzal žalobcovi a ani ho neubezpečoval, že by nemal s developerom dojednané sankcie alebo že by omeškanie žalobcu nemalo žiadne negatívne následky na jeho záväzky voči developerovi. Samotný inštitút náhrady škody nemusí byť dojednaný v zmluve, nakoľko vychádza priamo zo zákona (dokonca nie je možné sa ho ani vopred vzdať), preto žalobca nesie zodpovednosť, ak dielo neodovzdá riadne a včas. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie NS ČR zo dňa 21.10.2008, sp. zn. , podľa ktorého „ujednání o smluvní pokutě je běžným ůsobem zajištění plnění závazku ve stavebnictví, které lze předvídat... V obchodním styku v oblasti investiční výstavby je nezvyklé, aby si účastníci závazkového vztahu nesjednali smluvní pokutu zajišťující splnění smluvní povinnosti při vzniku závazkového vztahu (tj. ve smlouvě o dílo).“ Žalovaný argumentuje, že rozhodnutím NS SR sp. zn. chcel poukázať na inštitút predvídateľnosti škody, kde strana sporu dlhodobo vykonávala svoju podnikateľskú činnosť vo svojom odbore a preukázateľne poskytovala tovar aj iným odberateľom, a z toho dôvodu strana sporu mala a mohla vedieť, že v prípade, ak poruší zmluvnú povinnosť ohľadom dodania tovaru, môže byť uložená sankcia. Žalovaný nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že vychádzajúc z testu predvídateľnosti, že nemohol objektívne predvídať škodu. Naopak, na základe testu predvídateľnosti disponoval dostatkom poznatkov o vzťahu medzi ním a poškodeným a mohol tušiť, že v dôsledku svojho konania alebo nekonania môže žalovanému spôsobiť škodu. Nevyžaduje sa potrebná absolútna vedomosť o budúcom stave veci, ale každá informácia, ktorou strany disponujú pred vznikom prípadnej škody, je podstatná a bude sa skúmať jej relevancia pre posúdenie zodpovednosti. Žalobca zároveň potvrdil, že si bol vedomý toho, že v danom prípade ide o subdodávku a že žalovaný má uzavretú s developerom zmluvu, v ktorej sa zaviazal na plnenie povinností a že svojím omeškaním spôsobil „problémy“, za ktoré je „pripravený niesť následky“. Žalovaný uviedol, že po 10.9.2019 pravidelne telefonicky a písomne komunikoval so žalobcom ohľadom urgovania odovzdania diela. Aj zo svedeckej výpovede žalobcu je preukázané, že žalobca a žalovaný na danom projekte už spolupracovali aj predtým, žalobca vedel o aký veľký projekt ide, a teda mal aj predpokladať, že pokiaľ sa dostane do tak výrazného omeškania, bude spôsobená škoda. Odvolací súd k replike žalovaného uvádza, že obsahom spisu je aj ďalšie podanie žalovaného datované dňa 19.09.2022, ktoré podľa úvodu má byť ďalšou replikou žalovaného, obsahom ktorého nie je nová alebo odlišná argumentácia žalovaného, ako v podaní datovanom 14.06.2022.

13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný sa v argumentácii len opakuje, preto nebude predkladať osobitné vyjadrenie k doručenému stanovisku žalovaného. Za mylnú považuje argumentáciu žalovaného, že vzhľadom na to, že je dlhoročným podnikateľom v odbore, mal a mohol predvídať spôsob, rozsah a obsah zmluvného sankčného dojednania medzi žalovaným a developerom bez znalosti a prenesenia do jeho vlastného vzťahu so žalovaným. Žalovaný ani voči nemu štandardný postih neaplikoval, naopak, uplynuli viac dva mesiace po domnelo fixnej lehote na odovzdanie diela s úplnou toleranciou omeškania, bez akéhokoľvek upozornenia alebo napomenutia. Preto je potrebné predvídateľnosť škody posudzovať vo svetle tohto nedbalého, neobozretného a ľahostajného prístupu žalovaného k zmluvnému zabezpečeniu vlastných nárokov.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 04.04.2024.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu a vyjadrením žalovaného, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a konštatuje súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia . Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade s postupom upraveným a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k vyhoveniu žalobe a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto v súlade s konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré strany sporu odkazuje. Pre zdôraznenie správnosti s poukazom na uvádza nasledovné:

18. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. v priebehu vykonávania diela oznámil, že pre prípad nedodržania termínu odovzdania diela mu hrozí sankcia niekoľkonásobne prevyšujúca cenu diela a namieta nesprávne právne posúdenie žalovaným uplatnenej a započítanej škody ako škody nepredvídateľnej, ktorá sa v zmysle § 379 Obchodného nenahrádza. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného nestotožňuje.

19. Ustanovenie limituje rozsah náhrady škody, keď z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu nepredvídateľnú, t.j. takú škodu, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana nepoznala ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti, alebo ktorá bola v tom čase ako takýto dôsledok nepredvídateľná. Predvídateľnosť škody sa posudzuje objektívne na základe vedomostí povinnej strany a musí byť daná v čase vzniku záväzkového vzťahu. Žalobca ako subdodávateľ nemusel mať (a nebolo ani preukázané že by mal) vedomosť o obsahu nadväzujúcich obchodných vzťahov žalovaného, z čoho vyplýva, že nemôže vedieť, aká škoda žalovanému v dôsledku porušenia jeho povinností vznikne z týchto vzťahov, pre vznik zodpovednosti za škodu však postačuje, ak pre žalobcu ako dbalého podnikateľa nebol v čase vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným vznik škody vysoko nepravdepodobný. Ustanovenie v inštitúte nepredvídateľnej škody tak rieši situáciu, keď by škodca mal zodpovedať za akýkoľvek neprimeraný a nepravdepodobný následok prípadného porušenia zmluvnej povinnosti. Za taký následok je možné považovať v prejednávanej veci aj neprimeranú sankciu, ku ktorej zaplateniu sa zaviazal žalovaný v zmluvnom vzťahu s treťou osobou.

Predvídateľnosť sa vzťahuje nielen na predpokladanie vzniku určitej škody ako následku porušenia povinnosti, ale aj na predpoklad konkrétneho rozsahu takejto škody.

20. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktorý mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu žalobca nebol oboznámený, že žalovanému hrozí pre prípad omeškania s odovzdaním diela vznik škody z titulu zmluvnej pokuty zo zmluvného vzťahu s developerom a rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že bol oboznámený s možným rozsahom škody z tohto právneho dôvodu, teda výškou zmluvnej pokuty, ktorú si dojednal vo svoj neprospech žalovaný so svojím zmluvným partnerom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcu na vznik možnej škody z titulu zmluvnej pokuty upozornil, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že svoje tvrdenie ničím nepreukázal, keď v čase uzatvorenia zmluvy ani po uplynutí dohodnutého času plnenia žalobcu nevyzýval na odovzdanie diela s upozornením, že mu pre prípad omeškania hrozí zmluvne dojednaná sankcia vo výške prevyšujúcej dohodnutú cenu diela medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd dospel k záveru, že ani z obsahu emailu žalovaného zo dňa 31.10.2019 z textu: „už to reálne musíme odovzdať“ nemožno vyvodiť záver, že žalobca mohol ako dbalý podnikateľ predvídať, že žalovaný bude sankcionovaný svojím zmluvným partnerom zmluvnou pokutou za omeškanie vo výške značne prevyšujúcej cenu diela vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Z takto formulovaného emailu by sa mohlo skôr javiť, že až do 31.10.2019 dielo žalovaný nemusel „reálne odovzdať“, naviac, e-mailová správa, ktorá je obsahom súdneho spisu, je doručovaná žalovaným žalobcovi s prílohou „zti schodisko kolizia. jpg“ a jej obsah nepreukazuje, že žalovaný urgoval odovzdanie diela, nakoľko sa dopytoval na technické riešenie parciálneho problému (email obsahuje najskôr text s otázkou „Zdravím, máme k tomu nejaký feedback prípadne iné možnosti riešenia?“). Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynul iný skutkový stav, než ako ho správne ustálil súd prvej inštancie.

21. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že mu takáto notifikačná povinnosť zo žiadneho zákonného alebo zmluvného ustanovenia nevyplýva, táto argumentácia nijako nesúvisí s obranou žalobcu voči započítaniu pohľadávky z titulu nepredvídateľnej škody, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu zaplatenú žalovaným tretej osobe. Test predvídateľnosti škody, ako ho chápe odvolací súd, je potrebné aplikovať pri posúdení zodpovednosti za škodu vo veci tak z objektívnej stránky, ako aj zo stránky subjektívnej z pohľadu predpokladov zodpovednosti škodcu a spočíva v tom, že je potrebné individuálne posúdiť v každej veci, či škodca spôsobenú škodu skutočne predvídal a súčasne, či s prihliadnutím na všetky okolnosti a pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol a mal spôsobenú škodu predvídať. Škoda z titulu zmluvnej pokuty, ktorej vznik ani výšku nemohol objektívne škodca predpokladať a ani ovplyvniť, nakoľko nebol účastníkom zmluvného vzťahu, z ktorého bola voči žalovanému treťou stranou uplatnená, nie je škodou ani objektívne predvídateľnou. Pokiaľ odvolateľ odkazuje na predchádzajúcu spoluprácu strán sporu, z dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by svedčili záveru, že by mohol žalovaný vznik a rozsah škody z titulu zmluvnej pokuty dojednanej medzi žalovaným a developerom predvídať. Odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca mal predvídať, že výška škody sa bude odvíjať od hodnoty celého projektu stavby, alebo minimálne od výšky odmeny, ktorú mal dostať za realizáciu celého diela od developera žalovaný, považuje za nerelevantnú. Predvídateľnosť škody uplatnenej z titulu zmluvnej sankcie dojednanej medzi žalovaným a developerom nie je možné nijako odvodiť ani z prípadnej vedomosti žalobcu o nákladoch projektu, či prípadnej vedomosti o výške odmeny žalovaného.

22. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že žalobca mal dostatok poznatkov o vzťahu medzi žalovaným ako poškodeným a treťou osobou, relevantných pre objektívnu možnosť predvídať, že v dôsledku omeškania s plnením zmluvného záväzku môže druhej strane spôsobiť škodu vo forme zmluvnej pokuty uplatnenej treťou osobou. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného, že predpokladom pre prijatie záveru o predvídateľnosti škody, ktorá má spočívať v zaplatení zmluvnej pokuty tretej osobe, by mohla byť len púha skutočnosť, že žalobca pôsobí na trhu už viac ako 13 rokov, má skúsenosti z veľkých projektov a bežne je v postavení subdodávateľa, z čoho vyvodzuje, že mohol a mal vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť výrazne väčšiu škodu ako je jeho odmena. Pre záver o tom, že žalobca mal a mohol vznik škody v čase uzatvorenia zmluvy predvídať, je potrebné posúdiť individuálne okolnosti každej škodovej udalosti a vzťahu škodcu ku škode. Záver o tom, že žalobca mohol predvídať vznik škody vo forme zmluvnej pokuty nevyplýva ani z obsahu emailu žalobcu zo dňa 12.5.2020, na ktorý poukazuje žalovaný. Vyjadrenie žalobcu, že „viem, že som svojím neskorým odovzdaním projektu spôsobil problémy a som aj ochotný

za ne niesť následky“ v kontexte celého obsahu komunikácie vôbec nepreukazuje, že žalobca vznik škody práve z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej developerom voči žalovanému predvídal, žalobca v správe uviedol, že nespôsobil neskorým odovzdaním žiadne škody, snáď len oddialenie tendrovania, čo by mohlo byť pre developera aj výhodnejšie a lacnejšie vzhľadom na krízu (pripúšťa však, že ide o špekuláciu). Ani deklarovanie všeobecnej ochoty škodcu v čase porušenia povinnosti podieľať sa na náhrade prípadnej škody alebo nahradiť prípadnú škodu, neznamená vznik povinnosti nahradiť aj škodu, ktorú ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti nepredvídal alebo ktorú nebolo možné predvídať v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase poznal alebo mal poznať pri obvyklej starostlivosti, ibaže by sa strany v čase uzatvorenia zmluvy v rámci kontraktačnej voľnosti dohodli, že sa od aplikácie dispozitívneho ustanovenia v tejto veci odchýlia. Existencia takejto dohody však v konaní nebola tvrdená.

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolateľ vo svojej argumentácii zjavne nesprávne odkazuje na názor údajne podľa neho vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom mal podľa žalovaného Najvyšší súd SR skonštatovať, že „odvolací súd nemal dôvod na vec aplikovať , nakoľko sa nejednalo o nepredvídateľnú škodu, keďže strana sporu dlhodobo vykonávala svoju podnikateľskú činnosť vo svojom odbore a preukázateľne poskytovala tovar aj iným odberateľom, a z toho dôvodu strana sporu mala a mohla vedieť, že v prípade, ak poruší zmluvnú povinnosť ohľadom dodania tovaru, môže byť uložená sankcia.“. Bod 15. rozhodnutia, ktorého obsah cituje žalovaný, totiž nie je vysloveným názorom dovolacieho súdu k právnej otázke nepredvídateľnej škody, ale ide o časť vyjadrenia žalovaného k podanému dovolaniu žalobcu. Najvyšší súd sa v dovolacom rozhodnutí, na ktoré odkazuje žalovaný, vôbec nezaoberal otázkou predvídateľnosti škody, ale otázkou kauzálneho nexu v prípade uplatnenej zodpovednosti predávajúceho za škodu vzniknutú kupujúcemu v podobe sankcie, ktorú mu uložil správny orgán iného štátu z dôvodu, že kupujúci uviedol na trh tovar, ktorého kvalita nespĺňala právne požiadavky tohto štátu. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na odborné teoretickú úpravu určenia predvídateľnosti škody (ZAVADOVÁ, D. Obchodné záväzky: Všeobecná časť. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2016), odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a závery súdu prvej inštancie so žalovaným citovanými teoretickými východiskami vôbec nie je v rozpore.

24. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci a v odvolaní len zopakoval argumentáciu, ktorú uplatnil pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Napadnutý rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa riadil pri ustálení skutkových záverov ako aj právnom posudzovaní veci. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle , potvrdil.

25. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).