Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/795/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 14, IČO: 35 886 013, proti žalovanej P. o zaplatenie 4 819,39 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4 819,39 €, zmluvných úrokov vo výške 19,90 % ročne zo sumy 4 000 € od 28.3.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4 000 € od 28.3.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalovaná uzatvorila dňa 22.5.2013 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Slovenská sporiteľňa, a.s.“), úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla úver vo výške 4 000 €. Žalovaná úver riadne nesplácala a dostala sa do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 21.2.2014 upozornila žalovanú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následne listom zo dňa 12.3.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.3.2014 a vyzvala žalovanú na uhradenie celej pohľadávky do 15 dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobkyňa uzatvorili dňa 27.3.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. V prílohe č. 791 k tejto zmluve je uvedená aj pohľadávka voči žalovanej. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobkyňu pohľadávka voči žalovanej z predmetnej zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobkyňa oznámila postúpenie pohľadávky žalovanej oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzvala žalovanú na okamžitú úhradu pohľadávky. Žalobkyňa s poukazom na znenie judikátu R 119/2003 nepriložila predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok. S ohľadom na uvedené vznikla žalobkyni pohľadávka voči žalovanej na sumu 4 819,39 €, pozostávajúca z istiny úveru po splatnosti vo výške 4 000 €, vyčísleného riadneho úroku 665,93 €, úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 64,71 € a poplatkov 88,75 €, vyčíslených do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 27.3.2014. Predmetná pohľadávka sa nachádza vo výpise z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, a.s. pod č. XXX, ktorá preukazuje výšku pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v zmysle úverovej zmluvy bol dohodnutý zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne, preto má právo žiadať od žalovanej aj zmluvný úrok v dohodnutej výške. Taktiež si uplatnila úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na 16.8.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa, ktorej bolo predvolanie doručené dňa 23.7.2021, sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neúčasť na ňom

neospravedlnila. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 12.7.2021 s použitím fikcie doručenia. Vychádzajúc z uvedeného, súd podľa druhej vety rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.5.2013, kde je ako veriteľ uvedená Slovenská sporiteľňa, a.s. a ako dlžník žalovaná, súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 4 000 €, pri výške úrokovej sadzby 19,90 % ročne, výške splátky 81,37 € mesačne, počte splátok 120, splatnosti prvej splátky 10.7.2013, ďalších splátok vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 10.6.2023. RPMN podľa zmluvy prestavovala 22,14 %, priemerná RPMN 16,27 % a celková čiastka spojená s úverom 9 441,80 €.

5. V zmysle článku 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. bola táto oprávnená v prípade omeškania klienta so splácaním splátok istiny a úrokov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient bol povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí Slovenská sporiteľňa, a.s. v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

6. Listom zo dňa 21.2.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že splácanie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy je v omeškaní ku dňu 20.2.2014 vo výške 660,85 €. Zároveň žalovanú upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Z priloženej fotokópie obálky od tejto zásielky vyplýva, že bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.2.2014 a dňa 18.3.2014 bola Slovenskej sporiteľni, a.s. vrátená ako neprevzatá žalovanou v odbernej lehote. Na obálke síce nie je uvedené, kedy bola zásielka uložená na pošte, avšak vzhľadom na 18-dňovú úložnú dobu sa tak muselo stať najneskôr 27.2.2014. Súd preto vychádzal z toho, že najneskôr dňa 27.2.2014 sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovanej a týmto dňom jej bola aj riadne doručená.

7. Listom zo dňa 12.3.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že vzhľadom na jej omeškanie so splácaním splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, ku dňu 11.3.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka z úveru stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu 4 767,09 €. Žalovanú vyzvala k splateniu celej vyššie uvedenej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Z priloženej kópie obálky od tejto zásielky vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 17.3.2014 a dňa 8.4.2014 ju pošta vrátila Slovenskej sporiteľni, a.s. ako neprevzatú v odbernej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že zásielka bol doručená žalovanej dňa 17.3.2014, kedy sa dostala do jej dispozičnej sféry.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, uzatvorenej dňa 27.3.2014, postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 4 819,39 € s príslušenstvom žalobkyni. Že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka uplatňovaná žalobkyňou v tomto konaní, je zrejmé taktiež z prílohy č. 1 k predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok. Z tejto prílohy vyplýva, že zostatok pohľadávky ku dňu 27.3.2014 predstavoval sumu 4 819,39 €, z čoho istina tvorila 4 000 €, zmluvné úroky 665,93 €, úroky z omeškania 64,71 € a poplatky 88,75 €.

9. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

17. Podľa , na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

18. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

20. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

22. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky), nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. 23. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. V predmetnej veci z oznámenia obecnej polície zo dňa 14.3.2018 vyplynulo, že žalovanej sa žalobu nepodarilo doručiť, nakoľko žalovaná pri doručovaní naznačovala, že je nemá, nevie čítať ani sa podpísať. Telefonickým dopytom na ošetrujúcu lekárku súd zistil, že žalovaná je hluchonemá, k otázke schopnosti žalovanej čítať a písať sa však lekárka nevyjadrila. Následne bola žalovanej prostredníctvom polície doručená žaloba, pričom žalovaná doručenku riadne podpísala. Keďže aj zmluva o úvere zo dňa 22.5.2013 bola žalovanou podpísaná a samotná žalovaná v konaní netvrdila, že nevie čítať a písať (k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávanie sa taktiež nedostavila), súd nemohol vziať za preukázané, že v čase uzavretia zmluvy žalovaná nemohla čítať a písať, a teda že by na platné uzavretie zmluvy o úvere bolo nevyhnutné splnenie podmienok v zmysle . Za týchto okolností súd vychádzal z toho, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou došlo dňa 22.5.2013 k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4 000 €. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. V konaní nebolo sporné, že žalovaná úver riadne nesplácala. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 21.2.2014 oznámila žalovanej, že splácanie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy je v omeškaní ku dňu 20.2.2014 vo výške 660,85 €. Keďže žalovaná mala v zmysle zmluvy do tohto dátumu uhradiť 8 splátok po 81,37 €, čo predstavuje 650,96 €, je zrejmé, že žalovaná neuhradila do tohto momentu ani jednu splátku. Ako už súd konštatoval vyššie, uvedený list obsahujúci aj upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalovanej doručený dňa 27.2.2014. Slovenská sporiteľňa, a.s. následne listom zo dňa 12.3.2014 oznámila žalovanej, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 11.3.2014. Uvedená zásielka bola žalovanej doručená až dňa 17.3.2014, kedy bola uložená na pošte a dostala sa tak do dispozičnej sféry žalovanej. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, možno konštatovať, že k zosplatneniu úveru došlo až dňa 17.3.2014. Keďže v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru vyplývajúce z (možnosť zosplatnenia si strany dohodli) a (žalovaná bola v omeškaní s aspoň jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace a Slovenská sporiteľňa, a.s. upozornila žalovanú na možnosť zosplatnenia minimálne 15 dní vopred), možno uzavrieť, že úver bol riadne zosplatnený k 17.3.2014.

28. Súd sa následne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

29. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanej vyvodzuje zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tvrdí, že pohľadávku voči žalovanej z predmetného úveru pozostávajúcu zo sumy 4 819,39 € a ďalšieho príslušenstva jej Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2014. Na preukázanie postúpenia priložila k žalobe fotokópiu listu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 1.4.2014, ktorým táto oznámila žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.3.2014 postúpila pohľadávku voči žalovanej vo výške 4 819,39 € s príslušenstvom žalobkyni.

30. Z právnej vety judikátu R 119/2003 vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Neskoršia súdna prax sa ale od uvedeného názoru odklonila v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj R 46/2009). Súd však v tejto spojitosti poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp. zn. , v odôvodnení ktorého sa na margo judikátu R 119/2003 uvádza, že sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia ( ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uzavrel, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2018, pričom z uverejnenej právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ustanovením o bankách, je neplatný právny úkon.

31. Zo zreteľom na uvedené, súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky stanovené . V zmysle uvedeného ustanovenia môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) následné omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie týchto osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.

32. V danom prípade bol úver riadne zosplatnený dňa 17.3.2014, pričom za písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky v zmysle možno podľa názoru súdu považovať aj predmetné oznámenie o zosplatnení úveru, v ktorom bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie pohľadávky z úveru vo výške 4 767,09 €. Ako už bolo uvedené vyššie, táto výzva bola doručená žalovanej dňa 17.3.2014, pričom lehota na plnenie 15 dní uvedená vo výzve žalovanej uplynula 1.4.2014 a žalovaná sa tak dostala do omeškania až 2.4.2014. Keďže predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá už dňa 27.3.2014, je zrejmé, že v danom prípade nebola splnená posledná tretia zákonná podmienka pre postúpenie bankovej pohľadávky vyžadujúca, aby žalovaná bola pred postúpením pohľadávky i napriek písomnej výzve banky v omeškaní s plnením svojho záväzku dlhšie ako 90 dní. Postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanej zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobkyňu bolo preto podľa §

39 pre rozpor s neplatné. Uvedené znamená, že žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná, z ktorého dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V danom prípade mala žalovaná vo veci plný úspech, vznikol jej preto nárok na plnú náhradu trov konania. Avšak so zreteľom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).