Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/38/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska č. 4, 040 11 Košice, IČO: 46 262 121, právne zastúpeného Advokátska kancelária Juristi, s.r.o., AK so sídlom Krivá č. 3, 040 11 Košice, IČO: 51 941 244, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100062943/2021 zo dňa 15. 01. 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01. 04. 2021.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 01. 04. 2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 07. 04. 2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100062943/2021 zo dňa 15. 01. 2021, ktorým žalovaný podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101478438/2020 zo dňa 28. 09. 2020, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyrubený rozdiel dane v sume 4 277,38 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016.

2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ustanovenia (ďalej len „“). Odôvodnil ju hrozbou závažnej finančnej a hospodárskej škody v prípade nedoloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane najmä tým, že v prípade nezaplatenia vyrubenej dane v lehote splatnosti, začne správca dane v zmysle ustanovenia a nasl. daňový poriadok v platnom znení výkon daňovej exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo znamená, že správca dane pristúpi k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou, a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu v zmysle a nasl. daňového poriadku. Dôsledkom uvedeného bude znemožnenie vykonávania bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca súčasne poukazuje aj na to, že je v súčasnosti zamestnávateľom, t. j. zamestnáva niekoľko zamestnancov. Prípadným výkonom daňovej exekúcie existuje dôvodné riziko, že žalobca bude mať k dispozícii omnoho nižší finančný objem peňažných prostriedkov, čo sa prejaví v majetkovej sfére jeho zamestnancov, rovnako je tak dané dôvodné riziko, že žalobca bude nútený znížiť stav svojich zamestnancov, a to prípadne aj výrazne, čo bude mať za následok odkázanie týchto zamestnancov na štát (sociálne dávky), čo bude znamenať záťaž aj pre samotný štát. Žalobca je toho názoru, že podaná správna žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný a správca dane vychádzali z nesprávneho právneho a skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené, nakoľko priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, žalobca žiada, v

súlade s citovaným ustanovením o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 16. 07. 2021, doručenom tunajšiemu súdu dňa 19. 07. 2021 a uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ). Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne ( ).

7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom preskúmavacom konaní pred správnym súdom mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

9. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby dospel súd k záveru, že žalobca nepredložil žiadne argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Vzhľadom na uvedené, správny súd nepovažoval za potrebné skúmať aj splnenie ďalšej podmienky pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe v zmysle citovaného , t.j. či jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).