Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-174-2020.pdf
PDF · 140.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/174/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Ing. Viktor Bodnár - TECHNOUNION, 040 22 Košice-Dargovských hrdinov, Ovručská 8, IČO: 10 692 304, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 220,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. augusta 2020, č.k.: 30Cb/54/2019 - 99, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12. augusta 2020, č.k.: 30Cb/54/2019 - 99.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 220,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 165,58 eur od 7.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,08 eur od 8.6.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 244,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 145,13 eur od 10.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 98,93 eur od 12.5.2017 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 21.3.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN C3, EČV: C., ktoré patrilo poškodenému B. A.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 22.5.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565589140 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. 1801013 účtovaná suma 1.270,35 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 1.104,77 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora opravu vykonal neautorizovaný servis, preto za vykonané práce možno priznať maximálne 16,67 eur/NH bez DPH, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 165,58 eur. Poškodený si na čas opravy vozidla zároveň prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo na základe Zmluvy o nájme vozidla č. 2018/9565589140 zo dňa 21.3.2018. K ukončeniu nájmu došlo dňa 3.4.2018. Náklady na nájom boli vyúčtované faktúrou č. 1801014 vo výške 360,- eur (30,- eur/deň x 12 dní). Poškodenému bolo oznámené, že dňa 23.5.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527366077 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným však bola uznaná iba suma 304,92
eur. Podľa vyjadrenia likvidátora bola priznaná sadzba za nájom motorového vozidla 26,40 eur/deň na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne (napr. AVIS) a kategórie zapožičaného MV, počet najazdených km: 596, zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených km a paušálne zníženie 0,01 eur/km (43,20 eur + 5,92 eur + 5,96 eur). Celkovo poškodenému nepriznaná suma vo výške 220,66 eur (165,58 eur + 55,08 eur) bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2018. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistných udalostí neuhradil žalovanú sumu.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnené nároky neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jej neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvádzaných v jednotlivých Oznámeniach o poistnom plnení. K nároku na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedol, že tento priamo nevyplýva zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“) ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň nepreukázal dôvodnosť a účelnosť prenajatia náhradného vozidla. Za čas nepoužívania poškodeného motorového vozidla uplatnený nárok na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia § 11 ods. 6, 7 a 8 ZoPZP.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe uvádzal iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Škoda vznikla okamihom vzniku škodovej udalosti nie až vystavením faktúry, preto úhradu faktúry za opravu poškodeného vozidla ani nie je potrebné preukazovať. V prípade nároku na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla žalobca uviedol, že poškodenému vzniká nárok na uhradenie týchto nákladov, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti, momentom zaplatenia faktúry, lebo vtedy dochádza k úbytku v jeho majetkovej sfére, teda vzniká na jeho strane škoda, na ktorej náhradu má právo v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na doklad o úhrade faktúry č. 1801014 za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný uznal pohľadávky poškodeného, keďže časť zo žalobcom uplatňovanej škody uhradil. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti vystavených faktúr z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň v článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a neuhradenia vzniknutých žalovaným v plnej výške. V článku II. postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovaných pohľadávok. Taktiež v článku III. bod 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a
na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva zo ZoPZP a Občianskeho zákonníka. Účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla predstavujú skutočnú škodu, v súlade s § 442 Občianskeho zákonníka, na ktorej náhradu má poškodený nárok, a to z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka dopravnej nehody. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Na prípadné ďalšie dôvody neuhradenia škody žalovaným, uvedené počas súdneho konania tak nie je možné prihliadať s poukazom na znenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný používa určitý program na kalkuláciu, a to program AUDATEX, ktorý je však vytvorený v zásade poisťovňami a na účely poisťovní. Cenu normohodiny určuje trh. Žalobca pritom v podanej žalobe preukázal, že ním účtovaná cena za normohodinu je nižšia, ako sú ceny účtované ostatnými autoservismi v regióne. Žalobca uplatnil úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie riadne a včas uhradiť poistné plnenie.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
6. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení škodovej udalosti tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 442 ods. 1, § 797 ods. 3, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., upravujúce povinnosť uhradiť skutočnú škodu, postúpenie pohľadávky, splatnosť poistného plnenia, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 4 ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi, aby za neho poskytol poškodenému poistné plnenie a priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ustanovenia § 15 ods.1 ZoPZP a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Nárok na vznik poistného plnenia nie je viazaný na preukázanie zaplatenia faktúry ale na samotný okamih vzniku škody.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní opísal skutkový stav dostatočne, pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúry ako aj Oznámenia o poistnom plnení. Žalobca vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla a to nahlásením škodovej udalosti a predložením faktúr. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla a prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo účtoval rozsah prác a cenu nájmu, ktoré by boli neprimerané, čím žalovaný v konaní v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom - poškodeným a postupníkom
- žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis si v prípade opravy motorového vozidla účtoval za práce 25,- eur/ NH bez DPH, pričom žalovaný mu priznal len 19,17 eur/NH bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (Moris Slovakia s.r.o. - karosárske a lakovacie práce 49,- eur bez DPH, mechanické práce 39,- eur bez DPH, Auto Gábriel, s.r.o. Košice - klampiarske a lakovacie práce 49,- eur bez DPH, mechanické práce 40,- eur bez DPH). Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že opravy boli vykonané neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.
11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku 43,20 eur za prenájom náhradného vozidla uviedol, že nezistil neprimeranosť jeho odplaty. Výška nájomného bola dohodnutá v Zmluve o nájme č. 2018/9565589140 zo dňa 21.3.2018 na sumu 30,- eur/deň. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznaná sadzba za nájom motorového vozidla predstavuje 26,40 eur/deň, o čom nepredložil žiadne dôkazy. Naopak, žalobca doložil cenu prenájmu v rovnakom období a pri porovnateľnom motorovom vozidle vo výške 36,- eur s DPH/deň v autopožičovni Šimo car, resp. 61,96 eur/deň a 62,85 eur/deň v prípade vypožičania motorového vozidla z požičovne Alamo, teda cenu vyššiu ako účtoval žalobca. Cena nájmu účtovaná žalobcom je teda primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel v konkrétnom regióne a v rovnakom časovom období.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu zníženia o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 eur/km (5,92 eur + 5,96 eur), pretože jednou zo zložiek škody, ktorú si žalobca uplatnil bola aj náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného motorového vozidla a uvedené opotrebenie je súčasťou nákladov, ktoré tvoria skutočnú škodu.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 220,66 eur, preto žalobe vyhovel, vrátane úrokov z omeškania ako to vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 8 ZoPZP.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodeného vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa
jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu neplatnosti. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že interpretácia žalovaného, podľa ktorej poškodený postupoval na žalobcu svoje záväzky, ktoré vyplývali z faktúr vystavených žalobcom poškodeným je nesprávna. Poškodený totiž nepostupoval na žalobcu pohľadávky vzniknuté z faktúr, ale predmetom postúpenia bol nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia na úhradu týchto nákladov vzniká poškodenému momentom úhrady týchto nákladov poškodeným servisu, pretože týmto momentom dochádza k úbytku v majetkovej sfére poškodeného a zároveň k vzniku pohľadávky titulom náhrady škody voči žalovanému. Poškodenému úhradou časti kráteného poistného plnenia vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca poukázal, že Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Predmetnom postúpenia pohľadávok ako aj sporu bolo postúpenie pohľadávok poškodeného vzniknutých z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré poškodenému vznikli momentom vzniku škodovej udalosti, resp. úhrady krátenej časti poistného plnenia zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla, keďže v tomto momente došlo k úbytku v majetkovej sfére. Z predloženého dokladu v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že časť kráteného poistného plnenia z faktúry č. 1801014 za nájom náhradného vozidla bola poškodeným uhradená žalobcovi ešte pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie, aby sa vyjadril k odvolaniu, mu bola doručená dňa 2.11.2020.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
22. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
24. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
25. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
27. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:
29. Dňa 5.10.2018 medzi postupcom B. A. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, pohľadávku vo výške 1.630,35 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9565589140 a č. 9527366077 (náhradné vozidlo)
zo dňa 21.3.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Citroen C3, EČV: C.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 18010103 a č. 1801014 (náhradné vozidlo) a z časti, vo výške 1.409,69 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 220,66 eur je do dnešného dňa zo strany dlžníka neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 220,66 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
30. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodeného, ktoré v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody zo škodovej (poistnej) udalosti, ktoré nároky na náhradu škody poškodeného boli postúpené na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávky voči poisťovni z titulu škodovej (poistnej) udalosti, spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmlúv, úmyslu poškodeného postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámení o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
31. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
32. Žalovaný zároveň v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 220,66 eur s príslušenstvom je neplatná, keďže žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúr, ktorým by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť.
33. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.
34. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je len samozrejmé, že poškodený nemusel uhradiť faktúru za opravu vozidla, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.
36. Odvolací súd zároveň udáva, že z príjmového pokladničného dokladu 18HP007 zo dňa 5.10.2018, ktorý bol predložený žalobcom vyplýva, že poškodený uhradil žalobcovi sumu 55,08 eur na faktúru č. 180101014 (prenájom náhradného vozidla), teda žalobca preukázal vznik škody (zmenšenie majetkovej sféry), ktorá bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky a uplatnená v konaní proti žalovanému.
37. V konaní bolo nesporné, že poškodený, resp. jeho právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla.
38. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy 76,80 eur z dôvodu, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola dôvodná iba v rozsahu 7 dní a nie žalobcom uvádzaná, resp. uplatnená doba 8 dní, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie.
40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť výšky účtovanej za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný dĺžku opravy nenamietal a ním tvrdenú výšku obvyklého nájmu 26,40 eur/deň nepreukázal. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, preukazujúce skutočné náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla.
41. Vo vzťahu k amortizácii, teda zmene technickej hodnoty vozidla a pevným prevádzkovým nákladom odpočítaným žalovaným pri likvidácii poistnej (škodovej) udalosti č. 9527366077 v sume 5,92 eur a 5,96 eur odvolací súd udáva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem - leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov poškodeným na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom má aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii škodovej udalosti č. 9527366077 odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 11,88 eur. Napokon žalovaný ani nezdôvodnil na základe čoho dospel práve k sume 5,92 eur a 5,96 eur, ktorá mala predstavovať ním krátenú amortizáciu.
42. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 165,58 eur aj z dôvodu, že žalobca nadhodnotil cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 16,67 eur/NH bez DPH, na preukázanie svojich tvrdení však taktiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 16,67 eur/NH bez DPH a nie vo faktúre č. 1801013 uvedená odmena vo výške 25,- eur/NH bez DPH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
43. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Ani žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.
44. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.
45. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 165,58 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí mechanických prác 39,- eur/NH bez DPH až 40,- eur/NH bez DPH a lakovacích prác 49,- eur/NH bez DPH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom vo výške 25,- eur/NH bez DPH bola primeraná.
46. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.
47. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
48. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený
- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke.
49. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 ZoPZP.
50. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 220,66 eur, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, titulom poistného plnenia za vzniknutú škodu, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.
51. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
52. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).