Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-46-2020.pdf
PDF · 88.66 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, Ž. proti žalovanej: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XX/X, T., zast.: Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 23.06.2020 v znení jej úpravy (č.l. 44) domáhal, aby súd v jeho prospech ako vlastníka parcely registra C parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXX v k.ú. T. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši cez novovytvorený pozemok žalovanej parc.č. CKN XXX/X záhrada o výmere XX m2 v kat. území T. v zmysle geometrického plánu č. 30604974-100/2019 zo dňa 08.11.2019 za finančnú náhradu v čiastke 24 eur ročne, ktorú čiastku je žalobca povinný uhradiť žalovanej vždy k 31.12. každého roku od právoplatnosti rozsudku.
2. Tiež sa domáhal, aby súd v prospech žalovanej ako vlastníka parcely registra C parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXXX v k.ú. T. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši cez novovytvorený pozemok žalobcu parc.č. CKN 776/3 záhrada o výmere XX m2 v k.ú. T. v zmysle geometrického plánu č. 30604974-100/2019 zo dňa 08.11.2019 za finančnú náhradu v čiastke 24 eur ročne, ktorú čiastku je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi k 31.12. každého roka od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely registra C parc.č. 776/1 o výmere XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXXX v k.ú. T. a tiež parcely registra C parc.č. XXX o výmere XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXX v k.ú. T.R.. Medzi vyššie uvedenými parcelami XXX/X a XXX, ktorých je výlučným vlastníkom, sa nachádza parcela registra C parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 záhrada vedená na LV č. XXXX v k.ú. T., ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Parcelu registra C parc.č. XXX o rozlohe XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXX T. žalobca užíval viac ako 30 rokov, pričom na predmetnú parcelu prechádzal z cestnej komunikácie cez parcelu parc.č. CKN XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorá nemá založený LV a slúži ako miestna komunikácia a to cez parcelu registra C XXX/X o rozlohe XXX m2 záhrada, ktorá tiež nemá založený LV a následne prechádzal cez svoju parcelu parc.č. CKN XXX/X o výmere XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXXX v k.ú. T. a tiež cez parcelu žalovanej parc.č. CKN XXX o výmere XXX m2 záhrada vedený na LV č. XXXX v k.ú. T., ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Žalobca ďalej uviedol, že tak ako on prechádzal na svoju parcelu č.
XXX cez parcelu žalovanej č. XXX, tak prechádza žalovaná na svoju parcelu č.XXX cez parcelu žalobcu č. XXX/X. Žalovaná však bez uvedenia dôvodu začala v súčasnosti odmietať púšťať žalobcu peši cez jej parcelu č. XXX na jeho parcelu č. XXX, a teda mu je bránené užívať pozemok, ktorého je výlučným vlastníkom, je mu bránené ošetrovať stromy, ktoré tam má zasadené, kultivovať pozemok, brať z neho úžitky a teda na parcele vzniká škoda. Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutím súdu o zriadení vecného bremena, ktorého zriadenia sa domáha ako aj vecného bremena v prospech žalovanej budú obaja môcť riadne užívať svoje nehnuteľnosti. Tiež poukázal nato, že prístup na svoj pozemok č. XXX nemôže zabezpečiť inak najmä na základe zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti domáha sa svojho práva súdnou cestou.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2020 (č.l. 23) uviedla, že predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú predovšetkým preto, že v zmysle platného práva zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu len za účelom prechodu k pozemkovej nehnuteľnosti bez ďalšieho nie je možné. Poukázala na ust. § 151 o) ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a ods. 3 tohto ustanovenia pričom uviedla, že z týchto ustanovení je zrejmé, že vecné bremeno môže súd zriadiť len v prípade ak sa jedná o stavbu. Pokiaľ sa jedná o pozemkovú nehnuteľnosť súd toto oprávnenie nemá. Ďalej poukázala nato, že súd môže zriadiť vecné bremeno len v prípade ak sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135 c) ods. 3 Občianskeho zákonníka alebo v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti. V ostatných prípadoch teda súd nemôže svojim rozsudkom zriadiť vecné bremeno a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie. Tiež žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobca tvrdil, že nerušene užíval predmetný pozemok za účelom prechodu po dobu tridsiatich rokov a že mu žalovaná začala bez uvedenia dôvodu brániť v užívaní pozemku tak toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko medzi stranami sú dlhodobo vážne narušené vzťahy, čo sa prejavuje najmä tým, že neustále pribúdajú verbálne alebo fyzické útoky zo strany žalobcu, ktoré boli opakovane riešené aj v priestupkových konaniach. V poslednom čase napr. žalovanej žalobca niekoľkokrát zničil bránku, svojvoľne jej zbúral plot, vždy keď ju videl, tak jej vulgárne nadával, zbil žalovanú prútmi zo stromu, neskôr ohrozoval jej vnuka a jej dcéru motorovou pílou, keď išli za žalovanou na záhradu a potom aj syna vidlami. Žalovaná tiež poukázala nato, že žalobca už v čase, keď nadobúdal vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXX vedel, že sa jedná o pozemok, ku ktorému nemá prístup resp. prístup naň je sťažený. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Súd vo veci nariadil na deň 17.08.2021 pojednávanie. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, nad rámec jej písomného skutkového vymedzenia neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
6. Právna zástupkyňa žalovanej rovnako tak zotrvala v celom rozsahu na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, a tiež nad jeho rámec iné zásadné skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej neuvádzala.
7. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku CKN parc.č. XXX o výmere XXX m2 záhrada, zap. na LV č. XXX pre okres Ž., obec T., kat. územie T.. Tiež v konaní nebolo sporné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2 záhrada zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec T., kat. územie T.. Rovnako tak nebolo v konaní sporné, že pokiaľ ide o pozemok parc.č. CKN XXX o výmere XXX m2 záhrada zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. T., ktorého výlučným vlastníkom je žalobca, tak k tomuto pozemku nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie. Tiež bolo vo veci nesporne preukázané, že žalobca a žalovaná majú medzi sebou dlhodobé spory práve pokiaľ ide o otázku prechodu žalobcu k pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2 záhrada zap. na LV XXX pre k.ú. T., ktorého je vlastníkom. Tiež nebolo sporné, že pokiaľ ide o prístup na tento pozemok, musí žalobca prechádzať cez pozemok parc.č. XXX o výmere XXX m2 záhrada zap. na LV č. XXXX pre k.ú. T., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Sporným nebolo ani to, že žalovaná v súčasnosti prístup žalobcu k jeho pozemku parc.č. XXX cez svoj pozemok parc.č. XXX žalobcovi neumožňuje.
8. Z hľadiska právneho posúdenia veci, súd na prejedávanú vec aplikoval ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
9. V súdnom konaní majú strany sporu jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 Civilného sporového poriadku), ako i povinnosť dôkaznú (Čl.8 Základných princípov Civilného sporového poriadku). V spojitosti s dôkaznou povinnosťou hovoríme aj o dôkaznom bremene, ktorým sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore.
10. Žalobcu v konaní zaťažovalo, okrem iného, aj dôkazné bremeno na preukázanie polohy a rozsahu vecného bremena, ktorého zriadenia sa vo svoj prospech domáhal. Žalobca predložil spolu so žalobou geometrický plán č. 30604974-100/2019 vyhotovený dňa 08.11.2019 Ing. U. U., autorizačne overený dňa 11.11.2019 Ing. L. G. a úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 03.12.2019 pod č. G1-2433/2019 (č.l. 9). Tento geometrický plán je však geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc.č. XXX/X a XXX/X v k.ú. T.. Nejedná sa teda o geometrický plán na zriadenie vecného bremena.
11. Geometrický plán na zriadenie vecného bremena slúži na vyznačenie časti nehnuteľnosti v katastri, ktorá má mať odlišný právny režim od ostatných častí nehnuteľnosti. Je podkladom pre vyhotovenie zmluvy alebo inej listiny - rozhodnutie súdu, štátneho orgánu, dohoda dedičov a pod., ktorou sa zriaďuje vecné bremeno. Takýto geometrický plán zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu polohy a rozsahu vecného bremena na časti nehnuteľnosti. V tomto geometrickom pláne geodet grafickej časti červenou čiarou vyznačí rozsah vecného bremena na podklade katastrálnej mapy so zobrazením parciel, na ktoré sa zriaďuje vecné bremeno s parcelnými číslami a druhmi pozemkov. V písomnej časti vo výkaze výmer uvedie parcely, ktorých sa zriadenie vecného bremena týka, ich výmery, ktoré sa v novom stave nemenia a uvedie v poznámke osobu v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje a o aký druh vecného bremena ide.
12. Ako je už uvedené, žalobca takýto geometrický plán, t.j. geometrický plán na zriadenie vecného bremena súdu nepredložil, a ani nenavrhol, aby súd nariadil v tejto otázke znalecké dokazovanie.
13. Súd tak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a to preukázať polohu a rozsah vecného bremena, ktorého zriadenia sa vo svoj prospech domáhal. Nebola tak splnená jedna z podmienok na zriadenie vecného bremena súdom.
14. Pokiaľ ide o druhý návrh žalobcu na rozhodnutie súdu, t.j. pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd zriadil v prospech žalovanej predmetné vecné bremeno, súd konštatuje, že vo všeobecnosti nie je možné domáhať sa zriadenia vecného bremena v prospech tretej osoby ako osoby oprávnenej z vecného bremena, ak táto osoba takéto právo nepožaduje.
15. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
16. Pre úplnosť dôvodov súd uvádza, že pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje v prípade splnenia ostatných podmienok, zriadiť vecné bremeno iba k stavbe, a nie k pozemkom, súd sa s takýmto názorom nestotožnil a má za to, že pri aplikácii ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pokiaľ nie sú občiansko-právne vzťahy upravené Občianskym zákonníkom ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka obsahom aj účelom im najbližšie, je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu aj k pozemku, a to v zmysle cit. ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak ako už je vyššie uvedené za podmienky, že iné zákonom vyžadované náležitosti pre zriadenie takéhoto vecného bremena súdom, sú splnené.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v eletronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).