Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-14-2021.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobcu K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovanej Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov K. V., nar. XX.X.XXXX a Z. V., rod. G., nar. X.X.XXXX, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa XX.X.XXXX, od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca proti svojej manželke domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V žalobe poukázal na § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia Okresného úradu Považská Bystrica, č. živnostenského registra 308-4345, pod obchodným menom K. V., N.: XX XXX XXX, miestom podnikania XXX XX B. XXX a žalovaná podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia Okresného úradu Považská Bystrica, č. živnostenského registra 308-4145, pod obchodným menom Z. V., N.: XX XXX XXX, miestom podnikania XXX XX B. XXX. K žalobe priložil sobášny list a výpisy zo živnostenského registra.
2. Na pojednávaní žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedol, že obe strany sú manželia, ich manželstvo doposiaľ nie je právoplatne rozvedené, obaja majú oprávnenie na podnikanie a z dôvodu podnikateľského rizika žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú v súčasnej dobe veľmi zlé. Žalobca zistil, že žalovaná v rámci podnikania vystavuje rôzne fiktívne faktúry, ktoré hraničia s trestnou zodpovednosťou, čím mal žalobca za to, že žalovaná svojim správaním ohrozuje majetok žalobcu.
3. Žalovaná na pojednávaní, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedla, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za neopodstatnenú, nakoľko skôr či neskôr BSM strán sporu zanikne rozvodom, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Považská Bystrica, avšak doposiaľ nie je právoplatne skončené. Žalovaná potvrdila, že vzťahy medzi stranami sú veľmi narušené, že obe strany podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, pričom v súčasnej dobe sa vedie medzi stranami aj spor o určenie, že nehnuteľnosti v k. ú. B. patria do BSM žalobcu a žalovanej. Uviedla, že žalobca sa snažil znemožniť
jej podnikať, či už slovnými útokmi, psychickým nátlakom alebo vyhrážaním. Žalovaná na základe tohto vyjadrila obavu, že podaná žaloba je jedným z prostriedkov, ako jej znemožniť vykonávanie podnikateľskej činnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu, výpisov zo živnostenského registra a oboznámením spisu vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 11Pc/12/2020.
5. Súd mal za preukázané a nesporné, že strany sporu sú manželia, pričom manželstvo uzatvorili dňa 25.8.1984, že obe sporové strany podnikajú na základe živnostenského oprávnenia a že vzťahy medzi stranami ako manželmi sú narušené, pričom na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 11Pc/12/2020 konanie o rozvod manželstva žalobcu a žalovanej, ktoré konanie nie je právoplatne skončené.
6. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
7. Zákonné ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka ideovo vychádza z predpokladu, že podnikanie jedného z manželov predstavuje natoľko podstatné ohrozenie majetkového spoločenstva manželov, že je potrebné poskytnúť druhému z manželov prostriedok právnej ochrany, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť vylúčenie nepriaznivých dopadov na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd zisťuje len to, či jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala oprávnená osoba. Ak sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť, nakoľko rozhodnutie nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to napr. pri návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon totižto vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela a právna ochrana je pri splnení vyššie uvedených formálnych podmienok vždy potrebná (bližšie v Števček a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 1087).
8. V súlade s vyššie uvedeným súd po zistení, že manželstvo sporových strán stále trvá, obaja manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť a žaloba bola podaná jedným z manželov, rozhodol o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko sú pre takéto rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky a vo veci nie je možné rozhodnúť inak.
9. Pokiaľ má žalovaná obavu, že podaná žaloba je prostriedkom, ako jej znemožniť vykonávanie podnikateľskej činnosti, táto obava je nedôvodná, nakoľko zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá žiaden vplyv na výkon podnikateľskej činnosti.
10. Návrh žalovanej na prerušenie konania nebol dôvodný, nakoľko v konaní o rozvod manželstva sa nerieši žiadna otázka, od ktorej by záviselo rozhodnutie v tomto konania alebo ktorá by mohla mať vplyv na toto konanie. Prerušenie konania nebolo ani zhodne navrhnuté oboma sporovými stranami. Tým neboli splnené podmienky na prerušenie konania a v konaní bolo možné pokračovať a rozhodnúť aj napriek skutočnosti, že sa vedie samostatné konania o rozvod manželstva. Preto súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.
11. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, čo vyplýva zo zhody medzi žalobným návrhom a výrokom rozsudku, súd mu v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).