Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-10-2018.pdf
PDF · 119.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súd o maloletého V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov V.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, IČO: 35 658 011 a V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., W. XXX, právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, o úprave styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd u p r a v u j e otcovi styk s maloletým V. tak, že otec bude o p r á v n e n ý sa s dieťaťom stretávať každý štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že miesto stretnutia určí otec. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7P/36/2017-65 zo dňa 16. 08. 2017 v časti o úpravu styku s maloletým V..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťa sa pôvodným návrhom domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým, ktorý styk bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/36/2017, právoplatným dňa 20.09.2017,, a to tak, že otec sa mohol stretávať s maloletým každý utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod. v prítomnosti matky, pričom v párnom týždni bol styk uskutočňovaný v domácnosti matky, nepárny týždeň v domácnosti otca, každý piatok bez prítomnosti matky, každú prvú sobotu v mesiaci bez prítomnosti matky, každú tretiu nedeľu v mesiaci bez prítomnosti matky, s tým že žiadala aby súd nanovo upravil styk tak, aby sa otec mohol stýkať s maloletým výlučne v prítomnosti matky každý utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý piatok od 15:30 hod. do 18:00 hod., každú prvú sobotu v mesiaci od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 16:00 hod. do 18:00 hod., vždy v prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že doposiaľ upravený styk, najmä v neprítomnosti matky, negatívne vplýval na zdravotný stav dieťaťa. Dieťa psychicky trpí, pričom otec neberie do úvahy žiadne argumentácie, ktoré má ona podložené aj lekárskymi správami.
2. Otec s pôvodným návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že sú to všetko nepodložené skutočnosti, ktoré udáva matka. Objektívne nikdy nebolo preukázané, že by dieťa k otcovi nechcelo ísť, resp. že by situáciu, kedy je s otcom samé, nezvládalo a je to v podstate prianie matky, aby takýmto spôsobom eliminovala vzťahy medzi otcom a dieťaťom. Dieťa je v jeho domácnosti spokojné, pričom má záujem podieľať sa na výchove dieťaťa.
3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom rodičov, opatrovníka, V.. V. M. - detskej psychologičky, znaleckého posudku znalca W.. P. A., výsluchu znalca a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom
podkladmi, ktoré predložila matka z rôznych vyšetrení dieťaťa, spisom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7P/36/2017, najmä rozsudkom z č.l. 65, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/54/2017 vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.01.2019, č.k. 11P/10/2018-129, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.07.2017, sp. zn. 7P/36/2017, právoplatný dňa 20.09.2017, v časti o úprave styku otca s maloletým V. tak, že otec bol oprávnený sa stýkať s maloletým V. každý utorok a piatok od 13:30 hod. do 18:30 hod., s tým, že dieťa dovezie do bydliska otca matka o 13:30 hod. a otec dovezie dieťa matke o 18:30 hod. do bydliska matky. Takto upravený styk sa bude realizovať prvý mesiac po právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky a opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystria. Po jednom kalendárnom mesiaci od právoplatnosti rozsudku bude otec oprávnený stýkať sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci od 10:30 hod. do17:30 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 13:00 hod. do 17:00 hod. tak, že matka privezie dieťa pred bydlisko otca o 10:30 hod v sobotu a v nedeľu o 13:00 hod. a otec matke vráti dieťa o 17:30 hod. v sobotu a v nedeľu o 17:00 hod. pred bydliskom matky.
4. Proti citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote matka odvolanie, v dôsledku čoho, odvolací súd citovaný rozsudok prvej inštancie uznesením zo dňa 30.09.2019, sp. zn. 27CoP/26/2019-262 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý pri formovaní svojho záveru vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní, najmä zo záverov znalca, ktorý jednoznačne odporučil realizovať styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky. Súd prvej inštancie preto nepochybil a v čase vyhlásenia rozhodnutia jeho záver o rozsahu a spôsobe styku, teda nepotrebnosti prítomnosti matky pri styku zodpovedal zistenému skutkovému stavu a odbornému posúdeniu veci.
6. V odvolacom konaní sa však objavili nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné návrhy, ktoré sú v danej veci významnými a ktoré sú prípustné podať v odvolacom mimosporovom konaní (§ 63 CMP). Matka predložila správu V.. R. K., detského psychiatra, ktorý zistil u maloletého poruchu sociálnej interakcie a komunikácie, tzv. Aspergerov syndróm, selektívny mutizmus a sekundárne neurotickú symptomatológiu, adaptačnú poruchu. Ďalší odborník, klinických psychológ W.. V. K. vo svojej správe konštatoval, že vzhľadom na stanovené diagnózy a zdravotný stav dieťaťa nie je možné zo strany matky ovplyvniť správanie dieťaťa vo vzťahu k otcovi a je potrebné úplne akceptovanie dieťaťa a jeho potrieb.
7. Odvolací súd ďalej uviedol, že zo spisu je zrejmé, že v čase podania posudku súdom ustanoveným znalcom W. P. A. nebola vykonaná uvedená diagnostika psychického stavu maloletého a neboli známe novo stanovené diagnózy. Znalec sa pri posudzovaní položených otázok zistenou skutočnosťou zdravotného stavu dieťaťa nezaoberal, neanalyzoval, či zistená porucha, ktorá je poruchou ovplyvňujúcou práve sociálny, komunikačný svet dieťaťa, v ktorej dôsledku dieťa reaguje na sociálne situácie inak ako väčšina zdravá detská populácia, môže mať vplyv na matkou tvrdené a preukazované správanie maloletého k otcovi počas realizácie styku, či je správanie dieťaťa za takýchto podmienok ovplyvniteľné matkou, či je možné správanie dieťaťa k otcovi vzhľadom k jeho zdravotnému stavu napraviť, za akých podmienok, či styk vyžaduje prítomnosť matky a pod..
8. Záujem maloletého, najmä jeho zdravý psychický vývin však vyžaduje zaoberať sa touto novozistenou skutočnosťou a vyporiadať sa ňou v súvislosti s rozhodnutím vo veci úpravy styku otca s dieťaťom, čo je možné dosiahnuť len doplnením dokazovania.
9. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie jednak správami predloženými v odvolacom konaní, jednak znalcom na vyhodnotenie skutočností zistených z predložených správ (zdravotný stav dieťaťa) najmä, či zistený zdravotný stav dieťaťa môže mať vplyv na matkou tvrdené správanie maloletého k otcovi počas realizácie styku, či je správanie dieťaťa za takýchto podmienok ovplyvniteľné matkou, ako by sa mal so zohľadnením zdravotného stavu dieťaťa uskutočňovať styk otca s maloletým, či je možné správanie dieťaťa k otcovi vzhľadom k jeho zdravotnému stavu napraviť, za akých podmienok, akým spôsobom, a pod..
10. Na poslednom pojednávaní matka žiadala svoj návrh upraviť tak, že otec je upravený stýkať sa s maloletým každý štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti oboch rodičov v s tým, že styk sa bude realizovať vonku alebo v rôznych zariadeniach vhodných na takýto styk.
11. Otec s návrhom matky, s poukazom na nové správy a hodnotenia, súhlasil, avšak žiadal, aby sa s maloletým mohol stretávať ešte jeden deň v týždni, resp. po dvoch mesiacoch rozšíriť styk v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod..
12. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky, vzhľadom k špecifikám, ktoré si vyžadujú potreby maloletého dieťaťa, vyhovieť.
13. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný, súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, V.. V. M.
- detskej psychologičky, znalca W.. P. A., kolízneho opatrovníka, W.. V. K. - klinickej psychologičky a oboznámením, resp. prečítaním rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.08.2017, sp. zn. 7P/36/2017-65, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/54/2017, znaleckého posudku znalca W.. P. A. č. 65/2018 zo dňa 02.10.2018, podkladov (správ), ktoré predložila matka, najmä správ W.. V. K. zo dňa, lekárskych správy V.. R. K., správy zo B. zo dňa 29.03.2021, odborného vyjadrenia A E. a OZ S. zo dňa 06.07.2021 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
14. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.08.2017, sp. zn. 7P/36/2017-65, právoplatným dňa 20.09.2017, súd, okrem iného, zveril maloletého V. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otca zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu po 120,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že v párny týždeň sa styk uskutoční v domácnosti matky, v nepárny týždeň v domácnosti otca, každý piatok bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého o 15:30 hod. prevezme pred bytom matky a o 18:00 hod. dieťa matke pred jej bytom odovzdá, každú prvú sobotu v mesiaci s tým, že otec si maloletého o 10:00 hod. prevezme pred bytom matky a o 17:00 hod. dieťa matke pred jej bytom odovzdá a každú tretiu nedeľu v mesiaci s tým, že otec si maloletého o 16:00 hod. prevezme pred bytom matky a o 18:00 hod. dieťa matke pred jej bytom odovzdá.
15. Matka predložila rôzne správy a potvrdenia staršieho aj neskoršieho dáta ohľadne vyšetrenia maloletého, ktorými poukazovala na to, že nie je ona príčinou toho, že dieťa sa nechce stretávať s otcom, ale sú to zdravotné problémy dieťaťa psychického charakteru, ktorých následkom je negatívne a odťažité správanie maloletého k otcovi, ktorý nerešpektuje jeho potreby, čím sa výrazne znefunkčňuje ich vzťah a otec sa maloletému odcudzuje ako i odťažité správanie a odmietanie ľudí z okolia, kolektívu rovesníkov.
16. V zmysle záverov znaleckého posudku znalca W.. P. A. č. 65/2018 zo dňa 02.10.2018 mal, okrem iného, znalec za to, že matka maloletého je voči maloletému hyperprotektívna (nadmerne ochraňujúca, výrazná obava o bezpečnosť svojho dieťaťa, neodkloniteľná túžba ochraňovať dieťa na každom kroku). Na maloletého prenáša svoje vlastné úzkosti, strachy a obavy, ktoré prežíva v situáciách, keď má prenechať starostlivosť o maloletého na druhé osoby. Nebolo zistené, že by maloletý trpel syndrómom odlúčenosti od matky. Maloletý zrkadlí strachy a obavy matky a preberá jej názory a postoje, ktoré prenáša do realizovania styku s otcom.
17. Znalec W.. P. A. pri výsluchu dňa 08.10.2019 zotrval na záveroch znaleckého posudku a mal za to, že stretávanie sa otca s maloletým v prítomnosti matky je kontraproduktívne, nakoľko realizovanie styku je marené z dôvodu vysokej stresogénnosti v priestore, kde sa styk realizuje, pričom pri svojom vyšetrení na strane maloletého úzkostné odlúčenie nezistil. Dieťa počas vyšetrenia nemalo žiadny problém a nevykazovalo separačnú úzkostnú poruchu.
18. Svedkyňa V.. V. M., detská psychologičky vypovedala, že pri vyšetrení zistila problém v komunikácii s rodičmi ako pripútanosť dieťaťa k matky (dieťa bez matky nechcelo vojsť do ambulancie, držalo matku za ruku), pričom po požiadavke, aby matka z ambulancie odišla, dieťaťa toto znášalo veľmi ťažko a dožadovalo sa matkinej osobnej prítomnosti. Rovnako uviedla, že nie je možné konštatovať ovplyvňovanie dieťaťa zo strany matky, skôr ide o hyperprotektívny postoj, kde dieťa zle znáša odlúčenie od matky, nielen pri otcovi ale i voči ostatným. Záverom uviedla, že si nemyslí, že matka je príčinou toho, že dieťa odmieta otca alebo styk s otcom, je to na strane dieťaťa, ktoré sa cíti v neprítomnosti matky opustené zo strany matky.
19. Zo správ W.. V. K., klinického psychológa, bolo zistené, že odmietanie otca zo strany dieťaťa je v dôsledku jeho diagnostického ochorenia (Aspergerov syndróm), ktoré je poznačené i správaním otca k dieťaťu (netrpezlivosť, neempatickosť, naliehavé správanie otca, odpor voči matke). Každá zmena na dieťa pôsobí dekompenzačne a zhoršuje jeho psychický stav. Matka prejavuje záujem o skvalitnenie vzťahu otca so synom (deklaruje slovnej aj v správaní), avšak psychický vývin chlapca v oblasti separácie a individualizácie napreduje pomalými, postupnými krokmi. V záveroch psychologička odporúčala realizovať kontakt otca s dieťaťom v prítomnosti matky a po súhlase a prijatí dieťaťom, v intervaloch dvoch hodín týždenne. Nenútiť maloletého do stretnutí s otcom, nakoľko psychický vývin dieťaťa je disharmonický (intelektovo nadpriemer, emočne a sociálne nižšia úroveň). Maloletý V. si presadzuje vlastný scenár a pokiaľ nie je podľa neho, reaguje rozladenosťou, negativizmom a agresiou voči matke ako i sebe samému.
20. Z lekárskych správ V.. R. K., detského psychiatra, bolo zistené, že maloletému boli diagnostikované poruchy autistického spektra F84.5 Aspergerov syndróm (porucha sociálnej interakcie a komunikácie prispôsobovaním sa v sociálnych situáciách, s tendenciou ulpievať na určitých detailoch, usporiadaniach, so zlou toleranciou zmien, so stereotypnými pohybmi slúžiacimi na vlastné upokojenie, s egocentrickým nastavením, preferovaním sólového hrania sa a so stereotypmi i v stravovaní) a F43.2 Adaptačné poruchy. U maloletého je prítomný elektívny (výberový) mutizmus a sekundárna neurotická symptomatologia podmienená stresujúcim tlakom, do ktorého sa dieťa dostáva pôsobením otca (otec nereaguje na potreby dieťaťa, má problém chápať synovo odmietanie, ulpievaným spôsobom realizuje svoje právo byť s dieťaťom), na čo maloletý reaguje prejavmi afektívnej lability, negativisticky, pričom pri pokračujúcom tlaku otca reaguje aj autoagresívne (škrabanie sa, búchanie rukou do hlavy). Záverom doporučil stretávanie maloletého s otcom za prítomnosti matky dve hodiny týždenne, čo sa javí aj z pohľadu podpory zdravšieho vývoja dieťaťa ako postačujúce, s poukazom, že maloletý potrebuje viac tolerancie a akceptovania zo strany otca (aj v situáciách, keď prejavuje odpor).
21. Svedkyňa W.. V. K. vypovedala, že vzhľadom na závery psychiatra V.. R. K. ako vyšetrenie maloletého, ustálila, že dieťa má Aspergerov syndróm. V súvislosti s touto poruchou dieťa vykazuje problém v komunikácii, sociálnej interakcii a vo vzoroch svojho správania. Ide o takú chorobu, ktorá sa vyvíja a prejav takejto choroby je v každom štádiu iný. Nie sú na ňu lieky, má patologický charakter, je to individualita dieťaťa. Poukázala na to, že správanie matky k dieťaťu a k celej situácii je veľmi dobré, vylúčila preciťovanie správania matky dieťaťom, nakoľko, keby mala matka iné správanie, bolo by dieťa ešte viac útočnejšie.
22. Zo správy diagnostického vyšetrenia B. centra špeciálno-pedagogického poradenstva v A. (tzv. „P., n.o.“) zo dňa 29.03.2021 bolo preukázné, že u maloletého je prítomné úzkostné prežívanie, nerešpektuje sociálne konvencie, pri hneve má reč intonačne vysokú, modeluje hnevlivo hlas pri emóciách. V sociálnom kontakte k cudzím autoritám je dieťa zdržanlivé, k mame arogantný, ak okamžite neuhádne, čo chce a na čo myslí (oslabenie v TOM schopnostiach - schopnosť predstaviť si, že druhá osoba nevie, na čo myslí, nedokáže predvídať z postojov, gest). Boli zaznamenané deficity charakteristické pre poruchy autistického spektra. Reciprocita sa javí výrazne oslabená, sociokomunikačné schopnosti sú tiež veľmi oslabené vzhľadom k fyzickému veku, bežná sociálna komunikácia neprebieha, ani vzájomnosť. Pri pokusoch o interakciu je nevrlý, plačlivý, nástojčivý, keď matka ihneď neurobí to, čo chce dieťa. Prítomná negativita v prejavoch a neurotické prejavy v správaní (hnev, strach, radosť, smútok). Spontánna hra dieťaťa je manipulačná, funkčná a bez symbolických kvalít. Do hry nevolá partnera, nestrpí jeho zásady do hry. Napríklad pri testovej úlohe - narodeninová oslava sa dieťa do deja nezapája, keď sa pracovníčka popáli na sviečke a hrá bolesť, maloletý neprejaví záujem ani empatiu (ani na požiadanie). Kognitívne schopnosti dieťaťa sú nerovnomerne rozložené, vnímanie má fragmentované, centrálna koherencia je oslabená. Myslenie je obsahovo primerané, jednoduché, konkrétne, oslabená predstavivosť. Vôľová pozornosť je znížená, robí iba to, čo sám chce a často s asistenciou (matkou). Zo záveru bolo zistené, že dieťa dosiahlo hrubé skóre 12, vážené skóre 7, čo zodpovedá poruche autistického spektra so strednou mierou symptómov (hraničné hrubé skóre pre autistické spektru je 9 a viac). Stav dieťaťa bol hodnotený ako pervazívna vývinová porucha s vyšpecifikovaním v školskom veku pre nízky vek (smerovanie do obrazu Aspergerovho syndrómu). Doporučená adaptácia postupných krokov za prítomnosti matky.
23. Z odborného vyjadrenie A E. a OZ S. zo dňa 06.07.2021 vyplynulo, že ku špecifikám prežívania detí s Aspergerovým syndrómom patrí výrazne zvýšená miera úzkosti, vysoko stresové reakcie na zmeny v zabehanom systému a spôsobe fungovania, poruchy spánku, ľahké sociálne a zmyslové preťaženie, naviazanosť na matku a potreba výraznej, často celoživotnej podpory v praktickom živote aj pri vysokom intelekte. Deti s Aspergerovým syndróm majú schopnosť tzv. sociálneho maskovania (v prostredí, kde sa necítia bezpečne sa navonok správajú ako keby sa nič nedialo a následne v prostrední, kde sa cítia bezpečne, zvyčajne doma pri mame, sa psychicky zrútia). Tieto stavy s nazývajú meltdown a môžu sa prejavovať motorický nekľudom, úzkosťou, bolesťami hlavy a brucha, plačlivosťou, nespavosťou, horúčkou a ďalšími psychosomatickými ťažkosťami. Často je náročné ostatným (otec, odborníci neznalí problematiky) vysvetliť, že matka si symptómy AS nevymýšľa. To čo deti aj mladí ľudia s Aspergerovým syndrómom dokáž zvládnuť je veľmi individuálne, môže sa to meniť časom ale aj v konkrétnom dni (napr. jeden týždeň môže zvládnuť byť s otcom dve hodiny, no iný týždeň nemusí zvládnuť ani 10 minút), všetko záleží od celkovej záťaže, ktorá na dieťa v danom čase vplýva. Akýkoľvek tlak na dieťa zvyšuje jeho preťaženie a prináša ďalší stres. Tlak na prispôsobovanie sa iným osobám v dieťati zvyšuje úzkosť a dieťa sa sťahuje do svojej ulity. V kombinácii so zvýšenou úzkosťou a traumatickými zážitkami dieťaťa je prítomnosť matky nevyhnutná, pokiaľ samo nebude signalizovať, že zvládne byť bez nej. Matka je pre dieťa s AS pilierom, ktorý robí svet okolo neho zrozumiteľným, vysvetľuje mu jeho fungovanie a jej jeho útočiskom. Takéto deti potrebujú asistenciu matky vo svojom života oveľa dlhšie ako je bežne vnímané u bežných detí.
24. Matka na doterajších pojednávaniach na svojom návrhu zotrvala z dôvodu, že dieťa nie je psychicky pripravené na to, aby mohlo byť samé s otcom, keďže veľmi ťažko znáša odlúčenie od matky. Je to práve dieťa, ktoré odmieta prítomnosť otca a s otcom nechce byť. Poukázala na to, že situácia vyústila až do zhoršenia zdravotného stavu, ktoré zhoršenia sa prejavuje vždy po návšteve otca, pričom viacerí odborníci ustálili, že tieto problémy u dieťaťa sú psychického charakteru. Po dohode s otcom dieťaťa sa stretávajú jedenkrát do týždňa na dve hodiny (v prípade nejakého diskomfortu alebo problému na strane V. je styk kratší), ktoré stretnutia maloletý akceptuje, nakoľko má v prítomnosti matky pocit bezpečia. Prejavila záujem aj o dlhší styk otca s dieťaťom za predpokladu, že to maloletý V. zvládne. Na poslednom pojednávaní matka poukázala na nové skutočnosti (dieťaťu bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm), ktoré vyšli najavo ako aj na výraznú zmenu správania maloletého V., následkom čoho žiadala upraviť svoj pôvodný návrh.
25. Otec na doterajších pojednávaniach s návrhom matky nesúhlasil, mal za to, že ide o manipuláciu matky s dieťaťom a že závery správ predložených matkou sú jednostranné, spracované len na základe informácií, ktoré matka vyšetrujúcim lekárom poskytne. Mal za to, že styk realizovaný jedenkrát týždenne nie je výhodný nielen dieťaťu ale ani jemu, pričom bol presvedčený, že dieťa s ním môže byť aj samé. Opakovane poukazoval na závery znaleckého dokazovania, že dieťa zrkadlí správanie matky, ktorá bola proti tomu, aby sa so synom stretával, pričom nevylúčil, resp. nespochybnil, že stav jeho syna môže byť taký ako je uvádzaný v správach, avšak tomu uverí až keď bude maloletý vyšetrení v špeciálnom zariadení P. A.. Na ostatnom pojednávaní vzhľadom na nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné návrhy otec uviedol, že tieto správy a hodnotenia rešpektuje, pričom s návrhom matky súhlasil, avšak žiadal, aby mu s maloletým bol po dvoch mesiacoch takéhoto stretávania styk rozšírený o ďalší deň v týždni.
26. Kolízny opatrovník na doterajších pojednávaniach s návrhom matky nesúhlasil, a to s poukazom na skutočnosť, že v záujme dieťaťa je, aby sa na jeho výchove podieľal aj otec aj s poukazom na vtedajšie znalecké dokazovanie. Avšak na poslednom pojednávaní po zhodnotení všetkých nových správ, výsledkov diagnóz a vyšetrení maloletého dieťaťa konštatoval, že skutočná situácia je taká, ako ju uvádzala matka, a preto z pohľadu dieťaťa sa jednoznačne priklonil k zmenenému návrhu matky, keďže v danom prípade je potrebné zohľadniť potreby dieťaťa.
27. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
28. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
29. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny, h) podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
31. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
32. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
33. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
34. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa; čl. 5 Zákona o rodine). V prípade, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa.
36. Úprava styku je inštitút, ktorý sa vyvíja vzhľadom na vek dieťaťa, okolnosti a nie je úprava styku určená raz a navždy. Súd rozhodnutie o úprave styku v budúcnosti môže modifikovať, práve s ohľadom aj na skutočnosti, ktoré budú preukazované alebo preukázané ohľadne aktuálneho styku, teda, či je potrebné styk modifikovať, a to zúžiť alebo rozšíriť do budúcna.
37. Na základe takto podrobného vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a jednoznačne dospel k záveru, že úpravu styku tak ako žiadala matka v zmenenom návrhu je možné, a zároveň nutné akceptovať a vzhľadom na špecifické potreby, ktoré si maloletý V. ako dieťa s Aspergerovym
syndróm vyžaduje, je potrebné zmeniť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Hoci v priebehu konania obaja rodičia tvrdili zásadne odlišné správanie sa dieťaťa, ktoré otec pripisoval správaniu matky, relevantným spôsobom bolo preukázané, že maloletý má poruchu autistického spektra (Aspergerov syndróm a Adaptačné poruchy), ktorá choroba sa prejavuje nadmernou úzkosťou, s tendenciou k úzkostnému a neurotickému spôsobu reagovania v emočne záťažových situáciách a pri pocite ohrozenia alebo straty pocitu istoty a bezpečia. Rovnako bolo preukázané, že deti s takouto poruchou sú, dlhodobo, väčšinou aj v dospelosti, naviazané na blízku osobu, ktorou býva najmä matka dieťaťa a zle, až panicky, znášajú odlúčenie od takejto im blízkej osoby. Avšak dokážu tolerovať pravidelné a stereotypné (opakované) aktivity bez narušenia ich psychického stavu a harmonického vývoja.
38. V intenciách vyššie uvedeného, hlavne, že maloletý V. je dieťaťa so špeciálnymi potrebami, je potrebné akceptovať jeho správanie a nekonať, resp. nenútiť ho proti jeho vôli, súd návrhu matky aj s poukazom na odporúčanie kolízneho opatrovníka a samotné vyjadrenia otca, že rešpektuje takéto novo preukázané závery, vyhovel a rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod..
39. Súd styk maloletého dieťaťa s otcom ustálil na každý štvrtok z dôvodu, že takýto interval stretávania má otec s dieťaťom aj toho času a podľa samotného psychiatria V.. R. K. i ostatných špecialistov je takýto styk momentálne pre dieťa dostatočný a vyhovujúci a hlavne ide o stereotyp režimu pre dieťa, čím u neho nedochádza k nadmernému nátlaku na jeho psychiku, ktorý nátlak by sa potom negatívne prejavoval v jeho komunikácií, správaní a v celkovom zhoršení zdravotného stave ale zabezpečuje mu pocit istoty.
40. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal v prvom rade z potrieb maloletého dieťaťa a rozhodnutie súdu v tak citlivej otázke ako je stretávanie sa rodičov s dieťaťom a určenie rozsahu vplyvu rodiča na výchovu dieťaťa, musí rozhodnúť tak, aby takáto úprava sledovala záujmy dieťaťa v prvom rade a nie záujmy rodičov.
41. Hoci otec žiadal styk s dieťaťom rozšíriť po dvoch mesiacoch o ďalší deň, súd v čase rozhodovania (ktorý čas je podstatný pre rozhodnutie) nebol oprávnený prejudikovať, či maloletý V., v klinickom obraze s autistickou symtomatológiou, by bol schopný realizácie rozšíreného styku bez ujmy na jeho zdravotnom stave, nakoľko každá zmena pôsobí dekompenzačne na jeho stav so zhoršením psychiky, a teda nebolo preukázané, že by uskutočnenie takéhoto stretávania bola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
42. Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že teraz takto určený styk otca s dieťaťom nie je konečný, keďže v prípade, že sa V. zdravotný stav zlepší, resp. viac vyformuje a rodičia budú edukovaní so zameraním na jeho diagnózu, v budúcnosti je možné očakávať, že dieťa bude lepšie zvládať prítomnosť otca a styk sa rozšíri.
43. Zároveň súd dodáva, že hoci súdom ustanovený znalec W.. P. A. v závere svojho znaleckého posudku konštatoval, že maloletý zrkadlí negatívne správanie matky voči otcovi, avšak znalec podal znalecký posudok v čase (dňa 02.10.2018), kedy ešte nebola vykonaná diagnostika psychického stavu maloletého V. a neboli známe novo stanovené diagnózy (Aspergerov syndróm, Adaptačné poruchy).
44. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.08.2017, sp. zn. 7P/36/2017-65, v časti o úprave styku s maloletým Marekom.
45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).