Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-91-2021.pdf
PDF · 101.39 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/91/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.R. M. XXX/XX, XXX XX L. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 15639/10 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.303,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/1021/2010-23 zo dňa 22. marca 2021 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/1021/2010-23 zo dňa 22. marca 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s tým, že v druhej výrokovej vete súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 10.12.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 07384/10 dňa 07.09.2010. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmenka, ktorá zabezpečovala záväzkový vzťah medzi účastníkmi, ktorým je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 16.09.2009. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
3. Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Jedná sa o zmluvu, pri plnení a uzatváraní ktorej oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t.j. svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy o úvere okresný súd zistil, že zmluvná strana dlžník je označená údajmi ako: Meno: W., Priezvisko: R., Trvale bytom ulica, číslo: J. R. M. XXX/XX, Mesto: L., PSČ: XXX XX, Rodné číslo: XXXXXX/XXXX, Číslo OP: SP XXXXXX, Obchodné meno: Ján Filkus, IČO: 44 704 275, Miesto podnikania ulica, číslo: J. R. Poničana 815/72, Mesto: Očová, Zapísaný v živn. reg. OÚ: Zvolen, Číslo živn. reg.: 670-18383. Z uvedeného označenia je zrejmé, že dlžník je v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov Obvodného úradu, v živnostenskom registri ktorého je dlžník zapísaný. S poukazom na ustanovenia verejného práva, konkrétne ust. § 47 ods. 2 živnostenského zákona, okresný súd uviedol, že ide o údaje, ktoré
je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu občana SR. Zo znenia predmetnej zmluvy považoval okresný súd za zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. V zmysle § 8 Obchodného zákonníka vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom, v predmetnej veci je však dlžník okrem už hore uvedených údajov označený nielen obchodným menom, ale aj menom a priezviskom, tieto údaje sú však vlastné iba fyzickým osobám, čo je zrejmé z príslušnej úpravy zákona o mene a priezvisku. Na základe uvedeného možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že znenie predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných podmienkach. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m alebo ako fyzická osoba pod svojím menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe.
4. Okresný súd pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
5. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ nekonal pri plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd vychádzal vo svojich úvahách z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Dlžník podpísaním veriteľom vopred pripraveného dojednania v zmluve o úvere vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania, neznamená podľa názoru súdu, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatení úroku) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Okresný súd vyslovil názor, že bezpečným preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký je predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súvis s týmto podnikaním či inou obchodnou činnosťou odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
6. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, či dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. Z právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú
situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na právny vzťah zo zmluvy o úvere zo dňa 16.09.2009 je daná.
7. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá bola ako zmluvná podmienka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich súčasť zmluvy o úvere nebola individuálne dohodnutá. Pokiaľ ide o posúdenie ne/prijateľnosti dojednania o rozhodcovskej doložke v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, okresný súd uviedol, že je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej doložke vyplývala priamo z príslušných ustanovení vtedajšieho Občianskeho súdneho poriadku, a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v inej zmluve, teda nie je dohoda zmluvných strán o pôsobnosti všeobecného súdu, ale dohoda o tom, že všetky alebo niektoré spory medzi zmluvnými stranami budú rozhodnuté rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Podľa posudzovanej rozhodcovskej doložky má „možnosť voľby“ k dispozícii tá zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. S ohľadom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov, v rámci ktorých poskytuje dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi zväčša tovar alebo služby (vrátane finančných) a spotrebiteľ sa za ich poskytnutie zaväzuje zaplatiť odplatu, je aj bez ďalšieho uvažovania zrejmé, že v procesnej pozícii žalujúcej strany je takmer vždy dodávateľ domáhajúci sa zväčša finančnej odplaty za plnenie, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi poskytol. Pritom pokiaľ dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ nemá reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť, teda dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ je nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. S ohľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
8. Okresný súd na záver konštatoval, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd tak nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Keďže exekučný titul nebol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, ide o nulitný právny akt. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07384/10 zo dňa 07.09.2010 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
9. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom pod obchodným menom Ján Filkus ako fyzickou osobou
- podnikateľom označeného identifikačným číslom 4404275, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Pri výklade pojmu spotrebiteľ oprávnený poukázal, že je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci W. V. proti Bay Wa AG. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva.
10. Oprávnený ďalej uviedol, že zo znenia zmluvy o úvere vyplýva, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ) sú jej neoddeliteľnou súčasťou, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval za nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy
o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 15. VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
11. Oprávnený mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného považoval za preukázané, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
12. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 14.10.2010 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 09.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
15. Okresný súd dňa 10.12.2010 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07384/10 zo dňa 07.09.2010. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 16.09.2009, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.09.2009. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 700,- Eur.
16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
19. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
20. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
21. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 18.04.2011 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o Obchodnej inšpekcii (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“) platného k 16.09.2009 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 až § 54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá
pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania predčasne právne posúdil ako spotrebiteľský, pretože nemal jednoznačne preukázané, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorú zmenka tvoriaca právny základ pre vydanie exekučného titulu zabezpečovala, nie je spotrebiteľskou zmluvou, keď povinný, t.j. dlžník je v úverovej zmluve označený ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m zapísaný v živnostenskom registri pod č. 670-18383 a keď zo Zmluvy o úvere vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver na výkon podnikania, pričom v zmluve o úvere je osoba dlžníka identifikovaná aj ako fyzická osoba nepodnikateľ, a to uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu.
34. Nakoľko z uvedenej zmluvy nie je zrejmé, či dlžník v nej označený aj ako fyzická osoba nepodnikateľ aj ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) konal, resp. nekonal pri jej uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom okresný súd na zistenie uvedenej skutočnosti nevykonal žiadne iné dokazovanie ako samotnou zmluvou o úvere, je záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu medzi účastníkmi predčasný/ nesprávny. Okresný súd k uvedenému záveru dospel bez toho, aby skúmal skutočný prejav vôle povinného pri uzatváraní uvedenej zmluvy a konkrétne okolnosti jej uzavretia týkajúcich sa označenia povinného ako podnikateľa a vyznačenia použitia úveru na účely podnikania. Okresný súd pri svojom vyslovenom závere o spotrebiteľskom vzťahu nevyjasnil rozpor jeho záveru z označením povinného ako živnostníka a účelom poskytnutia úveru v zmluve o úvere, keďže zo systematiky zmluvy sa skôr môže javiť jeho prejav konať a zmluvu uzatvárať ako dlžník - podnikateľ s tým, že koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
35. V prípade, že zmluvu o úvere uzavretú medzi povinným a oprávneným by nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nebolo by možné dohodnutú rozhodcovskú doložku upravenú medzi zmluvnými stranami považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože ustanovenia na ochranu spotrebiteľa by sa na tento právny vzťah nevzťahovali.
36. Keďže okresný súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd, keďže v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzická osoba, najprv v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak preukázateľne zistí v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového, že povinný mal v kauzálnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi exekúciu postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaví. V opačnom prípade rozhodne o pokračovaní v exekúcii.
37. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).