Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Nt-14-2021.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/14/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Polyákovej a prísediacich sudcov Miloša Ďuriša a Ing. Anny Čagalovej, v trestnej veci odsúdeného W. K., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/54/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17.08.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného W. K., E. XX.XX.XXXX K. E., J. I. Y., W. XX, na povolenie obnovy konania vo veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 01.08.2017, sp. zn.: 4T/54/2017 z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený W. K. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 14.05.2021 na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prostredníctvom svojho obhajcu návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 4T/54/2017.
Svoj návrh na povolenie obnovy konania odsúdený odôvodnil tým, že on aj ostatní spoluobžalovaní sa ku spáchaným skutkom priznali, svoju vinu oľutovali, a on už medzičasom uhradil i spôsobenú škodu. Jeho konanie bolo toho času v dôsledku rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Tdo 47/2010 zo dňa 01.06.2011 kvalifikované ako zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 238 písmeno e) Trestného zákona. Uviedol, že takéto judikovanie krádeže vlámaním, keď bola spôsobená malá škoda, vyvolalo enormný nárast zločinov oproti minulosti, keď sa takéto konanie kvalifikovalo ako prečin. Všeobecná nespokojnosť s takouto kvalifikáciou vyvolala potrebu zmeny zákona. Novelou Trestného zákona č. 214/2019 účinného od 01.08.2019 došlo k zmene, resp. náprave tohto stavu, keď sa má takéto konanie kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, kde je trestná sadzba až 2 (dva) roky odňatia slobody. Odsúdený ďalej uviedol, že keďže sa jedná o prečin, je možné uložiť aj alternatívny trest. Dodal, že má naliehavý záujem na obnove konania, a to obzvlášť po tom, ako mu bol podmienečný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 zo dňa 01.08.2017, právoplatným dňa 01.08.2017, premenený na trest nepodmienečný a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody. Mal totiž za to, že podľa súčasného právneho stavu mu musí byť zmenená právna kvalifikácia a vzhľadom na jeho postoj, priznanie ku spáchanému skutku, náhradu škodu, ako aj vzhľadom na novú trestnú sadzbu mu musí byť zmenený trest, či už v rámci zásadného zníženia podmienečného trestu alebo uloženia niektorého z alternatívnych trestov. S poukazom na skutočnosti uvedené vo svojom návrhu navrhol, aby súd tieto skutočnosti prehodnotil a následne vyhovel návrhu na obnovu konania a zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.08.2021 za prítomnosti všetkých procesných strán a splnenia zákonných podmienok prejednal trestnú vec odsúdeného a na základe vykonaného dokazovania zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 zo dňa 01.08.2017, právoplatným dňa 01.08.2017, uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 238 písmeno e) Trestného zákona a v bode 2/ zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 238 písmeno e) Trestného zákona, a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky, povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Zároveň bol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/123/2016 zo dňa 03.03.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Následne uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 zo dňa 19.01.2021, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tos/28/2021 dňa 31.03.2021, súd rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace vykoná.
Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Nitra v konečnom návrhu uviedla, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži predovšetkým na odstránenie nedostatkov skutkových zistení právoplatných rozhodnutí a v danom prípade nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme. Ďalej uviedla, že súd trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Dala tiež do pozornosti skutočnosť, že Andrej Vanko bol v trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 podmienečne odsúdený, a preto mu nebol uložený neprimerane vysoký trest, avšak jeho ďalším zavinením mu bol tento trest premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na základe uvedeného navrhla návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť. Obhajca odsúdeného v konečnom návrhu uviedol, že má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky na obnovu konania zvlášť v prípade trestného činu krádeže vlámaním, kde sa počas obdobia niekoľkých rokov takýto trestný čin posudzoval ako prečin, avšak v dôsledku názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa počas istej doby posudzoval ako zločin. Uviedol, že takýto stav viedol k zmene zákona, kde zákonodarca jasne špecifikoval, že takéto konanie je prečin a nie zločin. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa v danom prípade nejedná o podstatnú zmenu zákona, ale len o vyjasnenie a nápravu predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré boli v dôsledku vyššie uvedeného posudzované ako zločin. Mal tiež za to, že v danom prípade bol odsúdený, neprimerane prísne potrestaný z dôvodu existencie judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v tom čase museli rešpektovať všetky ostatné súdy, prokuratúry aj polícia. Dodal, že nejaké ďalšie správanie klienta, premena trestu alebo priestupky nemôžu byť dôvodom na nepovolenie obnovy konania, pretože v danom prípade sa jedná len o nápravu závadného stavu v rozhodovaní súdov v období, kedy bol súdený odsúdený. Preto je úplne irelevantné, či mu bol alebo nebol premenený trest a táto premena spôsobila to, že u odsúdeného vznikla potreba podania návrhu na obnovu konania. Obhajca uviedol, že je pravdou, že odsúdený, bol v trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 odsúdený v čase, keď sa ním spáchaný skutok posudzoval ako zločin, ale vzhľadom na predchádzajúcu právnu prax, ako aj vzhľadom na zmenu Trestného zákona bolo podľa názoru obhajcu vyplýva, že zákonodarca nemienil takéto konania posudzovať ako zločin, ale ako prečin. Jediným prostriedkom, ktorým je možné toto napraviť, je obnova konania, a v následnom trestnom konaní odsúdiť odsúdeného v zmysle zákona, ktorý je pre neho priaznivejší, čo patrí aj k základným zásadám trestného práva v slovenskom právnom poriadku. Navrhol, aby na základe uvedeného súd návrhu na obnovu konania vyhovel a povolil obnovu konania v prospech odsúdeného.
Odsúdený v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu prednesu svojho obhajcu a na doplnenie nič viac neuviedol.
Podľa§ 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Súd po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí, preštudovaní pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017, samotného návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, oboznámených listinných dôkazov a po vyjadrení všetkých procesných strán, skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, teda nejde o ďalší riadny opravný prostriedok, nejde o ďalší druh odvolania, v rámci ktorého by odsúdený mohol žiadať o opätovné prehodnotenie už vykonaných dôkazov, resp., aby sa súd opätovne zaoberal obhajobou odsúdeného, ktorá už bola známa v pôvodnom konaní. Akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je preto prípustný len vo výnimočných prípadoch.
Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Skutočnosťou skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Obnova konania je založená na skúmaní a hodnotení nových skutočností alebo dôkazov, ktoré sú súdu predložené ako reálne skutočnosti alebo dôkazy, teda v konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, prípadne ak vzhľadom na tieto nové skutočnosti a dôkazy by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka.
Účelom obnovy konania však nie je revízia pôvodného trestného stíhania (neplatí revízny princíp), ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku). Súd je oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha.
Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie, ktoré sa týka viny alebo trestu.
Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí nezistil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne (po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/54/2017), teda neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania, pretože by mali vplyv na skutkový stav, resp. by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste.
Odsúdený pôvodné rozhodnutie súdu napadol z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie ustanovenia § 212 Trestného zákona (nakoľko právnu kvalifikáciu spáchaného skutku a pôvodne uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov považoval za príliš prísne a pre neho nepriaznivé vzhľadom na jeho postoj, priznanie a následnú náhradu škody) a ako na novú skutočnosť súdu skôr neznámu poukázal na zákon č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.08.2019, teda až po spáchaní predmetného skutku a po jeho odsúdení (po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), pričom mal za to, že vzhľadom na novú trestnú sadzbu mu mala byť zásadne znížená dĺžka uloženého súhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom alebo mu mal byť uložený niektorý z alternatívnych trestov.
Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku určuje podmienky povolenia obnovy konania, ktoré sa však týkajú nedostatkov v skutkových zisteniach, vrátane osoby páchateľa, ako aj skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Tieto podmienky sa však v žiadnom prípade netýkajú právneho stavu, to znamená, že sa netýkajú zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Zo znenia ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda neskorší zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, možno použiť len do vyhlásenia rozsudku v danej veci. Novela Trestného zákona, na ktorú odsúdený poukazuje vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, nadobudla účinnosť dňa 01.08.2019 a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 bol vyhlásený dňa 01.08.2017. Odsúdenému bol trest uložený podľa zásad pre ukladanie trestu podľa Trestného zákona účinného v čase, keď mu bol ukladaný.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že Trestný zákon v znení zákona č. 214/2019 Z. z. neobsahuje žiadnu právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na vzťahy upravené doterajším právnym predpisom, teda prechodné ustanovenia, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu. Súd v tejto súvislosti v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že v samotnom trestnom konaní pri ukladaní trestu musí postupovať vždy podľa platných a účinných právnych predpisov a dodržiavať zásadu legality (zákonnosti) trestania, teda môže páchateľovi uložiť len taký druh trestu a v takej výmere ako ustanovuje toho času platný a účinný Trestný zákon. Ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona ukladá súdu povinnosť posudzovať trestnosť činu a ukladať trest podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, pričom v danom prípade predmetné ustanovenie nebolo možné aplikovať, nakoľko rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 bol vyhlásený dňa 01.08.2017 a novela Trestného zákona, na ktorú odsúdený poukazuje vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, nadobudla účinnosť dňa 01.08.2019.
Odsúdený v pôvodnom konaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 3 Pv 64/15/4403, a zároveň v pôvodnom konaní nenamietal žiadne skutkové okolnosti prípadu, preto súd vo vzťahu k odsúdenému vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o výrok o náhrade škody. Čo sa týka neúmernosti trestu vo vzťahu k závažnosti trestného činu, k osobným pomerom a k účelu trestu, súd dáva do pozornosti, že odsúdený na hlavnom pojednávaní chcel konať o dohode o vine a treste, následne sa dobrovoľne a z vlastnej vôle priznal a uznal svoju vinu za spáchané skutky, ktoré boli v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby právne kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom § 138 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pričom súd toto vyhlásenie odsúdeného prijal, a po vyhlásení rozsudku sa odsúdený výslovne vzdal práva podať odvolanie a výslovne vyhlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby uvedené v § 308 odsek 2 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že odsúdený po vyhlásení rozsudku v pôvodnom konaní nenamietal druh ani výmeru uloženého trestu a povinností, pričom sa jednalo o súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace,
ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov s probačným dohľadom, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky a povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, a to za použitia § 212 odsek 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), l), n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), j) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona (mimoriadne zníženie trestu) a § 42 odsek 1 Trestného zákona v zmysle zásad § 41 odsek 2 Trestného zákona (podľa Trestného zákona platného a účinného v čase spáchania skutku).
Druh ukladaných trestov (podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu), nebol v zrejmom rozpore s účelom trestu, či už vzhľadom na osobné pomery páchateľa, závažnosť jeho protiprávneho konania, význam chránených záujmov, výšku spôsobenej škody, ani vzhľadom na okolnosti prípadu. Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, vytvoriť podmienky pre jeho prevýchovu a odradiť iných od páchania trestných činov, a zároveň je aj morálnym odsúdením páchateľa spoločnosťou.
Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na obnove konania obzvlášť po tom, ako mu bol podmienečný trest odňatia slobody premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/54/2017 zo dňa 19.01.2021, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tos/28/2021 dňa 31.03.2021, súd rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace vykoná. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že za premenu podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný je zodpovedný v plnej miere odsúdený, nakoľko súd pri rozhodovaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia skúmal jeho správanie sa v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (od 02.08.2017 do 02.02.2020), a na základe týchto zistení posudzoval, či odsúdený splnil zákonné podmienky na vyslovenie, že sa v skúšobnej dobe osvedčil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh odsúdeného na obnovu konania neobsahoval žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu splnenia podmienok obnovy konania súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.