Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: M. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., X. XXXX/X, proti protistrane: R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - D., zastúpenému Miroslavom Babíkom, bytom Žilina, Legionárska 226/11, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. novembra 2020, č. k. -26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil protistrane povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 100 m s výnimkou prípadov, keď to bude potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Druhým výrokom poučil protistranu, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tretím výrokom navrhovateľke voči protistrane nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 13. 11. 2020, domáhala uloženia povinnosti protistrane nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 100 m s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Svoj návrh odôvodnila tým, že s R. M. žila od roku 2002 do roku 2006 v spoločnej domácnosti, do ktorej priviedla aj svoju dcéru U., nar. XX. XX. XXXX. Počas celého spolužitia bol agresívny a nebezpečný, nútil ju s ním žiť, vyhrážal sa, že zabije dcéru U., ak od neho odíde, pričom detailne opisoval ako to urobí. Zbraň „devinu“ mal stále na nočnom stolíku a nosil si ju aj do každej miestnosti v domácnosti, práve kde sa pohyboval. Zbraň jej opakovane prikladal k hlave. Počas spolužitia ju bil po celom tele, kopal, keď oznámila, že od neho odíde, vystrelil na ňu zo zbrane, keď ležala na posteli. Často ju odviedol v putách do lesa, kde ju bil, keď hovorila že opustí spoločnú domácnosť. Nemohla chodiť ku svojim rodičom. Podarilo sa jej v dvoch prípadoch od neho ujsť, vždy ju našiel - vysledoval a pod vyhrážkami usmrtením dcéry alebo vystrieľaním celej rodiny, bola nútená sa vrátiť. Ukazoval jej fotky dcéry a bývalého manžela, ako si ich tajne fotil na ceste zo školy. V jednom prípade (po úteku) ju dal sledovať. Na ceste z práce ju odzadu chytil, priložil jej na nos nejakú látku a omámil ju, pričom sa prebrala vo vozidle s putami na rukách na ceste k nemu. Odvtedy sa ujsť neodvážila. Keďže držal doma zbrane, veľmi sa bála a zo strachu s ním žila z donútenia. Keď bývali v F. T., v roku 2006 pred obchodom vystrelil na jednu mladú ženu a za toto konanie bol vzatý do väzby. Prišli za ňou vtedy policajti a pýtali sa jej na neho, či jej ubližoval. Vypovedala a podrobila sa vyšetreniam znalcov. Okrem iných trestných činov bol R. M. v roku 2008 obvinený zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a odsúdený Okresným súdom v Leviciach v konaní sp. zn. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 alebo 14 rokov. Z výkonu trestu bol podľa jej vedomostí podmienečne

prepustený. Podmienečne bol na slobode asi jeden mesiac, kedy bol znovu zadržaný a opakovane odsúdený pravdepodobne v roku 2016 pre ďalšie násilné trestné činy. Mala informácie, že plánoval jej vraždu a za tým účelom si zaobstaral samopal. V čase jeho podmienečného prepustenia podala na neho jedna žena trestné oznámenie za napadnutie. V tom období bola vypočutá vyšetrovateľom z NAKA - národná protizločinecká jednotka západ Nitra a opakovane protistranu zaistili a odsúdili na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z ústavu na výkon trestu odňatia slobody dostala informáciu 30 dní pred jeho prepustením o dátume prepustenia a následne bola informovaná, že protistranu prepustili z výkonu trestu dňa 05. 11. 2020. V rovnaký deň bola na polícii podať trestné oznámenie a požiadať políciu o ochranu. Bola vypočutá vo veci ČVS:ORP-640/1-VYS-LV-2020 vyšetrovateľom mjr. H.. J. X. v prítomnosti vyšetrovateľa Ing. R. Y.. Dôvodila ďalej, že po prepustení protistrany na slobodu sa jej život zmenil. Nemohla spať, bola unavená, mala bolesti hlavy, triasli sa jej ruky, mala ťažkosti s prijímaním stravy a depresívne stavy. Keďže je živnostníčkou, R. M. ju môže ľahko nájsť. Pracovať potrebuje pre svoje živobytie a potrebuje ako slobodný občan viesť normály život. V marci 2020 jej písala SMS bývalá priateľka protistrany, že ho majú podmienečne prepustiť na slobodu a ona zo strachu konala úplne skratovo a chcela sa otráviť, nasypala si antidepresíva do pohára, ale napokon to neurobila. Keďže bola v mimoriadne zlom stave vyhľadala aj pomoc u J.. M. a chodila na psychoterapiu k J.. J. M.. Pod vplyvom nevyspytateľného konania protistrany, strachu o život svoj a o život dcéry U., má ťažké depresívne stavy. Dlhodobo sa lieči v psychiatrickej ambulancii, najskôr u J.. R. potom u J.. R. a je nastavená na liečbu. Od prepustenia protistrany dňa 05. 11. 2020 stratila pocit slobody, istoty a bezpečia a má dôvodné obavy o svoje zdravie, o svoj život ako aj život svojich najbližších. Od prepustenia menovaného vo svojej blízkosti nezaregistrovala, to však neznamená, že v jej blízkosti nebol. Keď k priblíženiu dôjde, môže byť neskoro. Považovala za potrebné preventívne predísť možnému kontaktu s týmto človekom a zabezpečiť, aby sa ku nej nepribližoval na vzdialenosť kratšiu ako 100 m (nakoľko ju ohrozoval a vyhrážal sa jej so zbraňou, je potrebné zabezpečiť dlhšiu vzdialenosť). Uviedla, že nariadenie povinnému zákaz priblížiť sa k nej, neprimeraným spôsobom nezasiahne povinného ani neovplyvní významne jeho život. S R. M. nemajú totiž nič spoločné, nemajú spoločné deti, nevlastnia spolu žiaden majetok, nemajú žiadne finančné či pracovné vzťahy a povinný tým neutrpí žiadnu neprimeranú ujmu.

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. poukazom na ust. , , , a , a prvej vety, a , , , , (ďalej v texte len „CSP“). Zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodenej navrhovateľky na Prezídiu policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 01. 04. 2016, mal preukázané, že protistrana jej mala opakovane hovoriť: „moja zlatá, ja za Teba do väzenia nepôjdem, a keď pôjdem, ja si Ťa nájdem a zabijem Teba, tvoju dcéru a tvoju rodinu“. Počas toho ako musela chodiť na súd sa jej mal opakovane vyhrážať spôsobom, že keď ho napr. viedli do pojednávacej miestnosti a išiel okolo nej, výhražne sa na ňu mal pozrieť, pokývať hlavou a ticho povedať „ty ešte uvidíš“ alebo „veď uvidíš“. Zo správy MUDr. G. R., psychiatra, zo dňa 12. 11. 2020, zistil, že v klinickom obraze navrhovateľky dominuje neodkloniteľná hypotýmna nálada, značná anxiozita a itrapsychická tenzia, obavné pocity a pocity strachu. Je nastavená na antidepresíva a vyžaduje nutnú psychiatrickú starostlivosť. Z rozhodnutia Okresného súdu Levice č. k. -379 zo dňa 20. 06. 2011 zistil, že R. M. bol uznaný vinným a odsúdený, okrem iného, za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , písmena a), písmena d) 2005 Z. z. v znení (ďalej v texte len „TZ“) s poukazom na písmena b) , ktorého sa dopustil voči navrhovateľke, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti výroku o vine dňa 20. 06. 2011. Z e-mailovej správy zaslanej na žiadosť súdu od vyšetrovateľa J. F. vyplývalo, že navrhovateľka podala dňa 05. 11. 2020 trestné oznámenie, ktoré je vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-640/1-VYS-LV-2020. Z uznesenia OR PZ v Leviciach, odbor kriminálnej polície ČVS:ORO-640/1-VYS-LV-2020 zo dňa 05. 11. 2020 vyplývalo, že bolo začaté trestné stíhanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , útok na verejného činiteľa podľa , s poukazom na a prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na preto, že páchateľ v presne nezistenom čase v januári roku 2016 sa mal vyjadriť pred svojím spoluväzňom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, že v prípade jeho prepustenia na slobodu fyzicky zlikviduje sudcu Okresného súdu Levice, vyšetrovateľa OR PZ Levice, ktorý realizoval jeho trestnú vec a v tom čase vo vyšetrovaní bývalú družku poškodenú navrhovateľku, takým spôsobom, že má k dispozícii nezistenú strelnú zbraň, ktorú si zaobstaral na

doposiaľ nezistenom mieste a drží na doposiaľ neznámom mieste, prostredníctvom ktorej svoje vyhrážky o likvidácii osôb vykoná, pričom dňa 04. 11. 2020 počas výsluchu policajtmi OR PZ Nové Zámky znova uviedol meno sudcu Okresného súdu Levice, ako i vyšetrovateľa OR PZ Levice, čím u týchto osôb vyvolal strach o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky likvidáciou ich osoby vykoná, pričom na držbu zbrane a streliva nemá povolenie v zmysle zákona. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, spísanej na OR PZ v Leviciach, Odbor kriminálne polície zo dňa 05. 11. 2020 z výpovede navrhovateľky zistil, že protistrana jej vyhrážky hovoril síce ešte keď bol na slobode, ale pamätá si, že jej z väzenia písal listy, z ktorých tiež nemala dobrý pocit. Strach pociťovala aj preto, že aj keď bol uväznený, nemal problém s ďalšími vyhrážkami. 3. Vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení navrhovateľky a predložených listinných dôkazných prostriedkov dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože mal za osvedčené, že protistrana svojim správaním, sa ako aj závažnosťou trestného činu, ktorého sa voči navrhovateľke v minulosti dopustila, reálne vyvoláva u navrhovateľky pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V zmysle uvedeného tak podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Konštatoval, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia pred začatím konania možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a keďže neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej podľa , poučil protistranu v zmysle o možnosti podať žalobu vo veci samej.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a , v konaní plne úspešnej navrhovateľke, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu zároveň vyplývalo, že jej ani žiadne nevznikli, jej ich náhradu proti protistrane nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie protistrana domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že z VTOS bol prepustený z dôvodu, ktorý spochybňuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Nakazil sa koronavírusom, ktorý mu spôsobil obojstranný zápal pľúc a jeho zdravotný stav si vyžiadal uvedenie do umelého spánku v nemocnici. Stále sa doliečuje z postcovidových následkov a výskytu kardiovaskulárneho ochorenia, a preto nie je schopný bežných aktivít a jeho následky majú chronický charakter. Uviedol, že je v každom smere odkázaný na pomoc rodinných príslušníkov. Zvýraznil, že dôvody navrhovateľky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú jej subjektívnym pohľadom. Vyzdvihol, že vykonal uložený trest, preto neexistuje zákonný dôvod ho dvojnásobne trestať. Mal za to, že navrhovateľka svoje tvrdenia neverifikovala. Zásah do jeho občianskych práv nariadeným neodkladným opatrením označil za neadekvátny a nezákonný. Dal do pozornosti, že počas výkonu trestu si uvedomil, že sa v minulosti dostal do vzťahovej závislosti, ktorú v ňom vytvorili bývalé partnerky svojím emočným správaním a manipuláciou. Študovaním odbornej literatúry, ako aj pohovormi s ústavným psychológom a sociálnym pracovníkom ÚVTOS pochopil svoje predchádzajúce rozpoloženie založené na bezhraničnej ochote pomáhať partnerkám v problémoch. Zdôraznil, že navrhovateľka je pre neho zabudnutou minulosťou.

6. Navrhovateľka sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (, v spojení s ) po skonštatovaní, že podané odvolanie spĺňa náležitosti , preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne v zmysle potvrdiť. 8. Podľa , 2 , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

9. Podľa zák. č. 40/164 Zb. (ďalej v texte len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga omnes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v . Ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa ustanovenia , veta prvá, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Integritou v zmysle sa rozumie z jazykovedného hľadiska celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

18. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15. 10. 2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou

násilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

19. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti protistrane nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 100 m s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Uviedla, že s R. žila v spoločnej domácnosti viac rokov, bol agresívny a nebezpečný od samého začiatku vzťahu, po celý čas spolužitia bol ku nej násilný, nútil ju s ním žiť, vyhrážal sa, že zabije dcéru U., ak od neho odíde, pričom detailne opisoval ako to urobí. Vlastnil zbraň a opakovane jej ju prikladal k hlave. Počas spolužitia ju bil po celom tele, kopal, keď oznámila, že od neho odíde, vystrelil na ňu zo zbrane, keď ležala na posteli. Často ju odviedol v putách do lesa, kde ju bil, keď hovorila že odíde. Nemohla chodiť ani ku svojim rodičom. Podarilo sa jej v dvoch prípadoch od neho ujsť, vždy ju našiel - vysledoval a pod vyhrážkami usmrtením dcéry alebo vystrieľaním celej rodiny, bola nútená sa vrátiť. Vypovedala a podrobila sa vyšetreniam znalcov. Okrem iných trestných činov bol R. M. v roku 2008 obvinený zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a odsúdený Okresným súdom v Leviciach v konaní sp. zn. na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z výkonu trestu bol podľa jej vedomostí podmienečne prepustený. Podmienečne bol na slobode asi jeden mesiac, kedy bol znovu zadržaný a opakovane odsúdený pravdepodobne v roku 2016 pre ďalšie násilné trestné činy. Mala informácie, že plánoval jej vraždu a za tým účelom si zaobstaral samopal. V čase jeho podmienečného prepustenia podala na neho jedna žena trestné oznámenie za napadnutie. V tom období bola vypočutá vyšetrovateľom z NAKA - národná protizločinecká jednotka západ Nitra a opakovane R. M. zaistili a odsúdili na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z ústavu na výkon trestu odňatia slobody dostala informáciu 30 dní pred jeho prepustením o dátume prepustenia a následne bola informovaná, že odporcu prepustili z výkonu trestu dňa 05. 11. 2020. V rovnaký deň bola na polícii podať trestné oznámenie a požiadať políciu o ochranu. Bola vypočutá vo veci ČVS:ORP-640/1-VYS-LV-2020 vyšetrovateľom mjr. JUDr. J. X. v prítomnosti vyšetrovateľa Z.. R. Y.. Dôvodila ďalej, že po prepustení protistrany na slobodu sa jej život zmenil. Bála sa o svoj život a o život dcéry U. a má ťažké depresívne stavy. Dlhodobo sa lieči v psychiatrickej ambulancii, najskôr u J.. R. potom u MUDr. R. a je nastavená na liečbu. Od prepustenia odporcu dňa 05. 11. 2020 stratila pocit slobody, istoty a bezpečia a mala dôvodné obavy o svoje zdravie, o svoj život ako aj život svojich najbližších. Považovala za potrebné preventívne predísť možnému kontaktu s týmto človekom a zabezpečiť, aby sa ku nej nepribližoval na vzdialenosť kratšiu ako 100 m. Uviedla, že nariadenie povinnému zákaz priblížiť sa k nej, neprimeraným spôsobom nezasiahne povinného ani neovplyvní významne jeho život, pretože nemajú nič spoločné, nemajú spoločné deti, nevlastnia spolu žiaden majetok, nemajú žiadne finančné či pracovné vzťahy a povinný tým neutrpí žiadnu neprimeranú ujmu. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil v navrhovanom znení.

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by účastníkovi hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku

toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

21. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska ust. a nasl. . Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. , alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine.

22. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle . V zmysle tohto citovaného zákonného ustanovenia ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom preukázať.

23. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa , sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Odvolací súd zároveň zvýrazňuje, že zmysle ust. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V tom čase jednoznačne bolo preukázané splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. V prvom rade odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie v bodoch 2. až 5. napadnutého uznesenia, ktorý preberá za svoj vlastný, ako i na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako zastáva názor, že s poukazom na vyššie citované rozhodnutia a zistené skutkové okolnosti je zrejmé, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

24. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie protistrany bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd považoval za osvedčené vyššie popísanými listinami. Preto bolo potrebné prihliadnuť na záujem navrhovateľky a na ochranu jej telesnej a psychickej integrity, nakoľko preukázala, že v minulosti už došlo k fyzickému a psychickému ataku zo strany protistrany voči jej osobe, z ktorého konania si nepopierateľne odniesla psychické následky a dôvodnú obavu, že toto konanie sa zopakuje, prípadne, že dôjde k naplneniu jeho hrozby. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia a ak navrhovateľka považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany protistrany, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorá ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoj život a zdravie, ako aj jej dcéry, z dôvodu, že vzájomný kontakt s protistranou je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď už R. M. bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke. Pre úplnosť odvolací súd dodáva,

že určením dlhšej vzdialenosti súdom prvej inštancie, ktorú protistrana nemá prekročiť (menšej ako 100 m), možno jedine dosiahnuť efektívnu ochranu telesnej integrity ohrozenej osoby (navrhovateľky). Závislým výrokom bol aj výrok o poučení odporcu o možnosti podať žalobu proti navrhovateľke o náhradu škody, resp. inej ujmy, ktorá by prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Odporca nevzniesol odvolacie námietky vo vzťahu k aplikácii ustanovenia , , navyše jeho aplikácia súdom prvej inštancie v rozhodovanej veci bola právne správna.

25. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle potvrdil, vrátane rovnako správneho výroku o trovách prvoinštančného konania.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , v spojení s ust. a v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v súvislosti s odvolacím konaním jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).