Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-69-2021.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/69/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému W. S., nar. XX.XX.XXXX v W. A., trvale bytom obec W., Y. W. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 17. augusta 2021 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. mája 2021 pod sp. zn. 2T/23/2017 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného W. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. mája 2021 pod sp. zn. 2T/23/2017 bol obžalovaný W. S., nr. XX.XX.XXXX, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, uznaný za vinného z trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
hoci bol ako otec mal. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, povinný podľa Zákona o rodine, ako aj na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica, sp. zn. 6P/85/2015, zo dňa 11.01.2016, právoplatného dňom 09.02.2016, ktorým mu bolo určené otcovstvo k dieťaťu a zároveň aj učené prispievať na jej výživu po 80,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, do rúk matky dieťaťa P. V., bytom W.. A., V. XXX/XX, túto povinnosť neplnil vôbec, ani v mieste bydliska dieťaťa bývajúceho s matkou, ani na inom mieste a tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbal tak, že napriek tomu, že od 01.02.2009 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, v predmete podnikania - prípravné práce ku realizácií stavby, nepodnikal tak, aby dosahoval zisk a mohol pravidelne platiť výživné, napriek tomu svoje oprávnenie podnikať nepozastavil, ani nezrušil, počas kritickej doby nebol evidovaný na príslušnom úrade práce, nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ani mu neboli vyplácané dávky sociálnou poisťovňou, čim mu za obdobie od februára 2016 do októbra 2016 vrátane, od júla 2017 do decembra 2017 vrátane, od januára 2018 až marca 2018 vrátane, od januára 2019 až novembra 2019 vrátane, a od februára 2020 do novembra 2020 vrátane, vznikol dlh na výživnom vo výške 3.120,- Eur. Za tento trestný čin bol obžalovaný W. S. odsúdený podľa § 207 odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s tým, že podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote od jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný
obžalovaný i jemu ustanovený obhajca, napadol odvolaním iba obžalovaný W. S. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a konania, ktoré im predchádzalo, ktoré odôvodnil sám aj prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení svojho odvolania poukazoval na to, že v prípravnom konaní bezúspešne žiadal od sudcu S., aby mu oznámil novú adresu matky mal., aby jej mohol poslať výživné, pretože z jemu známej adresy sa mu zásielka vrátila ako nedoručená, s poznámkou adresát neznámy. Uvedené bezúspešne žiadal aj od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny a sociálnej kurately s vysvetlením tým, že túto môžu poskytnúť iba orgánom činným v trestnom konaní a samosudkyňa ani prokurátorka neakceptovali, že nemal možnosť ako zistiť novú jej adresu. Prostredníctvom ustanoveného obhajcu opätovne poukázal na to, že je nevinný zo žalovaného prečinu, pretože matke mal. nemohol platiť výživné, keďže nepoznal jej novú adresu a ona mu ju odmietla poskytnúť. Údajne má bývať niekde v byte na sídlisku T. v W. A. a bližšiu adresu sa mu nepodarilo zistiť. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti a vie, že túto musí plniť. Pokiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mal pravidelný a dostatočný príjem, ale svoju povinnosť z už uvedeného dôvodu plniť nemohol. Dňa 15. septembra 2021 by mal ukončiť výkon trestu odňatia slobody. Na slobode si zabezpečí peniaze a celé zameškané výživné v sume -3.120,- € matke mal. uhradí. Predpokladá, že dôjde tak k zániku trestnosti účinnou ľútosťou v zmysle § 86 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a nepochybuje, že takéto riešenie bude aj ku prospechu mal. dieťaťa.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného nevyjadrila.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu v rámci konečného návrhu poukázala na správny a zákonný napadnutý rozsudok okresného súdu. Dodala, že obžalovaný mal prakticky od roku 2016, odkedy sa vedie trestné konanie možnosť uhradiť dlžné výživné a tiež zistiť miesto, kde sa matka mal. zdržiava. Preto navrhla odvolanie obžalovaného W. S. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. poriadku.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa obžalovaný necíti byť vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Síce nepopiera, že výživné v inkriminovanej dobe zaplatené nebolo, ale toto sa stalo iba v dôsledku toho, že nepoznal miesto, kam má výživné platiť, hoci sa ho rôznymi spôsobmi snažil zistiť. Preto navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu právom konečného návrhu uviedol, že s poukazom na to, čo uviedla prokurátorka krajskej prokuratúry môže uviesť iba toľko, že sa naozaj vždy snažil, pokiaľ to bolo v jeho silách, keď bol pri tom aj T. H., zistiť a vypátrať adresu matky mal. a vždy sa snažil svoj dlh na výživnom uhradiť, dokonca aj sumou navyše. S tým, čo uviedol jeho obhajca súhlasí a súhlasí aj s jeho návrhom, ako má odvolací súd rozhodnúť.
Krajský súd, ako odvolací súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 15. júla 2021, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odseku 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. augusta 2021, za splnenia všetkých procesných podmienok pre jeho vykonanie, preskúmal postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným v odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného W. S., hoci bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného W. S., ktorý nespochybnil svoju vyživovaciu povinnosť a ani v podstate ani zistenú sumu zameškaného výživného, keď svoju vinu uznal podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku a jeho vyhlásenie nebolo okresným súdom prijaté len z procesných dôvodov (povinnosť súdu zistiť v posudzovanom prípade skutkový stav
veci ku dňu rozhodnutia), ale predovšetkým aj o svedeckú výpoveď P. V., matky maloletého dieťaťa, ktorá na svojich usvedčujúcich výpovediach zotrvala v priebehu celého trestného konania i listinné dôkazy, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný W. S. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Prvostupňový okresný súd preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými okresným súdom. Odvolací krajský súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako prvostupňový okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa a na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného W. S. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného, uvedené v jeho odvolaní, ktoré boli v podstate opakovaním jeho obhajoby už pred prvostupňovým okresným súdom, neboli spôsobilé odôvodniť relevantnú zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam. Preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. Už prvostupňový okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysvetlil účelovosť takejto obhajoby, pretože matka mal. potvrdila, že obžalovaný vedel, kde aktuálne býva, čo potvrdil aj obžalovaný, ktorý uviedol, že bol za ňou pri paneláku a tiež v jej práci a adresu obžalovaný vedel, pretože mu ju tiež oznámila zákonná samosudkyňa okresného súdu. Aj napriek tomu, že obžalovaný aj v odvolacom konaní trval na takejto svojej obhajobe, odvolací krajský súd sa so závermi prvostupňového okresného súdu o účelovej obhajobe obžalovaného so zámerom vyviniť sa, celkom stotožnil a preto nepovažoval za dôvodný v tomto smere ani doplňujúci návrh na dokazovanie obžalovaného na výsluch svedka, ktorého označil obžalovaný, navyše bez stotožnenia miesta jeho pobytu, odkiaľ by ho bolo možné predvolať k prípadnému výsluchu a uznesením bol takýto jeho návrh na doplnenie dokazovania preto odmietnutý, keďže ani odvolací krajský súd nemal žiadne relevantné pochybnosti o tom, že obžalovaný mal vedomosť o tom, na akú adresu má výživné posielať k rukám matky mal. dieťaťa, ktorá mu dokonca uviedla aj číslo peňažného účtu, kde výživné môže poukazovať či už hotovostným vkladom alebo bezhotovostným prevodom. Odvolací krajský súd sa tiež stotožnil s názorom prokurátorky krajskej prokuratúry v tom, že obžalovaný mal skutočne po pomerne dlhú dobu od počiatku trestného konania možnosť svoju povinnosť dodatočne splniť a využiť tak zákonnú možnosť, samozrejme po splnení ďalších zákonných podmienok, aplikácie účinnej ľútosti, a to už aj počas prípravného konania, čo ale obžalovaný nevyužil, pričom jeho tvrdenia, že takúto možnosť má, nebolo možné aj vzhľadom na pomerne veľkú výšku sumy dlžného výživného, a že tak doposiaľ neurobil, považovať za vierohodné tvrdenie.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňový okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného W. S. ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona formou úmyselného sa vyhýbania, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného prvostupňovým súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného W. S., s ktorými sa stotožnil.
Pochybenie zo strany prvostupňového súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 207 odsek 3 Tr. zákona (odňatie slobody 1 až 5 rokov, bez zákonnej úpravy zákonných hraníc, vzhľadom na vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré tiež prvostupňový okresný súd správne zistil, resp. priznal či identifikoval postupom podľa § 38 odsek 2 Tr. zákona) vo výmere 18 mesiacov, so správne a zákonným zaradením na jeho výkon do prísnejšieho ústavu na výkon trestu podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu za spáchanú úmyselnú trestnú činnosť, pričom iné, miernejšie či prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné, je trestom primeraným aj zákonným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odseku 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením aj morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine a treste a preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného W. S. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.