Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-10-2021.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne P. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, R. S., zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 019,09 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 019,09 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 26. 02. 2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o priznanie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 019,09 eura od 22. 02. 2021 do 25. 02. 2021 sa konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) elektronicky dňa 22. 02. 2021, žalobkyňa žiadala uložiť platobným rozkazom žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1 019,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 22. 02. 201 do zaplatenia a trovy konania. Pre prípad, že žalovaný podá odpor, žiadala takto rozhodnúť rozsudkom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 03. 10. 2012 bola medzi ňou a žalovaným uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200049551 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 1 500,- eur s tým, že žalovanému mala celkovo zaplatiť sumu 3 065,40 eura v 36 mesačných splátkach po 85,15 eura, pričom prvá splátka bola splatná 19. deň po uzavretí zmluvy o úvere. Spolu so zmluvou o úvere bola uzatvorená dňa 03. 10. 2012 aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), pričom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11Csp/29/2020 zo dňa 12. 11. 2020 bolo určené, že táto dohoda je neplatná. Zmluva o úvere neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky, upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby, ďalej ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pretože v zmluve absentovali tieto uvedené náležitosti a z dôvodu nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov, jedná sa o úver bezúročný a bez poplatkov a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť jej plnenie, ktoré mu bolo zaplatené navyše nad rámec požičanej sumy. Žalobkyňa tvrdila, že na základe zmluvy o úvere vykonala úhrady vo výške 1 165,95 eura za obdobie od 19. 11. 2012 do 19. 03. 2014, ktorá suma je uvedená aj v karte klienta. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú, boli vykonané z jej mzdy zrážky v prospech žalovaného v roku 2019, a to dňa 12. 07. 2019 vo výške 49,- eur, dňa 13. 08. 2019, vo výške 74,89 eura, dňa 13. 09. 2019 vo výške 87,52 eura, dňa 11. 10. 2019 vo výške 50,69 eura, dňa 13. 11. 2019 vo výške 59,90 eura, dňa 13. 12. 2019 vo výške 74,14 eura. V roku 2020 boli vykonané zrážky dňa 13. 01. 2020 vo výške 120,- eur, dňa 13. 02. 2020 vo výške 131,- eur, dňa 13. 03. 2020 vo výške 190,- eur, dňa 14. 04. 2020 vo výške 180,- eur, dňa 13. 05. 2020 vo výške 170,- eur, dňa 12. 06. 2020 vo výške 170,- eur napriek tomu, že už v roku 2019 mala dlh voči žalovanému uhradený v celej výške. Uvedeným žalobkyňa preukazovala, že žalovanému uhradila celkovo sumu 2 459,19 eura z čoho vyvodila, že žalovaný je povinný jej vrátiť sumu 1 019,09 eura. V dôsledku toho žiadala vrátiť sumy, ktoré boli zrážané jej zamestnávateľom a poukázané žalovanému dňa 13. 12. 2019 vo výške 58,09 eura, dňa 13. 01. 2020 vo výške 120,- eur, dňa 13. 02. 2020 vo výške 131,- eur, dňa 13. 03. 2020 vo výške 190,- eur, dňa 14. 04. 2020 vo výške 180,- eur, dňa 13. 05. 2020 vo výške 170,- eur, dňa 12. 06. 2020 vo výške 170,- eur. Výzvou zo dňa 09. 02. 2021 vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 1 019,09 eura v termíne do 25. 02. 2020 (správne 2021). Na túto výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 16. 02. 2021 v ktorom uviedol, že neeviduje žiadne rozhodnutie, ktoré by ho zaväzovalo na vydanie bezdôvodného obohatenia a odmietol akékoľvek plnenie. Úroky z omeškania žiadala priznať odo dňa 22. 02. 2021, t. j. odo dňa podania žaloby na súde.
2. O tomto nároku žalobkyne súd rozhodol dňa 15. 03. 2021 platobným rozkazom č. k. 6Csp/10/2021-25, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. V zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu žalovaný odpor ktorý odôvodnil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je a ani nikdy nebola právnym titulom, v súvislosti s ktorým boli vykonané zrážky zo mzdy. Jednalo sa iba o zabezpečovací prostriedok úhrady pohľadávky. Poprel tvrdenie žalobkyne, že platby celkom vo výške 1 019,09 eura predstavujú čiastku uhradenú nad sumu, ktorú mala zaplatiť, pretože samotný spôsob splácania nie je založený na tom, že najskôr sa spláca istina a až potom úrok, či iné príslušenstvo. Jednotlivými platbami dochádzalo k úhrade časti istiny a aj časti úroku. Z každej splátky pripadá na úhradu istiny 41,67 eura a na úhradu úroku 43,48 eura. Suma 1 019,09 eura je číselným vyjadrením úhrady 12 splátok istiny a 41,67 eur, t. j. 500,04 eura, 11 splátok úroku a 43,48 eura a časti 12-tej splátky vo výške 40,77 eura (t. j. 519,05 eura). Na základe toho označil uplatnený nárok čo do sumy 500,04 eura za nedôvodný. Popieral tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluva o úvere neobsahuje predpísané náležitosti. Druh spotrebiteľského úveru bol v zmluve označený ako revolvingový úver, doba trvania zmluvy bola uzavretá na dobu neurčitú v zmysle bodu 9.1 zmluvných dojednaní, termín konečnej splatnosti bol uvedený dňom 19. 10. 2015 v oznámení veriteľa o schválení úveru, celková výška úveru bola určená sumou 3 000,- eur v bode 5 zmluvy o úvere, úroková sadzba bola určená hodnotou 70 % ročne v bode 6 zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na hodnotu 66,77 % v bode 6 zmluvy, celková čiastka na zaplatenie bola vyčíslená na 3 065,40 eura, výška pravidelnej splátky bola stanovená na sumu 85,15 eura, počet splátok 36 a splatnosť splátky mala byť určená na 16. deň v mesiaci. Zmluva o revolvingovom úvere preto obsahuje zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil trovy konania.
4. V dôsledku včas podaného odporu súd uznesením zo dňa 06. 04. 2021, č. k. 6Csp/10/2021-58, platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 05. 2021).
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zotrvala na žalobe a tam uvedených dôvodoch. Navyše poukázala na to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi do dňa 03. 10. 2012 jej žalovaný nikdy nedoručil, pričom už z uvedenej listiny vyplýva, že tam uvedené údaje sú zavádzajúce a mätúce spotrebiteľa, najmä v otázke úrokov, RPMN revolvingu.
6. Podaním zo dňa 21. 06. 2021 žalovaný zotrval na dôvodoch, uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Za nedôvodný označil nárok žalobkyne čo do sumy 500,04 eura, pričom žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.
7. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 17. 08. 2021, na ktorom žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania a rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd preto vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní vykonal všetky označené dôkazy, t. j. výsluch žalobkyne, listinné dôkazy a dôkaz spisom tunajšieho súdu 11Csp/29/2020.
8. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobkyňa podpísala v Liptovskom Hrádku dňa 01. 10. 2012 listinu s názvom „Žiadosť ... úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere, číslo zmluvy (VS): 8200049551 (ďalej len „zmluva o úvere“). V čase, keď žalobkyňa listinu podpísala, nesporne boli vyplnené údaje v bode 1, 2, 5. V bode 8.1 bol uvedený údaj, obsahujúci záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splácania splátok úveru vo výške 222,95 eura a b) za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 135,12 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. V zmysle údajov, uvedených v bode 5 zmluvy o úvere, žalobkyňa požadovala poskytnúť čiastku úveru 1 500,- eur, splatnosť úveru bola stanovená na 36 splátok, splatných v 19. deň v mesiaci, mesačná splátka, vrátane úrokov 85,15 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3 065,40 eura, predpokladaná RPMN za úver 70 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN 45,60 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, 2 043,60 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. Žalovaný uvedenú listinu podpísal v Bratislave dňa 03. 10. 2012, kedy v bode 6 dopísal údaje o schválenom revolvingovom úvere tak, že poskytnutú čiastku úveru uviedol vo výške 1 500,- eur, splatnosť úveru v 36 splátkach, splatných 19. deň v mesiaci, výška mesačnej splátky 85,15 eura, celková čiastka, ktorú dlžník mal zaplatiť 3065,40 eura, RPMN 66,77 %, ročná úroková sadzba úveru 70 %, priemerná RPMN pri úvere 45,60 eura. Poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eura, celková čiastka po revolvingu, ktorú dlžník musí zaplatiť 2 043,60 eura, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 56,09 eura, úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Spolu so žiadosťou o úver žalobkyňa dňa 01. 10. 2012 podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka), o ktorej však súd rozhodol v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/29/2020 rozsudkom zo dňa 12. 11. 2020 tak, že určil neplatnosť tejto dohody o zrážkach zo mzdy - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29. 12. 2020. Dňa 03. 10. 2012 žalovaný vypracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8200049551, ktorá obsahuje schválenú výšku úveru 1 500,- eur, splatnosť úveru 36 mesiacov, výšku mesačnej splátky úveru 85,15 eura, dátum splatnosti prvej splátky 19. 11. 2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru19. 10. 2015, periodicita splácania úveru mesačne, dátum splatnosti v priebehu periódy 19., celková výška úveru 1 500,- eur, RPMN 66,77 %, priemerná hodnota RPMN 45,60 %. Následne táto listina obsahuje aj údaje o schválenej výške revolvingu 993,43 eura a úverovom limite 1 500,- eur (tetno nárok však predmetom tohto súdneho konania nebol). Ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 70 % a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o úvere 03. 10. 2012. Z karty klienta, vypracovanej žalovaným vyplýva, že žalobkyni bola na základe zmluvy o úvere vyplatená suma 1 277,05 eura dňa 03. 10. 2012. Z prehľadu splátok, zaznamenaných na karte klienta, žalovaná za obdobie od 19. 11. 2012 do 19. 03. 2014 splatila celkom 1 161,95 eura. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej CBA Verex, a.s. zo dňa 15. 06. 2020 vyplýva, že na úhradu pohľadávky, uplatnenej žalovaným voči žalobkyni na základe zmluvy o úvere, zamestnávateľ uskutočnil zrážky v období od 12. 07. 2019 do 12. 05. 2020 spolu vo výške 1 357,14 eura - dátumy a výšky splátok sa zhodujú s tvrdením žalobkyne, uvedeným v žalobe. Výzvou zo dňa 09. 02. 2021 žalobkyňa, zastúpená advokátkou, vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 1 019,09 eura v termíne najneskôr do 25. 02. 2021. Žalovaný v oznámení zo dňa 16. 02. 2021 konštatoval, že neeviduje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by spoločnosť zaväzovalo na vydanie bezdôvodného obohatenia a z uvedeného dôvodu odmieta akékoľvek plnenie.
9. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že so žalovaným sa telefonicky skontaktovala na základe reklamného letáčika, kedy bola odkázaná na nejakú pani, bývajúcu v Liptovskom Hrádku. S touto pani sa telefonicky skontaktovala a listinu - zmluvu o úvere bola podpísať u nej v byte v Liptovskom Hrádku. Telefonicky bola uzavretá dohoda o výške pôžičky 1 500,- eur, pričom po podpísaní týchto papierov jej peniaze boli poukázané na účte. Pred podpisom listiny nebola oboznámená s jednotlivými ustanoveniami zmluvy, bolo jej lej ukázané, kde má papiere podpísať - všetko to trvalo 5 - 10 minút. Žalobkyňa sa už nevedela vyjadriť ku skutočnej výške sumy, ktorá jej bola poukázaná na účet, ale bolo
to zrejme menej, ako 1 500,- eur. Nevedela vysvetliť, čo znamená slovo revolving. Okrem sumy, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke vo výške 1 500,- eur, jej žalovaný neposkytol žiadne iné finančné prostriedky.
10. Na pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom advokátky upravila žalobný nárok tak, že úroky z omeškania žiadala priznať z uplatnenej istiny 1 019,09 eura odo dňa 26. 02. 2021, t. j. od nasledujúceho dňa od lehoty, ktorú poskytla žalovanému na plnenie v liste zo dňa 09. 02. 2021. V časti o priznanie úrokov z omeškania od 22. 02. 2021 do 25. 02. 2021 zobrala žalobu späť.
11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať žalobu späť celkom alebo čiastočne. V predmetnej veci žalobkyňa toto právo využila a v časti o priznanie úrokov z omeškania z istiny 1 019,09 eura za obdobie od 22. 02. 201 do 25. 02. 2021 zobrala žalobu späť. K späťvzatiu žaloby došlo na pojednávaní, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, aj keď bol riadne a včas predvolaný. Súd preto v tejto časti konanie zastavil.
15. Právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským podľa špeciálnej úpravy, obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Zároveň ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZSÚ“).
16. Súd vo veci rozhodol na základe tvrdení strán, výpovede žalobkyne a na základe predložených listinných dôkazov, obsah ktorých strany nespochybnili.
17. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), ZSÚ (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 9 ods. 6 ZSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
23. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
24. V čase, keď žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie úveru, t. j. dňa 01. 10. 2012, boli podmienky úveru uvedené iba v bode 5 zmluvy o úvere. K uzavretiu zmluvy však došlo až 03. 10. 2012, kedy listinu podpísal žalovaný, ktorý podmienky úveru upravil v bode 6 zmluvy o úvere. Vzhľadom na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 Obč. zák. boli zmluvnými stranami písomne dojednané iba tie podmienky, ktoré sú totožné v bode 5 aj v bode 6 zmluvy o úvere. Nakoľko výška RPMN je v bode 5 uvedená hodnotou 70 % a v bode 6 hodnotou 66,77 %, tento údaj písomne dojednaný nebol. Pokiaľ akékoľvek podmienky úveru obsahuje Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 03. 10. 2012, jedná sa o dodatky k zmluve o úvere, ktoré v zmysle § 44 ods. 2 sa považujú za nový návrh. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že došlo k písomnému uzavretiu zmluvy o úvere s podmienkami, uvedenými v Oznámení veriteľa zo dňa 03. 10. 2012, pričom žalobkyňa tvrdila, že táto listina jej nikdy doručená ani nebola. Toto tvrdenie žalobkyne žalovaný nevyvrátil a ani nenamietal.
25. Preskúmaním súd zistil, že v písomne uzavretej zmluve o úvere nebola platne dojednaná RPMN. Správna výška RPMN 66,77 % bola uvedená v bode 6 zmluvy o úvere, keď tento údaj veriteľ dopísal až po tom, ako žalobkyňa podpísala zmluvu, avšak na tento nový návrh žalovaného žalobkyňa už písomne neodpovedala. Zmluva o úvere neobsahuje vôbec dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tieto údaje obsahuje iba Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 03. 10. 2012, na ktoré však žalobkyňa písomne neodpovedala. ZSÚ pritom vyžaduje pri spotrebiteľských úveroch písomnú formu, ktorá v tejto časti dodržaná nebola. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na ustanovenia zmluvných dojednaní - predložená verzia platná k 01. 10. 2011, jedná sa o všeobecné obchodné podmienky jednostranne pripravené veriteľom, obsah ktorých žalobkyňa, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť. Potom sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle citovanej právnej úpravy neplatná. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že v zmluve o úvere bola dojednaná celková výška úveru 3 000,- eur, takýto údaj predložená písomná zmluva neobsahuje.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom úver, poskytnutý žalobkyni, sa v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa bola preto povinná v zmysle ustanovenia § 559 Obč. zák. vrátiť veriteľovi iba požičanú sumu.
27. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyni mal byť poskytnutý úver 1 500,- eur, pričom žalobkyňa splatila na úhradu úveru spolu sumu 2 519,09,- eur, teda zaplatila žalovanému o 1 019,09 eura viac. Nepochybne žalobkyni nebola vyplatená celá suma 1 500,- eur, ale po započítaní odplaty za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 eura, žalovaný poukázal žalobkyni na účet sumu 1 277,05 eura.
28. Podľa § 451 Obč. zák. (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 prvá veta Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
30. Vzhľadom na uvedené dôvody mal súd preukázané, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému z titulu poskytnutia revolvingového úveru len skutočne vyčerpanú sumu - medzi stranami bola nesporná suma 1 500,- eur. V skutočnosti však žalobkyňa zaplatila sumu 2 519,09 eura, preto žalovaný prijal od žalobkyne sumu 1 019,09 eura bez právneho dôvodu, čo je v zmysle ustanovenia § 451 Obč. zák. bezdôvodným obohatením, ktoré musí žalovaný žalobkyni vydať. Preto súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni uplatnenú istinu 1 019,09 eura.
31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 32. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 019,09 eura výzvou zo dňa 09. 02. 2021, v ktorej určila termín na plnenie najneskôr do 25. 02. 2021. Pretože žalovaný v tejto lehote dlh nesplnil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Ku dňu vzniku omeškania bola Z. E. A. určená základná úroková sadzba 0,00 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z priznanej istiny úroky z omeškania 5 % ročne od 26. 02. 2021 do zaplatenia.
35. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni priznanú istinu v lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal v zmysle citovanej právnej úpravy nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.