Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-88-2017.pdf
PDF · 104.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Š. XXXX, zastúpenej spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlam Havlíčkova 16, Bratislava proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,67 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2017 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom. Ďalej sa žalobkyňa domáhala určenia, že
- poplatok za prvé použitie karty vo výške 250 SK (8,30 eur), poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu vo výške 19 SK a neskôr vo výške 0,63 eur, poplatok za znovuzavedenie karty - po expirácii vo výške 8,30 eur poplatok za správu kartového účtu vo výške 0,65 eur, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 33,19 eur, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eur, poplatok za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny vo výške 1,63 eur, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eur a náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti vo výške 19,28 eur, vo výške 28,80 eur a vo výške 7,20 eur - sú v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné.
- že rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. pod čl. XI - Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania iba na základe písomných manuálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát
písomnosť odmietol prevziať alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, - je ako neprijateľná podmienka podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
2. Podaním doručeným súdu dňa 13.10.2017 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti zaplatenia 180,- eur s príslušenstvom z dôvodu úhrady pohľadávky žalovaným po podaní žaloby na súd.
3. Zvyšnú aktuálnu časť nároku odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka podala žiadosť na VUB, a.s. cez samostatného zástupcu a to spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s., ktorá v mene a na účet žalovaného schválila žalobkyni žiadosť, čím malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou poskytnutia kreditnej karty s úverovým rámcom 1.692,89 eur. Žalobkyňa namietala, že predmetná zmluva je neplatná, nakoľko túto zmluvu nikdy neuzatvorila žalobkyňa so žalovaným prostredníctvom údajného samostatného zástupcu, keďže žalobkyňa pri podpise zmluvy nevidela plnú moc, ktorou by žalovaný splnomocnil spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s., aby za žalovaného konala a teda v danom prípade nebola dodržaná zákonom kogentne prikázaná písomná forma. Ďalej uviedla, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo zmluvu nepodpísal žalovaný. Mala za to, že ak by aj zmluva nebola neplatná, tak potom aj tak je zmluva bez poplatkov a bezúročná, keďže v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a z toho dôvodu si v konaní uplatnila sumu 180,- eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného za obdobie dvoch rokov. Dôvodila, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky. Keďže zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia o výške poplatkov či iných plnení, na ktoré by mal mať žalovaný nárok, všetky predmetné poplatky a iné plnenia si tak žalovaný účtoval v rozpore so zákonom. Žalobkyňa v súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky doplnila, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárových vopred pripravených Obchodných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané, pričom takáto podmienka predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a preto je neplatná.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že vzhľadom na hospodárnosť konania pristúpil k rozhodnutiu o plnení žalobkyňou uplatnených peňažných nárokov v I. a II. navrhovanom výroku žaloby, čím bol vyčerpaný predmet sporu v časti o plnenie. V súvislosti s poplatkami spojenými so spotrebiteľským úverom žalovaný uviedol, že poplatky a iné zložky ceny úveru predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Takéto poplatky sú vo svojej podstate cenou za poskytnutie peňažných prostriedkov. K námietke žalobkyne o neprijateľnosti dojednania rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že „staré“ rozhodcovské doložky už dlhšiu dobu neuplatňuje. Z toho dôvodu tak na strane žalobkyne absentuje akýkoľvek právny záujem na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá už aj tak nie je platná.
5. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že došlo zo strany žalovaného k uhradeniu sumy bezdôvodného obohatenia je v tomto štádiu konania bezpredmetné zaoberať sa otázkou, či nárok na uhradenie dlžnej sumy vznikol z dôvodu neplatnosti alebo eventuálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, a preto netrvá na právnom názore o neplatnosti celej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tým, že predmetné poplatky možno subsumovať pod pojem hlavný predmet plnenia alebo primeranosť ceny. Zmluvné podmienky, vzťahujúce a na hlavný predmet plnenia sa musia chápať ako podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy. Naopak, ostatné podmienky majú vedľajšiu povahu a nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu. K neprijateľnosti dojednania rozhodcovskej doložky žalobkyňa uviedla, že nové znenie obchodných podmienok jej žalovaný nezaslal a teda sa s ich obsahom nemala možnosť oboznámiť a podpísať. O zmene obchodných podmienok má byť spotrebiteľ náležitým spôsobom informovaný.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že odhliadnuc od faktu, že žaloba bola vo svojom III. a IV. navrhovanom výroku nedôvodná už od počiatku, tak má predovšetkým za to, že na vyslovení neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok za súčasného stavu už nie je daný zákonný dôvod. Spor medzi žalobkyňou a
žalovaným totiž predstavuje individuálny spotrebiteľský spor o plnenie (vrátenie plnenia) zo zmluvy o úvere, ktorý však bol skončený práve dobrovoľnou úhradou v prospech žalobkyne (samotná žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť). Nadväzujúc na vyššie uvedené tak predmetom aktuálneho súdneho konania zostáva už len konanie o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Civilný sporový poriadok v aktuálnom znení však umožňuje podať žalobu o určenie právnej skutočnosti (čomu zodpovedá žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky), len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Týmto osobitným predpisom je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov - konkrétne jeho ust. § 3 ods. 3 a 5, z ktorých je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli prípady, keď zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom trvá; len vtedy možno konkrétneho spotrebiteľa chrániť pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou alebo chrániť ho pred porušením jeho spotrebiteľských práv. Ak je zmluvný vzťah ukončený, vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky pre konkrétneho spotrebiteľa nemá žiadny význam, ak súd nerozhoduje aj o plnení zo zmluvy, ktoré súvisí s danou neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vyššie citované ustanovenia § 3 ods. 3, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa teda podľa názoru žalovaného síce umožňujú spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojho práva, ale nárok musí byť daný v čase trvania zmluvného vzťahu, resp. musí mať priamu väzbu na predmet konania prejednávaný v konkrétnom individuálnom spotrebiteľskom spore. Bez spornosti prítomnej v zmluvnom vzťahu, resp. po ukončení zmluvy totiž zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z príslušnej zmluvy a teda nemôže už dochádzať k porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa.
7. Na pojednávanie nariadené na 17.08.2021 sa nedostavila žalujúca strana. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 19.05.2005 Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty QUATRO na základe, ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver formou poskytnutia kreditnej karty s úverovým rámcom 1.692,89 eur a s mesačnou splátkou vo výške 56,43 eur. Súčasťou predmetnej zmluvy bolo vyhlásenie žalobkyne, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet žalovaného, ktoré boli prílohou predmetnej zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050501.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva
14. Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
18. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
19. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len Civilný sporový poriadok) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
21. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobkyne konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovaných nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný v zmysle § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
25. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom tohto konania zostalo určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd sa v tejto súvislosti v prvom rade zaoberal otázkou, či žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak by súd dospel k pozitívnemu záveru, musel by skúmať či žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti súd uzavrel, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, je osobitným druhom žaloby, patriacej spotrebiteľovi, s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných hmotnoprávnych ustanoveniach (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) a procesnú úpravu v druhej hlave tretej časti CSP, konkrétne v ust. §§ 290 až 300 CSP. V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).
26. Bolo však nesporné, že žalobkyňa sa pôvodne, pred čiastočným späťvzatím žaloby, domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia a po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti 180,- eur s príslušenstvom zostala predmetom konania už iba určovacia žaloba. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že vyčerpaním predmetu konania v časti o zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom nie je daný zákonný dôvod na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z gramatického i logického výkladu ustanovenia § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. totiž vyplýva, že spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú ak sa v podanej žalobe zároveň domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyplýva tak najmä zo slovných spojení „...v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy...“ (§ 298 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4375625&f=3>). Súd je preto toho názoru, že spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve iba za splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z tejto spotrebiteľskej zmluvy. Logicky z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli prípady, keď zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom trvá, len vtedy možno konkrétneho spotrebiteľa (teda v individuálnom spotrebiteľskom spore) chrániť pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou alebo chrániť ho pred porušením jeho spotrebiteľských práv. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok na plnenie bol uspokojený v celom rozsahu zo strany žalovaného, vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky pre žalobkyňu nemá žiadny význam, ak súd nerozhoduje aj o plnení zo zmluvy, ktoré súvisí s danou neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu za situácie, keď nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z danej zmluvy zanikol, nie je zákonný predpoklad na určenie neprijateľnosti niektorej zmluvnej podmienky (vrátane rozhodcovskej doložky) v individuálnom spotrebiteľskom spore. Vyhovením takejto žalobe individuálneho spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia. V prípade vyhovenia takejto určovacej žalobe individuálneho spotrebiteľa, rovnako ako pri iných rozsudkoch platí, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný iba pre strany sporu, jeho výrok by teda nezaväzoval iných spotrebiteľov a dodávateľov (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/92/2016 zo dňa 21. 06. 2017). Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,67 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).