Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16Csp-35-2023.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/35/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. A. XXXX/X, XXX XX A. E., F. C., o zaplatenie 147,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 04. 2023 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 147,40 Eur s príslušenstvom.
2. Súd pri doručovaní žaloby zistil, že žalovaná sa dlhodobo nezdržiava na území Slovenskej republiky. Žalovaná žije v Českej republike. Zásielka s rovnopisom žaloby, výzvou na vyjadrenie k žalobe, poučením o procesných právach a povinnostiach a poučením podľa čl. 26 nariadenia Brusel I bis bola žalovanej doručená dňa 26. 02. 2024 na adresu uvedenú v záhlaví tohto rozhodnutia.
3. V danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, nakoľko žalovaná má bydlisko na území Českej republiky. Súd preto zisťoval, či je v danej veci aplikovateľné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“). Predmetom sporu je pohľadávka zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ustanovenia § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, teda ide o občiansku vec spadajúcu do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel I bis. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti, keďže konanie bolo začaté po tom, čo sa nariadenie Brusel I bis v členských štátoch EÚ začalo uplatňovať, t. j. po 10. 01. 2015. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že jeho medzinárodnú právomoc v predmetnej veci je potrebné posudzovať podľa nariadenia Brusel I bis.
4. Podľa č. 4 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, osoby s bydliskom na území členského štátu nemožno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
6. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 nariadenia Brusel I bis (oddiel 4 právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo, c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činnosti. Ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte.
7. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
8. Podľa čl. 26 ods. 1, 2 nariadenia Brusel I bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa čl. 24. Vo veciach uvedených v oddieloch 3,4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
9. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
10. V danom prípade bolo zistené, že žalovaná síce má evidovanú adresu trvalého pobytu v Registri obyvateľov SR, ale posledných 10 - 11 rokov žije v Českej republike, momentálne na adrese D. A. XXXX/ X, E., F. C..
11. Podľa všeobecného kritéria bolo možné žalovať žalovanú na súde v Českej republike. Preto súd skúmal, či boli splnené podmienky na to, aby žalobca žaloval žalovanú pred súdom Slovenskej republiky podľa ďalších kritérií upravených v nariadení Brusel I bis. Vzhľadom na predmet sporu nebolo možné konštatovať splnenie kritérií výlučných právomocí uvedených v čl. 24 (oddiel 6) ani osobitných právomocí uvedených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia Brusel I bis.
12. V konaní sa žalobca voči žalovanej domáhal splnenia povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd skúmal, či je možné založiť právomoc podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis. V zmysle tohto článku nariadenia môže druhý účastník zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Aj v danom prípade bolo možné žalovať žalovanú na súde v Českej republike.
13. Nariadenie Brusel I bis v čl. 26 upravuje ešte právomoc založenú na tom, že sa žalovaný zúčastní konania. Ide o konkludentnú dohodu o určení právomoci, ktorá má prioritu pred všetkými ostatnými spôsobmi určenia právomoci, okrem čl. 24 (výlučná právomoc). Pod pojmom účasti na konaní možno rozumieť aktívne vykonávanie procesných úkonov v konaní, napríklad vyjadrenie sa k žalobe. Nečinnosť žalovanej v konaní nezakladá právomoc tunajšieho súdu. Súd žalovanej prostredníctvom dožiadaného orgánu v Českej republike dňa 26. 02. 2024 doručil žalobu s prílohami, poučenie podľa čl. 26 ods. 2
nariadenia Brusel I bis a vyzval ju, aby sa v lehote 20 dní vyjadrila k žalobe. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže bola nečinná, k založeniu právomoci nedošlo ani podľa čl. 26 nariadenia Brusel I bis.
14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s čl. 28 nariadenia Brusel I bis musel vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci a s poukazom na § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov, čo je neodstrániteľnou prekážkou konania.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných ustanovení CSP. V predmetnej veci žalobca zavinil zastavenie konania, keď inicioval začatie konania voči žalovanej. K zastaveniu konania voči žalovanej došlo z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov. V danom prípade bola teda žalovaná úspešná v rozsahu 100 %. Súd však z obsahu spisu nemal preukázané žiadne trovy, ktoré by žalovanej vznikli v súvislosti s vedením predmetného konania, a preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal. Z uvedeného dôvodu súd o výške náhrady trov konania nebude rozhodovať samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii.