Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10T/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I JUDr. Jozef Mikluš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.08.2021 v Košiciach, takto

rozhodol:

obžalovaná: M. Š., D.. XX.XX.XXXX S. G., H. N. O., G. A. XXXX

u z n á v a s a v i n n o u, ž e

-v Košiciach dňa 02.06.2017 v čase o 10:06 hod. viedla osobné motorové vozidlo Š. T., I.: G. v križovatke na ul. Štefánikova (Mlynský náhon) v smere jazdy od Železničnej stanice, kde do križovatky vošla so svojim vozidlom z vedľajšej cesty do ľavého jazdného pruhu hlavnej cesty, kedy do križovatky prichádzal v smere jazdy od ul. Masarykovej v ľavom pruhu dvojprúdovej cesty autobus MHD Košice Z. D. I.: G., linky č. 16, ktorý v tom čase viedol po hlavnej ceste vodič T. O., pričom obžalovaná náhle zabrzdila, čím náhle vytvorila prekážku vodičovi na hlavnej ceste a vodič T. O. v snahe zabrániť zrážke vozidiel začal intenzívne brzdiť, v dôsledku čoho v autobuse popadali cestujúci zo sedadiel, pričom cestujúca I. V. utrpela ťažký úraz a to zlomeninu vonkajšieho členka pravej nohy s minimálnym posunutím úlomku, pomliaždenie mäkkých tkanív na čele vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého kolena a predkolenia s dobou liečenia 56 až 70 dní, čím ako vodička vozidla porušila ustanovenie o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

-inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

t ý m s p á c h a l a

-prečin ublíženia na zdraví podľa

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , ,, , na peňažný trest vo výške 400 (štyristo),- Eur. Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá súd obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej I. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U. XX, G. škodu vo výške 1 551,- Eur.

Podľa súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti S.I. R. A., V..Z.. Z. Z. A. Y. X, XXX XX N. - O. Č. A., L.: XX XXX XXX, škodu vo výške 329,69 Eur.

odôvodnenie:

Súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 11.04.2019, a neskôr aj rozsudkom zo dňa 06.10.2020, ktorými uznal obžalovanú za vinnú podľa , , za čo jej uložil peňažný trest vo výške 400 (štyristo),- Eur a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň jej uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu.

Rozsudky odôvodnil nasledovne: Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov, znalca, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018 vypovedala, že: „ ja som vchádzala na križovatku z vedľajšej cesty, pozerala som sa doprava, videla som autobus, ako ide v ľavom pruhu, bol niekde pred tým nadchodom, mostom, tak som sa vlastne zaradila do toho ľavého jazdného pruhu s tým, že proste pri tej situácii, aká bola, nespôsobím žiadne nebezpečenstvo, pokračovala som v jazde, naraz som počula hlasné zatrúbenie, v prvej chvíli som vôbec nevedela odkiaľ to je, som sa veľmi zľakla, inštinktívne som zastala, bol to pre mňa šok, som sa pozrela pred seba, vedľa seba - nič, prázdna vozovka bola, tak som sa pozrela do spätného zrkadla a videla som tesne za sebou autobus, som sa pozerala a vedela som, že do mňa nenarazil, že stojí, tak som sa pohla ďalej a išla som k mame, tam po nejakej dobe mi telefonoval dopravný policajt a vlastne on mi oznámil, že autobus zastal za mnou a že sa v ňom zranili nejakí ľudia, no a vlastne to je všetko, čo k tomu viem povedať.“ Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa I. V., ktorá uviedla, že: „išla som v autobuse č. 16 smerom na stanicu, šofér náhle zabrzdil a ja som spadla, na mňa ešte jedna pani, s vozíčkom, takým ťahavým vozíčkom alebo taký menší kufor to bol, postavila som sa, ale strašne ma bolela noha, prišiel ku mne šofér, či potrebujem pomoc, áno, som povedala, na stanici sme vystúpili, šofér zavolal sanitku, kúpil mi ešte fľašku vody a sanitka ma odviezla do nemocnice, bolo konštatované, že mám zlomený pravý členok, bola som ošetrená, dostala som dlahu a po 2 týždňoch som dostala sadru na 6 týždňov, chodila som na barlách a opatrovala ma moja dcéra, ktorá bola tiež na barlách po operácii kolena.“ Svedok T. O. uviedol, že v daný deň som nastúpil do práce ráno okolo pol piatej a do služby linky č. 16, kde som si prevzal svoje motorové vozidlo s interným číslom XXXX, po kontrole vozidla a príprave na jazdu som vyrazil na linku, asi okolo presný čas už si nepamätám, myslím, že okolo 9-10, som išiel zo zastávky Vodná smer na Staničné námestie, po Štefánikovej ulici, asi 200 metrov za zastávkou som sa dal do ľavého pruhu, v ktorom som pokračoval až po križovatku, kde sa stala vlastne tá škodová udalosť, resp. dopravná nehoda, vlastne stalo sa to, že ako som sa blížil ku križovatke, videl som auto zelenej, tmavozelenej farby, bola to Š. T., ktorá bola na vedľajšej ceste, ja už som pribrzďoval, lebo je tam zákruta, no a vlastne vozidlo mi nedalo prednosť, jak už som bol asi 10 metrov od hranice križovatky, tak vybehlo rovno predo mňa kdež to vozidlo, keď vychádzalo z tej križovatky, tak nešlo rýchlo, ja som síce dobrzďoval, ale plynulo, ja som mohol ísť odhadom 40 km/hod., kdež to vozidlo vyletelo, ja som zatrúbil a vozidlo zastalo, ja som musel intenzívne brzdiť a zastal som možno 10-15 cm za vozidlom, následne som zapol výstražné znamenia, išiel som sa pozrieť do vozidla, že či nie je niekto zranený, cestujúci pri priestore pre invalidný vozík, som videl, no boli na zemi, dve staršie pani boli na zemi, ktoré spadli zo sedadiel a vlastne pani poškodená sedela bližšie k prednej časti autobusu a vedľa nej sedela druhá staršia pani, ona mala so sebou ten vozík, čo majú starší ľudia na nákupy s ním chodia a tak, a vlastne ten vozík mala pani poškodená privalenú nohu s ním mala, pýtal som ich, že či sú v poriadku, tá druhá pani povedala, že je v poriadku že sa jej nič nestalo a ostatní cestujúci jej pomohli tej druhej pani postaviť sa a sadnúť, ja som sa pýtal pani poškodenej či je v poriadku, či jej treba zavolať záchrannú službu, pomohol som jej sadnúť si naspäť na miesto, pani nepožadovala ošetrenie, pretože v tej dobe sa cítila v poriadku, pýtal som sa jej to asi 3-4 krát, no nakoľko sa nikomu nič nestalo, aspoň tak to vyzeralo, pokračoval som v jazde na Staničné námestie, kde ľudia vystupovali a pri pohľade, pri kontrole do spätného zrkadla, či niekoho neprivriem do dverí sa mi vidí, že pani poškodená sa snaží postaviť, že má problém sa postaviť, tak vyšiel som z kabíny, prišiel som ku nej a pýtal som sa jej či jej niečo je, že sa nevie postaviť, pani mi na to povedala, že ju bolí noha, následne som išiel do kabíny naspäť, nahlásil som, že mám zranenú cestujúcu na dopravný dispečing a oni vlastne privolali záchrannú službu, aj ešte nášho pojazdného dispečera, lebo musí byť prítomný, potom som pomohol pani vystúpiť, dal som ju

sadnúť do prístrešku na zastávke a čakali sme vlastne na príchod záchrannej služby a polície. Neskôr uviedol, že na obžalovanú trúbil, keď už vybehla do križovatky za účelom odvrátenia nebezpečenstva, chcel zabrániť zrážke, pretože keď začal trúbiť, ona ešte nebola na hlavnej ceste a chcel, aby si ho všimla a zastala, aby nedošlo k zrážke. Súdny znalec L.. M. O., A.. zapísaný v zozname znalcov na MS SR v odbore: doprava- cestná, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel vo svojom znaleckom posudku vyhodnotil techniku jazdy ako nesprávnu, pričom za jej nesprávne prvky pokladá jej oneskorenú a nesprávnu reakciu na pohyb autobusu v jazdnom pruhu do ktorého so svojim vozidlom v križovatke vošla, nakoľko začala reagovať na pohyb autobusu až v čase kedy sa s vozidlom už nachádzala čiastočne v ľavom jazdnom pruhu a jej reakcia smerovala k zastaveniu vozidla, ktoré viedla jeho intenzívnym brzdením, ktorým spôsobom vytvorila pre vodiča autobusu prekážku z technického hľadiska neočakávanú a náhlu. Techniku jazdy vodiča T. O. po technickej stránke vyhodnotil ako neodporujúcu situácii ako aj skutočnostiam, ktoré mal menovaný vodič v danom čase možnosť rozpoznať a predvídať. Za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody pokladá nesprávnu techniku jazdy, ktorou sa v nehodovom úseku vozovky pohybovala obžalovaná. Obžalovaná za daných okolností mala možnosť zabrániť vzniku nehodového deja bez zmeny smeru pohybu svojho vozidla jeho včasným zastavením, ak by za danej situácie nevošla na hlavnú cestu k čomu by musela začať reagovať na autobus v čase kedy sa s vozidlom nachádzala vo vzdialenosti najmenej 8 metrov pred hranicou križovatky. Po stránke technickej mala v tom čase plnú možnosť včas rozpoznať a predvídať pohyb autobusu nakoľko ho mala vo výhľade. Mala možnosť zabrániť zrážke aj iným manévrom a to tak, žeby nezačala svoje vozidlo intenzívne brzdiť po vojdení do ľavého jazdného pruhu. K uvedenému mala po technickej stránke plnú možnosť v prípade, ak by jej reakcia ( I. reakcia ) na prichádzajúci autobus nebola výrazne oneskorená. Vodič autobusu mal za daných okolností možnosť zabrániť vzniku nehodového deja tak, žeby sa pohyboval rýchlosťou maximálne 30 km/h a ak by následne brzdil autobus intenzitou, ktorá by neohrozovala bezpečnosť cestujúcich t.j. do 50 % dosažitelného brzdenia. Po stránke technickej je možné predpokladať, že vodič autobusu nemal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody skoršou reakciou, nakoľko v čase pred jeho I. a II. reakciou nemal možnosť skôr rozpoznať akým spôsobom sa vozidlo T. bude v nehodovom úseku vozovky pohybovať. ( I. reakcia -vojdenie do jazdného pruhu, II. reakcia - intenzívne brzdenie ). S najväčšou pravdepodobnosťou nemal za daných okolností možnosť vzniku nehodového deja zabrániť iným manévrom ako včasným zastavením autobusu čo vyplýva zo smeru a spôsobu pohybu vozidiel ako aj zo skutočnosti, ktoré mal možnosť po stránke technickej včas rozpoznať a predvídať. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na prerušenie konania a predloženie veci na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej Únie v súvislosti s vysporiadaním sa so zákonnosťou dôkazu - kamerového záznamu súd uvádza, že tento dôkaz nebol v konaní pred súdom na návrh prokurátora ani vykonaný, preto nebol ani dôvod na prerušenie konania a pokiaľ slúžil znalcovi, tento jeho použitie náležite vysvetlil a to tak, že nešlo o nosný hlavný dôkaz. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videozáznam mu bol doručený v rámci spisového materiálu, tento sa nachádza aj na priloženom CD. Vzhľadom na to, že video bolo potrebné použiť, ale bolo ho potrebné použiť v tom zmysle, že poskytlo informácie o časopriestorovom pohybe vozidiel a o ich pohybe v rámci nehodového deja. Bola vykonaná časová analýza videa a nezávisle na týchto informáciách to zdôrazňuje, bola vykonaná simulácia pohybu vozidiel s využitím predložených výpovedí. Následne bolo porovnané výsledok simulácie s videom a bolo potvrdené, že to čo video zachytilo reálne zodpovedá pravdepodobnému priebehu nehodového deja tzn., že do videa nebolo zasahované a že zachycuje popísaný a zadokumentovaný priebeh nehodového deja svedkami a písomnosťami podľa nálezu. Za posledné roky sa často stretáva s tým, že vo vozidlách sú videokamery, má na mysli súkromné, ak sú, ten záznam je chápaný ako súčasť výpovede toho vodiča a jeho osobný postup je taký, že je potrebné preukázať, že ten záznam je pravý a zodpovedá skutočnosti, čiže, že je technický prijateľný, či výpoveď svedka zodpovedá, či ten záznam, ktorý je súčasťou výpovede ako vizualizačný prvok tej výpovede, skutočne zodpovedá tomu čo sa tam mohlo stať. V žiadnom prípade nemôže byť takýto kamerový záznam ako jediný podklad pre vykonanie analýzy nehodového deja, vzhľadom na to, že súčasná technika a technológia PC programov umožňuje sfalšovanie toho záznamu, tzn. skrátenie alebo predĺženie časov, čiže pokladá to, za súčasť svojho dokazovania vždy. K zákonnosti kamerového záznamu na autobuse DPMK prokuratúra uviedla, že kamerový systém na autobusoch DPMK je prevádzkovaný v súlade so Zákonom o ochrane osobných údajov ( o ochrane osobných údajov ). Žiadny úkon, ktorý môže prispieť k objasneniu veci nie je možné a priori vylúčiť z okruhu prípustných dôkazných prostriedkov. Predmetné kamery boli nainštalované v súlade so zákonom a slúžia k ochrane života, zdravia a majetku a preto je možné ich použiť ako dôkaz v trestnom konaní v súlade s ust. Záznam z

kamerového systému je potrebné pripustiť ako dôkazný prostriedok vždy, ak nie je zabezpečený v rozpore s normami objektívneho práva konkrétne ak nedošlo jeho obstaraním k protiprávnemu zásahu do osobnosti zaznamenávanej osoby. Inak povedané, pri zvážení záujmu spracovať osobné údaje musí byť prostredníctvom testu proporcionality objektívne urobený záver, že spracovanie osobných údajov je pre dosiahnutie sledovaného cieľa vhodné, nevyhnutné a primerané, tzn. že ním spôsobený následok bude nižší než dosiahnutý prínos. V tejto súvislosti nie je bez významu ani otázka miery súkromia, ktoré páchateľ v sledovaných miestach požíval, resp. otázka práva si súkromie nárokovať, keď vedome porušuje konkrétne zákazy, resp. povinnosti ( rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XTo /. XXXX ). V predmetnom prípade má odhalenie páchateľa trestného činu prednosť pred jeho nárokom na ochranu jeho súkromia. Kamerový záznam z kamery umiestnenej na prednej časti linkového autobusu č. 16 na základe ktorého stotožnila polícia osobu obžalovanej považuje prokuratúra za dôkaz získaný v súlade so zákonom a preto použiteľný v trestnom konaní. Z vyššie citovaným názorom sa súd stotožňuje a vychádzajúc z vysloveného názoru v rozsudku Krajského súdu v Košiciach je pre daný prípad potrebné uviesť, že otázka miery súkromia, ktorú páchateľ v sledovaných miestach požíval, nemôže byť nijako preň obmedzujúca, prípadne nad mieru proporcionality vyrušujúca, nakoľko označenie motorového vozidla evidenčným číslom je verejné a štátom vyžadované práve za účelom identifikácie vozidla a z toho vyplývajúcich ďalších údajov napr. o držiteľovi motorového vozidla prípadne vlastníkovi motorového vozidla a teda aj používanie motorového vozidla s evidenčným číslom je verejné a dostupné aj širokému neobmedzenému množstvu osôb, kde je bežne verejne viditeľné a identifikovateľné, ba vyžadované a jeho neoznačovanie priestupkovo postihované, nemožno teda ani nikomu brániť vyhotoviť si fotografiu, či video záznam aj z bežnej premávky na verejne prístupnej ulici, čiže miera ochrany súkromia nemôže byť nijako znížená. Navyše, podľa o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Z tejto zákonnej definície jednoznačne nevyplýva, že samotné evidenčné číslo motorového vozidla je osobným údajom o fyzickej osobe. Zákonodarca neprikazuje ani vlastníkom, ani držiteľom motorových vozidiel uvádzať mená na vozidlách. Evidenčné číslo je identifikátor vozidla a nie identifikátor fyzickej osoby. Je verejne prístupný napr. pri prevádzke alebo parkovaní a nedá sa z neho komukoľvek odvodiť osobu vlastníka alebo držiteľa, ale len zo zákonných dôvodov a oprávneným osobám sa uvedie vlastník či držiteľ, ktorý ani nemusí byť fyzickou osobou, keďže častokrát je vlastníkom právnická osoba. Uvedené súd uvádza len pre úplnosť, nakoľko kamerový záznam ako dôkaz nebol v konaní pred súdom na návrh prokurátora ani vykonaný a len preto, aby nebol pochybný ani záver znalca, ktorý jeho použitie náležite vysvetlil. Pokiaľ ide o obranu obhajoby spočívajúcu v tvrdení, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo trúbenie vodiča autobusu na vodičku T. je potrebné uviesť, že takýmto výkladom by sa zamieňala príčina s následkom a ide len o prekrúcanie povinností a faktov, kde sa nič nemení na tom, že v prvom rade vodička T.Á. mala dať prednosť jazdy vodičovi autobusu a ak sa tak nestalo porušením dopravných predpisov ako aj svojou nesprávnou technikou jazdy (podrobnejšie vo vyššie citovaných záveroch znalca) vyvolala ona reakciu vodiča autobusu, ktorý bol nútený obmedziť svoju rýchlosť a následne po jej prudkom zabrzdení náhle zabrzdiť vozidlo autobusu. Samotné trúbenie nemohlo zadať bezprostrednú príčinu vodičke pre jej neuváženú náhlu reakciu zabrzdiť motorové vozidlo pokiaľ sama nemala žiadnu náhlu prekážku. Samotné trúbenie nikdy v bežnej dopravnej prevádzke ani podľa dopravných predpisov neznamená automatickú povinnosť náhleho zabrzdenia. Naopak podľa č. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, teda z uvedeného vyplýva ak by sa aj akceptovalo tvrdenie obžalovanej, musel by súd iba konštatovať, že porušila iné ustanovenie citovaného zákona, (avšak súd zatiaľ vychádzal zo záverov znalca), čo však by nič nemenilo na právnej kvalifikácii skutku z hľadiska trestnoprávneho. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu u obžalovanej a to vo forme nedbanlivostného zavinenia. Uvedené vyplýva ako z výpovedi svedkov a obžalovanej tak aj z výsledkov znaleckého dokazovania, preto súd uznal obžalovanú vinnú zo žalovaného skutku. Pri ukladaní trestu u obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že viedla doteraz riadny život a mal za to, že aj vzhľadom k jej čistej evidenčnej karte vodiča postačí obžalovanej uloženie výchovného peňažného trestu vo výške 400 EUR ako aj zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní jedného roka.

Na odvolanie obžalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. XTo XX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd konštatoval, že dôkaz, a to obrazový záznam je zákonný, bližšie dôvody sú uvedené v citovanom rozhodnutí. Odvolací súd zároveň uložil okresnému súdu na hlavnom pojednávaní opakovane vypočuť obžalovanú O.. M. Š., Z. T. O., R. L.. M. O.. Obžalovaná sa hlavného pojednávania nezúčastnila, dala súhlas s konaním v neprítomnosti, pričom jej obhajkyňa uviedla, že obžalovaná by využila svoje právo vo veci nevypovedať. Súd vypočul svedka T. O. v zmysle pokynu odvolacieho súdu so zameraním sa na vysvetlenie jeho rozporu z jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018, kde z jeho výpovede vyplýva, že trúbil na obžalovanú, keď už vbehla na hlavnú cestu pred neho a v zapätí v tej istej výpovedi tvrdí, že obžalovaná ešte nebola na hlavnej ceste. Svedok uviedol, ja som išiel po hlavnej ceste smerom na Staničné námestie po ulici Štefánikovej, vozidlo pani obžalovanej bolo na vedľajšej ceste. Ja už som bol presne ako metricky neviem povedať, odhadom asi max. 5 metrov pred križovatkou, vozidlo mi nedalo prednosť a vbehlo mi náhle do cesty. Išlo pomaly, keďže sa rozbiehalo, ja som išiel určitou rýchlosťou asi 40 km/hod., pričom predtým som už mierne pribrzďoval do zákruty. Keď mi to auto vlastne vbehlo, tak som začal trúbiť a brzdiť viac, pretože to vozidlo predo mnou zastalo, tým pádom som musel aj ja úplne zastaviť, aby som predišiel zrážke. To je asi všetko. Ja som ju videl, že je na vedľajšej ceste, ja som bol na hlavnej, ale nepredpokladám, že keď je niekto na vedľajšej ceste a má mi dať prednosť, že mi vbehne do križovatky, a potom, keď mi vyletí a zastane úplne, tak neostáva mi nič iné, len trúbiť a brzdiť. Zatrúbil som, keď už vbehla priamo predo mňa. Na otázky znalca kedy začal reagovať, na skutočnosť že mu vozidlo vchádza, v akej vzdialenosti bolo od vjazdu a následne ako na toto reagoval svedok uviedol, že v akej vzdialenosti ja netuším, podľa mňa to mohlo byť 5 metrov, ale ja nemám meter v oku, ja vám neviem uviesť presnú vzdialenosť, tam bol záznam z vozidla, môj osobný odhad je približne 5 m, tých 5 m chápem ako moju vzdialenosť od vozidla po križovatku skade to druhé vozidlo vychádzalo na hlavnú cestu. Ja zo 40 Znalec W.. L.. M. O. A.., vo svojej výpovedi k k otázke, ak by vodič autobusu začal reagovať na pohyb osobného motorového vozidla Škoda T., ktorým vošla obžalovaná do križovatky do ľavého jazdného pruhu pribrzďovaním autobusu už na dráhe 8-9 metrov, ktorú prešiel autobus predtým, než jeho vodič začal nenáhle pribrzďovať po dobu 1,3 - 1,1 sekundy na dráhe 12-13 metrov, či by to ovplyvnilo priebeh nehodového deja? Ďalej by bolo vhodné, aby znalec vysvetlil, že ak by obžalovaná po vojdení do ľavého jazdného pruhu osobné motorové vozidlo Škoda T. intenzívne nebrzdila a nezastavila, či by bola možnosť na odvrátenie nehodového deja vzhľadom na rýchlosť, akou sa pohyboval autobus MHD Košice linky č. 16 a vozidlo Škoda T., v nehodovom úseku vozovky uviedol: V zásade na tú prvú otázku posledný odsek čl. 387 a prvý odsek čl. 388 môžem povedať, je to otázka skoršej reakcie vodiča autobusu, tá časť začiatku jeho reakcie bol limitovaný možnosťou rozpoznať, že to vozidlo nezastaví. tzn. normálne sa približujú, to vozidlo malo možnosť, zastaviť, ale nezastavilo a on začal reagovať, keďže tam bol rozdiel rýchlosti, tak po tej reakcii začal spomaľovať, aby umožnil vozidlu zrýchliť a odísť. To je tá presná odpoveď na prvú otázku, tzn. on predtým nemal dôvod reagovať na vozidlo, ktoré sa tam približovalo ku križovatke, lebo zákonite predpokladal, že zastane a dá mu prednosť. Ako náhle prišlo to vozidlo na určitú kritickú vzdialenosť a bolo zrejmé, že nezastane, tak on si uvedomil, že musí začať spomaľovať, aby nedošlo ku kolízii. Myslím si, že tá reakcia bola správna, to je prvá časť nehodového deja. Druhá časť bola v tej druhej otázke, on ďalej predpokladal, že to vozidlo zrýchli a odíde, čo je absolútne technicky prijateľné a logické a obvyklé vzhľadom na tú situáciu. Stalo sa ale to, že to vozidlo nezrýchľovalo a následne zabrzdilo. Na kamerovom zázname bolo vidno, že to nebolo zastavenie do kopca, ale doslova zabrzdenie. Keby sa vyvíjala situácia tak, ako to mohol predpokladať vodič autobusu, t. j., že to vozidlo zrýchli, tak on vlastne tým prvotným spomalením mu umožnil vojsť a bezpečne odísť normálnym spôsobom. Kríza, nazvime to, tú kritickú situáciu, vznikla tým, že to vozidlo nezrýchľovalo, ale následne zabrzdilo, čím ho donútilo k intenzívnemu brzdeniu, vytvorilo mu takýmto spôsobom prekážku náhlu. V znaleckom posudku bolo správanie sa vodičky po vojdení, t. j. nezrýchľovanie a následne zabrzdenie vyhodnotené ako jej oneskorená reakcia na autobus. V prípade, ak by po stránke právnej, takého hodnotenie neobstálo a bol dôvod domnievať sa, že išlo o úmysel jednalo by sa o vybrzdenie, t.j. náhle zabrzdenie za situácie, kedy druhé vozidlo je nútené intenzívne brzdiť. Možno bol ten dôvod zabrzdenia omyl, alebo panika vodičky, alebo omyl, ale ak by sme to chápali v inom duchu, tak by ten dôkaz smeroval k úmyslu, tak by to bolo vybrzdenie, to je skutková podstata. Nie je možné sa opýtať vodiča, kedy ste začal trúbiť, lebo on to poriadne nevie, lebo ten čas začiatku trúbenia je viazaný na čas kedy rozpozná nebezpečenstvo. Medzitým je jedna sekunda, tzn. že on prešiel najmenej 10-12 metrov, a to vozidlo Škoda T. 5-6 metrov približne. To je tá jeho reakcia, on skutočne ani nevie povedať kedy začal trúbil presne, lebo on vlastne už koná na základe podnetu, to je jeden dej, ktorý má svoje časové

zákonitosti. Jeho výpoveď presne zodpovedala, lebo povedal, že to bolo pred vojdením vozidla, že si uvedomil, že niečo hrozí a on ani viac povedať nemôže, lebo po reakcii zatrúbil, ale isto v tej situácii, aby upozornil na svoju prítomnosť, lebo podľa toho správania vodičky bolo možné usúdiť, že ho nevidí. Tam predtým je zákruta a ak tá vodička sa pozerala, či má voľno v smere pohybu autobusu s veľkým časovým predstihom, tak ho nemusela vidieť, lebo tie ich vzájomné uhly sú také, že ak ho nevidela predtým, tak už v čase by mala problém. Nejakú polohu, nejaké vytočenie cez sedadlo. Z môjho pohľadu ma táto nehoda tieto znaky. Ak sa jednalo o dopravnú nehodu, nie o úmysel, tak bezprostrednou príčinou bolo v prvom rade to, že vodička nezačala zrýchľovať a v druhom rade to, že prudko zabrzdila. Autobusy SOR majú týchto nehôd celý rad, sú to technické zázraky, ktoré majú brzdový systém robené tak, že keď a vodič zľakne a prišliapne, tak tým 50 % bezpečnosti pre cestujúcich je tam bleskovo prekročených. Keď je ten vodič donútený prudko brzdiť, tak automaticky zlomené ruky, nohy, chrbtice. V dôsledku správania sa vodičky Škody Fábie bolo nevyhnutné, aby vodič autobusu musel náhle zmeniť rýchlosť jazdy, keď to vozidlo bolo pred, to už nebolo obmedzenie ale ohrozenie. Otázku obhajkyne, konkrétne odpovedzte na otázku ak by vodič autobusu začal reagovať na pohyb osobného motorového vozidla Škoda T., ktorým vošla obžalovaná do križovatky do ľavého jazdného pruhu pribrzďovaním autobusu už na dráhe 8-9 metrov, ktorú prešiel autobus predtým, než jeho vodič začal nenáhle pribrzďovať po dobu 1,3 - 1,1 sekundy na dráhe 12-13 metrov, či by to ovplyvnilo priebeh nehodového deja, znalec uvedenú otázku tak, ako je položená nepokladá za technicky relevantnú. Akémukoľvek vchádzaniu do križovatky z vedľajšej cesty na hlavnú s tým, že vodič na hlavnej by mal najmenej 30 metrov pred križovatkou začať spomaľovať s predpokladom, že je možné, že vozidlo z vedľajšej nezastaví. Moja pôvodná odpoveď, že vodič na hlavnej mohol začal spomaľovať, reagovať na situáciu, až si uvedomil, že mu nebude daná prednosť s tým, že vozidlo z vedľajšej zastaví. Až bude právne vykonateľný znalecký posudok technicky, tak bude iný svet. Ja sa tu vyjadrujem k veciam, na ktoré som povolaný. Je nepochybné, že ak sa vodič na tej dráhe spomaľoval, že by pravdepodobne pôvodné obmedzenie zo strany vozidla Fábia bolo nižšie, ale je zrejmé, že by nezastavil, ale že by k ohrozeniu vozidla Škoda Fábia došlo aj za tejto situácie, čo je iba teoretický predpoklad, lebo položená otázka vôbec neuvažuje o tom, že vodič potrebuje čas na reakciu a predpokladá, že by reagoval 20 -30 metrov pred vjazdom, pred prejazdom križovatky, kde je na hlavnej, kedy vôbec nebol žiaden dôvod k tomu, aby spomaľoval. Jeho rýchlosť bola primeraná situácii. Keby brzdil, tak by brzdil, ale otázka je či do zastavenia, určite nie, tzn., že i tam by sa zaradili i tak by tam bolo ohrozenie náhlym zastavením, všetky javy, ktoré sme popísali by ostali. Ak je možné z hľadiska právneho požadovať po vodičovi pohybujúcom sa po hlavnej, aby kvôli vozidlu na vedľajšej, ktoré sa nachádza 10 a viac metrov pred križovatkou spomalil do rýchlosti 20 metrov v hodine, tak potom táto otázka má možno nejaký obsah, inak je nezmyselná. Ak by takáto teória mala platiť v doprave, druhý deň by sa doprava v každom meste zastavila. Nie je to vykonateľné, takáto úvaha. Potom značka daj prednosť v jazde znamená, daj prednosť, lebo ten na hlavnej musí tak spomaliť, aby ty si prešiel rýchlosťou 20 km v hodine. Tým by sa zrušila dopravná prevádzka mesta, ak by mali platiť takéto precedensy a úvahy. V kamerovom zázname nie je zvuk, tak pokiaľ bolo popísané, ten čas zatrúbenia. Musím použiť, aj keď nemám právnu kvalifikáciu, musím použiť aj zákonné ustanovenia, kde sa rozlišujú dva nesprávne spôsoby pohybu v križovatke, alebo aj v iných situáciách v interakcii dvoch vozidiel, a to je ohrozenie a obmedzene. Ten prvý, to vojdenie bolo obmedzenie, ktoré pokračovalo až do zabrzdenia, kedy išlo o ohrozenie, a to bola bezprostredná príčina vzniku nehody. Čiže, ak by sme uvažovali o vchádzaní, to ani nemuselo byť, mohli ísť autá aj za sebou a vozidlo vpredu náhle zabrzdilo, čím donúti to druhé vozidlo brzdiť. Ak by vznikla otázka bezpečnej vzdialenosti, tak technicky bola bezpečná, lebo nedošlo k zrážke. Ak by sme uvažovali takú mieru brzdenia, ktorá by neviedla k pádu cestujúcich, tak tam by nesmelo dôjsť k tomu prvému obmedzeniu a vytvoreniu takej vzdialenosti, ktorá pre nižšiu mieru spomalenia už nebola možná. Jednoznačne tou bezprostrednou príčinou bolo to zabrzdenie, lebo keď naviažem, že by nebolo to zabrzdenie, bola by pomalá jazda, tak by nebol donútený brzdiť, stačilo by brzdiť nižšou intenzitou, môžeme predpokladať, že by k pádu cestujúcich nedošlo. Podľa o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, Podľa o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.

Podľa o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov Na účely tohto zákona sa rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej

premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Po doplnení dokazovania súd z výpovede svedka, ako aj znalca mal za preukázané, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo v prvom rade to, že vodička prudko zabrzdila. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že síce nebolo v zmysle obžaloby dokázané porušenie právnej povinnosti podľa a ods. I s poukázaním na ustanovenia Z.č. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale došlo k porušeniu právnej povinnosti podľa o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo malo za následok vytvorenie náhlej prekážky vodičovi autobusu, v dôsledku čoho musel prudko brzdiť a čo bolo príčinou pádu cestujúcich, ako aj zranenia poškodenej. Je potrebné uviesť, že samotným správaním vodičky - obžalovanej najprv nedošlo k daniu prednosti v jazde, čo však z hľadiska trestnoprávneho následku nebolo dokázané v takej kvalite, aby bolo možné konštatovať jej trestnoprávnu zodpovednosť, pričom prvostupňový súd sa riadil právny názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Nedaním prednosti v jazde obžalovanou došlo len k obmedzeniu vodiča autobusu, čo však nebolo bezprostrednou príčinou vzniku nehody. Preukázané však bolo porušenie inej povinnosti, a to náhle zníženie rýchlosti vodičky T. a tým vytvorením náhlej prekážky. Opakovane súd uvádza, že v žiadnom predpise nie je uložené vodičovi pri počutí trúbenia prudko brzdiť, ani spomaľovať svoje vozidlo a tým vytvoriť náhlu prekážku, nakoľko vodič pri cestnej premávke si musí byť vedomý, minimálne musí byť uzrozumený, že takýmto konaním môže vytvoriť náhlu prekážku. V danom prípade vodička nemala dôvod sa domnievať, že na ňu trúbi autobus, prípadne nemohla vedieť vzhľadom na zistenú situáciu, že na ňu netrúbi iné motorové vozidlo, pričom pred sebou nemala žiadnu prekážku a mohla teda pokračovať v jazde. Aj z popisu situácie znalcom v znaleckom posudku vyplýva, že po ľavej strane mala múr, po pravej strane iný jazdný pruh, teda nič jej nebránilo pokračovať priamo v jazde. Jej konanie svedčí skôr o tom, že sa nevenovala dostatočne pozorne cestnej premávke, kde pri riadnom skontrolovaní dopravnej situácie by si musela byť vedomá postavenia vozidiel v križovatke, najmä tak veľkého vozidla, ako je autobus, a teda nemohlo u nej žiadne trúbenie vyvolať zľaknutie a následné brzdenie. Súd opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade zo strany obhajoby ide o snahu zamieňania si príčiny s následkom, kde za vinníka dopravnej nehody je označovaný de facto vodič autobusu. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal zato, že vodička - obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty podľa , s poukazom na ., a to porušením dôležitej povinnosti ( ), ktorú po vykonanom dokazovaní súd zisťuje inak, ako je uvedená v obžalobe, čo však nemá za následok zmenu právnej kvalifikácie žalovaného skutku z hľadiska trestnoprávneho. Inak povedané, nie je dôležité, ktorú dôležitú povinnosť (uloženú jej ako vodičovi), ktorá bola príčinou dopravnej nehody, a tým vzniku zranenia poškodenej, obžalovaná porušila. Z uvedených dôvodov súd obžalovanú uznal za vinnú podľa , s poukazom na . Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu u obžalovanej a to vo forme nedbanlivostného zavinenia. Ak by sa obžalovaná venovala plne vedeniu vozidla a sledovala situáciu v cestnej premávke ( ) a teda by videla alebo vedela o autobuse za sebou, nebola by náhle zabrzdila, pretože to by znamenalo úmyselné konanie, čo by pre ňu znamenalo výrazne nepriaznivejšie trestnoprávne následky. Zároveň by to mohlo mať aj vplyv na povinnosť nahradiť škodu za obžalovanú poisťovňou z povinne zmluvného poistenia. Z vykonaného dokazovania však nebol úmysel dokázaný, preto súd ostal pri právnej kvalifikácii konania obžalovanej, ako konaní nedbanlivostnom. Pri ukladaní trestu u obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že viedla doteraz riadny život a mal za to, že aj vzhľadom k jej čistej evidenčnej karte vodiča postačí obžalovanej uloženie výchovného peňažného trestu vo výške 400 EUR ako aj zákazu činnosti pri dolnej hranici trestnej sadzby (1 až 10 rokov) v trvaní 18 mesiacov. Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným škodu riadne vyčíslenú a uplatnenú. Na odvolanie obžalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 27.04.2021 znova zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia ustálené v skutkovom výroku rozsudku prvostupňového súdu neboli ovplyvnené odpoveďou svedka T. O.P. na otázky kladené svedkovi znalcom a preto nie je potrebné bližšie reagovať na uplatnenú námietku obhajoby, taktiež odvolací súd konštatoval, že totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku čo je v posudzovanom prípade splnené, bližšie dôvody sú uvedené v citovanom rozhodnutí. Odvolací súd zároveň uložil okresnému súdu na hlavnom pojednávaní opakovane vypočuť obžalovanú

O.. M. Š.W. a prečítať znalecký posudok znalca W.. L.. M. O., A.. a zvážiť či použitie výstražného zvukového znamenia vodičom MHD bolo primerané okolnostiam situácie. Krajský súd pripomenul, že už vo svojom uznesení zo dňa 29.10.2019 poukázal na 11 závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalca W.. L.. M. O., A.. v odbore doprava cestná, odvetvie technicky stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel (čl.30 znaleckého posudku) v otázke určenia príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska - nesprávna technika jazdy, ktorou sa v nehodovom úseku vozovky pohybovala obžalovaná O.. M. Š. s osobným motorovým vozidlom Š. T. I. G. XXX G.. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň poznamenal, že za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej vodičovi (páchateľovi) zo zákona v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák. nie je možné mechanicky považovať porušenie akejkoľvek povinnosti vodičom, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá má pre svoju závažnosť za danej situácie spravidla za následok vážnu dopravnú nehodu spojenú s nebezpečenstvom pre ľudský život alebo zdravie, či spôsobenie väčšej škody na majetku, pričom porušením tejto povinnosti môže ľahko dôjsť k takému následku, a podľa všeobecných skúseností taký následok aj spôsobuje. Zároveň krajský súd vo svojom uznesení vyslovil názor, že podľa aplikačnej praxe súdov nesprávnu techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Súd pristúpil k výsluchu obžalovanej a tá uviedla že, „v ten deň som išla z cesty Protifašistických bojovníkov v aute, bočila som doľava, popod most, išla som pomaly, pozrela som sa doprava, vyhodnotila som, že môžem bezpečne vojsť na Štefánikovu cestu, išla som plynulo, úplne bežná premávka, zaradila som sa do ľavého jazdného pruhu a o chvíľočku som počula hlasné zatrúbenie, zľakla som sa, zastala som inštinktívne, pozrela som sa napravo pred seba, tam nebolo nič, pozrela som do spätného zrkadla, videla som ,že za mnou stojí autobus, tak som sa pohla ďalej, išla som ku mojej mame vtedy a tam mi volal pán policajt, čo sa stalo. Chcem k tomu dodať, že mam vodičský preukaz 30 rokov auto používam na bežné účely, jazdievam aj tou cestou, viem vyhodnotiť, kedy môžem bezpečne vojsť, doteraz som nemala ani jeden priestupok, ani upozornenie.“ Keď ešte bola na vedľajšej ceste, na hlavnej ceste autobus videla ako prichádzal sprava. Vedela, že na ceste, z ktorej prichádza je pred vjazdom na cestu po ktorej premával autobus dopravné značenie daj prednosť v jazde. Vedela, že je tá, čo dáva prednosť, ale videla, že je v takej vzdialenosti, že sa bezpečne zaradí do toho pruhu ľavého, on bol vlastne ešte z jej pohľadu pred mostom, tým nadjazdom Súd znova nečítal znalecký posudok znalca W.. L.. M. O., A.. nakoľko tento znalecký posudok a jeho závery boli prečítané už na hlavnom pojednávaní dňa 10.1.2019 č.l.294, rovnako k tomuto znaleckému posudku bol vypočutý aj samotný znalec. Čo sa týka skutočnosti či použitie výstražného zvukového znamenia vodičom MHD bolo primerané okolnostiam, má súd za to, že takéto použitie nebolo celkom zjavne neprimerané vzhľadom na nedanie prednosti v jazde autobusu, čím ho obmedzila v jazde aj keď nemusel hneď zastaviť a v súčasnosti nie je možné presne zistiť časový úsek od kedy do kedy trvalo zvukové výstražné znamenie, avšak vzhľadom na bežnú prax vodičov v premávke, tieto výstražné zvukové znamenia (či už za účelom odvrátenia nebezpečenstva alebo upozornenia naň) sa pohybujú v trvaní niekoľkých sekúnd. Súd má za to, že vzhľadom na to, že obžalovaná videla prichádzajúci autobus, pred ktorý sa zaradila na hlavnú cestu, (pričom šofér autobusu tomu musel prispôsobiť rýchlosť, aby nedošlo k zrážke), teda vedela, že nie je jediná účastníčka cestnej premávky a že prichádzajúce výstražné zvukové znamenie môže vydávať vozidlo idúce za ňou, o ktorom ako sama pri výpovedi uviedla, mala vedomosť, keďže ho videla a toto zvukové znamenie aj mohla očakávať, nakoľko vedome porušila povinnosť dať prednosť v jazde, teda trúbenie vodiča autobusu nemohlo byť neprimeranou reakciou na jej bezohľadné nedanie prednosti v jazde napriek vedomosti o autobuse a toto vzhľadom na bežné správanie sa vodičov v premávke aj mohla očakávať. Ak teda videla autobus, ako tvrdí a napriek tomu prudko zastavila po začutí výstražného zvukového znamenia, musela si byť vedomá, že vytvorí na ceste náhlu prekážku, pre ktorú musel šofér autobusu náhle prudko zabrzdiť, v dôsledku čoho došlo k poraneniu poškodenej. Toto jej konanie minimálne zodpovedá vedomej nedbanlivosti a to, že páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Súd má za to, že obžalovaná svojim konaním porušila zákaz daný zákonom: vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky ( ). Súd v intenciách úvah krajského súdu, ktorý má za to, že príčina nehody spočívala v nesprávnej technike jazdy a nesprávnu techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, prekvalifikoval toto konanie ako ublíženie na zdraví v jeho základnej skutkovej podstate, teda podľa Tr. zákona, keďže obžalovaná porušila právnu povinnosť aj keď nie kvalifikovanú ako

porušenie dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, nakoľko napriek svojej vedomosti o autobuse a o tom, že má mu dať prednosť v jazde, táto mu vošla do cesty, čím ho obmedzila v jazde (dokázané porušenie právnej povinnosti podľa a ods. I s poukázaním na ustanovenia Z.č. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čo však ešte nebolo bezprostrednou príčinou nehody, ale bezprostrednou príčinou nehody bolo jej náhle zastavenie (porušenie právnej povinnosti podľa ), teda stále má súd dané porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť, medzi konaním a následkom a zavinené konanie obžalovanej. Z uvedených dôvodov súd obžalovanú uznal za vinnú podľa . Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu u obžalovanej a to vo forme vedomého nedbanlivostného zavinenia. Pri ukladaní trestu u obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že viedla doteraz riadny život a mal za to, že aj vzhľadom k jej čistej evidenčnej karte vodiča postačí obžalovanej uloženie výchovného peňažného trestu vo výške 400 EUR ako aj zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby (1 až 10 rokov) v trvaní 12 mesiacov. Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným škodu riadne vyčíslenú a uplatnenú.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.