Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-10-2020.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.8.2021 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. C. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., Q. XXXX/X
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. v F. na ulici Q. v byte č. XXXX/XX si zabezpečil z mobilného telefónu zn. S. A. 5a zlatej farby E. kartu doposiaľ nezisteného čísla spoločnosti E. F., a.s. R. s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX vydanú na meno N. T., F., L. č. XXXX/X, pričom obžalovaný túto E. kartu použil dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. bez súhlasu majiteľky E. karty N. T. na dobitie hráčskeho konta F., potvrdenie dobitia konta, tipovanie SMS TIP, zakúpenie TIPOS žrebu a telekomunikačný poplatok pre spoločnosť TIPOS, čím takto svojím konaním spôsobil pre majiteľku tejto E. karty N. T. škodu vo výške najmenej 176,52 €,
t e d a
neoprávnene si obstaral telefónnu kartu a túto použil ako pravú,
č í m s p á c h a l
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona (účinného v čase spáchania skutku).
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 219 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu O. súdu A. zo dňa X.X.XXXX sp.zn. XT/X/XXXX, ktorým bol obžalovanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej N. T. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., L. XXXX/X, spôsobenú škodu vo výške 176,52 € (stosedemdesiatšesť eur a päťdesiatdva centov).
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného a dokazovaním zistil nasledovné skutočnosti:
Z prečítanej zápisnice o výpovedi obžalovaného C. C. z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaný sa v celom rozsahu priznal ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, teda že bez súhlasu poškodenej N. T. použil jej mobilný telefón a jej E. kartu. Svoje konanie oľutoval s tým, že nevie, prečo to urobil.
Svedkyňa - poškodená N. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetný večer asi okolo XX.XX
- XX.XX hod. končila smenu v reštaurácii W., kde vtedy pracovala ako čašníčka a šla pôvodne domov. Keď prechádzala okolo bloku, v ktorom býva M. V., tak pri tomto bloku boli nejakí ľudia, ktorí tam fajčili cigarety a popíjali aj alkohol. Následne sa všetci presunuli hore do bytu M. V.. Okrem jej a M. tam boli G. G., C. M. a aj obžalovaný C. C.. Na byte vypila asi 4 poldeci, a keďže už bola unavená aj z práce šla si ľahnúť do vedľajšej izby, kde už spal G. G., ktorý sa pobral spať o niečo skôr ako ona. Keď sa potom zobudila, tak zistila, že pri sebe nemá svoj mobilný telefón. Na byte sa v tom čase nachádzala už aj C. E., s ktorou nemá veľmi dobrý vzťah. Telefón sa pokúšala hľadať, ale nenašla ho, popritom sa aj pohádala s C. E.. Rozmýšľala, či si telefón náhodou nenechala doma, ale potom si uvedomila, že doma ho nechať nemohla. Keď potom odišla z bytu domov, tak odišla bez telefónu, ale ešte v ten deň ráno sa opäť vrátila na byt k M. V. a opäť hľadala telefón, ale nenašla ho. Doma sa pokúšala nájsť aspoň škatuľu od tohto telefónu, ale ani škatuľu sa jej nájsť nepodarilo. Následne celej tejto záležitosti nevenovala pozornosť, zmierila sa s tým, že telefón sa niekde stratil, navyše telefón bol už dosť starý a obitý. U telefónneho operátora ešte v ten deň požiadala o vydanie novej karty a ďalej celú záležitosť už neriešila, a to až do momentu, keď jej asi po mesiaci prišla faktúra na úhradu paušálu z tejto faktúry, kde boli rozpísané aj jednotlivé položky. Tak sa vlastne dozvedela, na čo bol použitý jej telefón, pričom sedelo to aj s dátumom, keď bola na byte u M. V.. Ona nikdy žiadne hráčske konto TIPOS nemala a nevyužívala. Čo sa týka škody, ktorá jej bola spôsobená, tak obžalovaný jej v týždni pred pojednávaním poslal niekoľko správ na W. s tým, že jej chce spôsobenú škodu uhradiť. Ohľadom náhrady škody mu ona opakovane posielala v správach ešte v čase predchádzajúcich pojednávaní, akým spôsobom jej škodu môže uhradiť, avšak obžalovaný tak doteraz neurobil. Obžalovaný jej síce tvrdil, že ešte vo februári 2021 jej poštovou poukážkou na jej adresu v F. poslal sumu 176,52 €, avšak to určite nie je pravda, nakoľko u nich doma nie je vôbec žiaden problém s preberaním pošty a keby jej takýmto spôsobom poslal peniaze, tak určite by jej to poštárka doručila, čím si je istá.
Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že boli vtedy viacerí ľudia na byte u M. V., kde bol najskôr on sám a potom na tento byt došli aj ďalší ľudia, konkrétne C. M. a trošku neskôr aj N. T.. Na byte požívali alkoholické nápoje, on pil asi tak do jednej hodiny, keď sa odobral spať, lebo bol dosť opitý. Na tomto byte sa nachádzal aj obžalovaný C. C., ktorý tiež došiel až následne. Čo sa týka telefónu poškodenej, tak si pamätá, že jej telefón sa najskôr nachádzal vo vedľajšej miestnosti od kuchyne na nabíjačke na posteli, kde si ho N. T. dala nabíjať, avšak telefón si potom zobrala k sebe. Pamätá si ešte, že asi okolo tretej hodiny sa zobudil na to, že N. T. kričala po celom byte, pretože nevedela nájsť svoj telefón. Všetci potom prehľadali byt vrátane izby, kde spali, avšak telefón sa nenašiel.
Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanými výpoveďami svedkov G. C., C. M. a C. E. , ktorých výpovede korešpondujú zo skutočnosťami zistenými z výpovedí poškodenej N. T., svedka G. G. ako aj s priznaním sa obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti.
V prípravnom konaní bol vyšetrený aj duševný stav obžalovaného, pričom zo záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria vyplýva, že obžalovaný netrpel a ani toho času netrpí na duševnú chorobu. Znalec u neho zistil emočne nestabilnú poruchu osobnosti a syndróm závislosti od viacerých návykových látok (alkohol, pervitín). V čase spáchania skutku sa u obžalovaného jednalo o normálnu opilosť, jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť svoje konanie ovládať boli
zmenšené len pod vplyvom alkoholu, nie však podstatne. Znalec zároveň navrhuje obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme.
Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to faktúrami spoločnosti T-V., odpoveďou na žiadosť o poskytnutie informácií od spoločnosti TIPOS a prehľadom aktivít hracieho konta, vyčíslením škody ako aj lekárskymi správami.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd spoľahlivo a bez pochybností za preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, a že jeho páchateľom je obžalovaný C. C.. Jeho konanie súd právne kvalifikoval ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, t.j. do XX.XX.XXXX (od X.X.XXXX došlo k legislatívnej zmene predmetného zákonného ustanovenia, ktorá však nie je pre obžalovaného priaznivejšia). Subjektívna stránka trestného činu je daná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.
K osobe obžalovaného súd z listinných dôkazov zistil, že z miesta svojho trvalého bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný. V odpise z registra trestov má celkovo 3 záznamy. V prípade prvého podmienečného odsúdenia pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona z roku 2009 sa neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Druhým v poradí je jeho odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu F. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XT/XX/XXXX pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, ktorá uplynula XX.X.XXXX. Uložené mu bolo aj ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu A. zo dňa X.X.XXXX sp.zn. XT/X/XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorým mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín, keď dňa XX.XX.XXXX svojvoľne ukončil uložené ochranné liečenie svojvoľným odchodom z liečebného psychiatrického ústavu na Prednej hore. V registri priestupkov má obžalovaný 2 záznamy za porušenie zákazu fajčenia v obvode železničných dráh z roku 2015 a za rozbitie sklenenej výplne na novinovom stánku z roku 2016.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a dve priťažujúce okolnosti, keďže obžalovaný už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) a spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), nakoľko v predmetnom konaní mu bol trest ukladaný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, konkrétne za dva trestné činy (prečiny), pričom spáchanie dvoch a viacerých trestných činov je v zmysle zaužívanej súdnej praxe potrebné považovať za spáchanie viacerých trestných činov (druhým trestným činom je v danom prípade prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za ktorý bol uznaný vinným Okresným súdom A.).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na uvedené mal súd za to, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona a nápravu obžalovaného bude primerané a postačujúce uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, zvýšenej z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona o jednu tretinu (obžalovanému bol ukladaný trest v rámci zvýšenej trestnej sadzby 28 mesiacov až 5 rokov). Trest bol obžalovanému ukladaný ako trest súhrnný podľa kritérií v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol právoplatne odsúdený, a to vyššie konkretizovaným trestným rozkazom Okresného súdu A.. Z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia bol trest uložený ako trest nepodmienečný.
Taktiež je potrebné zvýrazniť, že v prípade obžalovaného sa jedná o špeciálnu recidívu, keďže obžalovaný sa opätovne dopustil rovnakého trestného činu, ako v prípade jeho skoršieho podmienečného odsúdenia, pričom v jeho skúšobnej dobe obžalovaný spáchal aj prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za ktorý bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu A., vo vzťahu ku ktorému mu bol ukladaný súhrnný trest..
Spolu s uložením súhrnného trestu súd zároveň obligatórne zrušil výrok o treste v dotknutom trestnom rozkaze O. súdu A., ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín, ktorý obžalovaný zatiaľ nevykonal, a to ani čiastočne. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pre úplnosť možno uviesť, že obžalovaný sa sám pripravil o možnosť uloženia pre neho priaznivejšieho (nižšieho) trestu, keď poškodenej nenahradil spôsobenú škodu, a to napriek tomu, že osobne viackrát deklaroval záujem tak urobiť, pričom súd z tohto dôvodu hlavné pojednávanie aj opakovane odročil.
Obžalovanému súd vzhľadom na závery znaleckého posudku uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré bude obžalovaný vykonávať v rámci výkonu trestu odňatia slobody.
Poškodenej N. T. súd taktiež priznal nárok na náhradu spôsobenej škody, ktorú si v trestnom konaní uplatnila riadne a včas, keďže výška škody, ktorú jej obžalovaný spôsobil svojim konaním, bola dostatočne preukázaná vykonanými dôkazmi a zodpovedá finančnej ujme, ktorá jej bola spôsobená neoprávneným použitím jej SIM karty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.