Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-110-2021.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/110/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti povinnej 2/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpenej D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky 1.437,88 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 48008/18, o odvolaní povinnej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie povinnej proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec uznesením sp.zn. 5Er/165/2010-119 zo dňa 30. júna 2021 prvou výrokovou vetou návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 48008/18 zamietol a druhou výrokovou vetou námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie nevyhovel.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 21.12.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.01.2020 sa povinná 2/ domáhala zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a f) Exekučného poriadku nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
3. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že právo oprávneného bolo právoplatne priznané rozsudkom sp.zn. 14Cb/2/2006 zo dňa 06.02.2006, na základe ktorého podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 16.02.2010 návrh na vykonanie exekúcie, t.j. pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko uplatnením práva na súde došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby, premlčacia doba neplynie, teda ani nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto práva. Keďže oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.02.2010, t.j. pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby, pričom premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, nedošlo k premlčaniu pohľadávky, ktorej vymoženia sa domáha v exekučnom konaní oprávnený. Povinná 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a ani iný zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie. súd prvej inštancie návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
4. O námietkach povinnej 2/ proti trovám exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 2/ doručené dňa 14.01.2013, námietky proti trovám exekúcie povinná 2/ doručila súdnemu exekútorovi dňa 03.01.2020. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie nebola dodržaná. Preto námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie ako oneskorene podaným nevyhovel.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná 2/. Odvolanie odôvodnila tým, že sa súdneho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený exekučný titul nezúčastnila, nakoľko nemohla prevziať predvolanie, nakoľko dlhodobo žije mimo územia Slovenskej republiky. Taktiež nikdy neprevzala exekučný titul, a preto nemala možnosť brániť sa. Z uvedeného mala za to, že exekučný titul nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie dostatočne nepreveril všetky možnosti zastavenia exekúcie aj bez návrhu, nakoľko je jeho povinnosťou v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Poukázala na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, najmä na písm. a) a b). K trovám exekúcie uviedla, že zo strany súdneho exekútora nie je preukázateľné, ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní voči nej vedie úkony neodôvodňujúce takú výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinného, ako i ďalších úkonov. Navrhla, aby odvolací súd exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, povinnej neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť trovy konania.
6. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený. Plne sa stotožnil s napadnutým uznesením a považoval ho za vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Skutočnosti uvádzané povinnou v odvolaní považoval za zmätočné a značne zavádzajúce. Vyslovil názor, že povinná neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekučného konania, a teda neexistuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie povinnej 2/ v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinnej 2/ proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia, ktorou návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správne potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie povinnej 2/ smeruje aj proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie povinnej 2/ proti napadnutej druhej výrokovej vete, ktorým námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie nevyhovel.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 16.02.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 03.03.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 2/2006 zo dňa 06.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2006 a vykonateľnosť dňa 03.03.2006. Podaním zo dňa 21.12.2019 povinná 2/ podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) a f) Exekučného poriadku a námietky proti trovám exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Poukázala na znenie § 100, 110 Občianskeho zákonníka, článok 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyslovila názor, že súd je povinný skúmať, či sú splnené podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol a námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie nevyhovel.
9. Podľa ust. § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
10. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa ust. § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
12. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že exekučným titulom, ktorým v predmetnom prípade je rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 2/2006 zo dňa 06.02.2006 bola žalovanej 1/ C. V., žalovanému 2/ I. V. a žalovanej 3/ R. T. (súčasnej povinnej X/) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.437,88 Eur (43.317,50 Sk) s 11,10 % úrokom zo sumy 1.394,89 Eur (42.022,50 Sk) od 13.08.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 71,86 Eur (2.165,-- Sk) v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom povinná 2/ proti tomuto rozsudku nepodala odvolanie. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28.02.2006 a vykonateľným dňa 03.03.2006. Podľa citovaného § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade bolo právo priznané rozsudkom Okresného súdu Lučenec, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.02.2006 a vykonateľným dňa 03.03.2006. Z uvedeného dôvodu desaťročná premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka by uplynula až dňa 03.03.2016. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 16.02.2010, ktorým dňom podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty na jeho vykonanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s citovaným § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil plynutie desaťročnej premlčacej lehoty a na základe toho dospel k záveru, že pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nie je premlčaná.
14. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ si oprávnený v premlčacej dobe uplatnil svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb 2/2006 zo dňa 06.02.2006 v tomto exekučnom konaní, podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu tohto konania (do skončenia tohto exekučného konania) neplynie. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že povinná 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a ani iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
17. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon (Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o námietkach proti trovám exekúcie osobitný zákon (Exekučný poriadok) nepripúšťa.
19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie povinnej 2/ proti druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia, ktorou súd prvej inštancie námietkam povinnej 2/ proti trovám exekúcie nevyhovel podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).