Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/21/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: H.. Y. C. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., F. XX, zastúpeného: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom v Košiciach, Palackého 1 proti žalovaným: X. G.. A.. H. J., J.., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, X. P. J., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, o určenie, že odstúpenie od nájomnej zmluvy je neplatné, o určenie, že dohoda o vysťahovaní je neplatná a o určenie, že nájomný vzťah trvá, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa akéhokoľvek zásahu do výkonu nájomného práva žalobcu k nehnuteľnosti: bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX na L. ulici s orientačným číslom XX, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o pomere 1255/100000, ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A., na Okresnom úrade v Košiciach, katastrálnom odbore, ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie - o výmere 703 m2, ktoré je zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A., na Okresnom úrade v Košiciach, katastrálnom odbore.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.7.2021 domáha, aby súd určil, že Odstúpenie od nájomnej zmluvy PB 1/2019 Ke zo dňa 08.04.2021 zo strany žalovaných v 1. a 2. rade týkajúce sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti je neplatné, aby určil, že Dohoda o vysťahovaní zo dňa 30.06.2021 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, týkajúca sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti je neplatná a napokon určil, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, založený Nájomnou zmluvou PB 1/2019 Ke zo dňa 30.07.2019, týkajúci sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti trvá.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom žalobca dňa 30.07.2019 uzavrel ako nájomca so žalovanými ako prenajímateľmi nájomnú zmluvu PB 1/2019 Ke, na základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi byt do užívania, na dobu určitú (na dobu piatich rokov), za nájomné vo výške 450 EUR mesačne vopred, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaní listom zo dňa 08.04.2021 odstúpili od nájomnej zmluvy a to z dôvodu údajného podstatného porušenia zmluvy, t.j. neuhradenia dvoch splátok nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január, čo však žalobca popiera. Žalovaní zároveň žiadali žalobcu o vypratanie bytu do troch dní. Žalovaní pri odstúpení od nájomnej zmluvy vychádzali z čl. VIII. bodu 3 písm. a/ nájomnej zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca má za to, že takéto odstúpenie od zmluvy je v zmysle ust. absolútne neplatné, keďže tento právny úkon svojím obsahom a účelom priamo odporuje zákonu. V tejto súvislosti poukázal na ust. posledná veta , podľa ktorého je nájom bytu chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z

dôvodov ustanovených v zákone. Odstúpenie od zmluvy z vyššie uvedených dôvodov preto nemá oporu v . Ak z dôvodu nezaplatenia nájomného chcú žalovaní s nájomcom ukončiť nájomný vzťah, resp. nájom bytu, pričom nájom bytu môže zaniknúť len písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou, musia postupovať v intenciách ust. , a nájom ukončiť výpoveďou, túto výpoveď skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom ex lege je výpovedná lehota trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. Žalobca argumentoval, že z vyššie uvedených dôvodov je článok VIII bod 3 Nájomnej zmluvy podľa ust. v spojení s ust. neplatný, t.j. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, keďže túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Nájomný vzťah platne nezanikol, preto zároveň žiadal o určenie, že nájomný vzťah trvá.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 30.06.2021 žalovaný v 1. rade navštívil žalobcu so zámienkou kontroly bytu, po otvorení žalovaný v 1. rade do bytu vstúpil spolu s troma ďalšími osobami mužského pohlavia robustnej postavy s tým, aby sa okamžite odsťahoval z bytu a inak ho slovne napádali s tým, že ho donútili podpísať „dohodu o vysťahovaní“ ako tzv. dohodu o náhradnom termíne vysťahovania do 19.07.2021 s tým, že ak sa tak nestane, žalovaný v 1. rade má právo vypratať predmet nájmu. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa dňa 01.07.2021 žalobca dostavil na Okresnú prokuratúru Košice I za účelom podania trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody . Žalobca sa za daných okolností tejto návštevy zľakol a nemal inú možnosť, ako vyššie uvedené osoby pustiť do bytu, keďže tam býva sám a tzv. dohodu o vysťahovaní bol nútený pod nátlakom podpísať. Žalobca má za to, že za daných okolností je dohoda o náhradnom termíne vysťahovania podľa absolútne neplatná (absencia slobodnej a vážnej vôle).

4. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v znení, uvedenom vo výroku tohto uznesenia, s odôvodnením že je tu potreba dočasne a neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, keďže už došlo a aj hrozí ďalšie neoprávnené vniknutie do obydlia žalobcu zo strany žalovaných, ako aj ďalších osôb.

5. Z výpisu z LV č.XXXX C. Č..XXXX okres F. A., S. F. - R. Ť., katastrálne územie X. Ť. zo dňa 15.7.2021 súd zistil, že žalovaní sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti (byt + podiel na pozemku pod obytným domom) od r.2006, resp. 2010.

6. Z nájomnej zmluvy PB 1/2019 Ke súd zistil, že dňa 30.07.2019 uzavreli žalobca ako nájomca a žalovaní ako prenajímatelia zmluvu, na základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi vyššie špecifikovaný byt do nájmu výlučne pre účely bývania užívania a to na dobu určitú - na dobu piatich rokov. Žalobca sa zaviazal platiť prenajímateľom nájomné vo výške 450 EUR mesačne, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (odber plynu, studenej a teplej vody, elektrickej energie, odvoz odpadu), prevodom na účet prenajímateľa mesačne vopred, do 12.dňa príslušného mesiaca.

7. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že článok VIII zmluvy upravuje ukončenie nájmu. Podľa bodu 1 tohto článku nájomný vzťah zaniká uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Platí trojmesačná výpovedná lehota. Podľa bodu 2 tohto článku pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť písomnou dohodou alebo okamžitým odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy. Podľa bodu 3 tohto článku prenajímateľ je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak a) nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu, b) nájomca užíva byt spôsobom, ktorý nie je v súlade s dohodnutým účelom nájmu, c) nájomca hrubým spôsobom poruší domový poriadok, d) nájomca dá byt do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Podľa bodu 4 tohto článku, nájomca je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť najmä ak predmet nájmu prestane byť spôsobilým na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu.

8. Z listu žalovaných, podpísaného žalovaným v 1.rade súd zistil, že prenajímatelia dňa 8.4.2021 okamžite odstúpili od zmluvy o nájme pre podstatné porušenie zmluvy, t.j. neuhradenie dvoch splátok nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január. Zároveň žiadali žalobcu, aby byt do 3 dní vypratal.

9. Z rukou písanej písomnosti, označenej ako Dohoda o vysťahovaní súd zistil, že písomnosť bola podpísaná žalobcom dňa 30.6.2021 v predmetnom byte za prítomnosti žalovaného v 1.rade a troch svedkov H. J., E. H. C. J. F.. V písomnosti sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na náhradnom termíne vysťahovania 19.7.2021 s tým, že nájomca súhlasí s tým, že ak sa nevysťahuje, prenajímateľ má právo byt vypratať.

10. Súd ďalej zo zápisnice o trestnom oznámení zistil, že žalobca podal dňa 1.7.2021 na Okresnej prokuratúre Košice I trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa .

11. Súd ďalej z potvrdení banky zistil, že žalobca zaplatil na účet prenajímateľa, uvedený v zmluve o nájme dňa 4.1.2021 sumu 450 EUR, dňa 2.3.2021 sumu 400 EUR a dňa 9.4.2021 sumu 400 EUR.

12. Podľa ust. ( ďalej len ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ).

18. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.

20. Súd v predmetnej veci po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobca osvedčil základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ním uvedené skutkové okolnosti v spojení s predloženými listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčujú pravdepodobnosť ním uplatneného nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

21. Nárok žalobcu, ohľadom ktorého žiada neodkladným opatrením upraviť vzájomné pomery strán, po hmotnoprávnej stránke vychádza z práva nájmu bytu.

22. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

23. Podľa ust. cit. zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú osobitné predpisy (odkaz na ust. a nasl. ).

24. Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa ust. , nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

26. Podľa ust. , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

27. Podľa ust. , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

28. Podľa ust. , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

29. Podľa ust. , ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

30. Podľa ust. , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

31. Podľa ust. , dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

32. Podľa ust. , ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( ) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

33. Podľa ust. , neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

34. Podľa ust. , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

35. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa ust. , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

37. Existujúce právo nájmu k vyššie špecifikovanému bytu žalobca osvedčil právnym titulom - písomnou nájomnou zmluvou, ktorá obsahuje všetky všeobecné ako aj špecifické náležitosti, vyžadované zákonom pre jej platnosť. Doba nájmu bola dojednaná na obdobie 5 rokov, t.j. od 30.7.2019 do 30.7.2024.

38. Predmetom sporu je otázka, či došlo k platnému skončeniu nájmu predčasne, t.j. pred uplynutím dojednanej doby nájmu a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní ako prenajímatelia doručili žalobcovi ako nájomcovi odstúpenie od zmluvy zo dňa 8.4.2021.

39. Súd sa preto z hľadiska osvedčenia nároku žalobcu pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či môže byť nájomný vzťah ukončený odstúpením od zmluvy (s okamžitými účinkami) a ak áno, či tak môže byť platne ukončený z dôvodu, ktorý bol uplatnený v danom prípade.

40. Z obsahu posudzovanej zmluvy o nájme je zrejmé, že sporové strany si dojednali ako jeden zo spôsobov skončenia nájmu (okrem uplynutia doby nájmu a písomnej dohody) aj okamžité odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy, pričom podľa bodu 3 písm.a) článku VIII zmluvy je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, ak je nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu.

41. Ako to vyplýva z ust. , nájom bytu je chránený. To sa prejavuje aj kogentnosťou niektorých ustanovení zákona zameraných na ochranu nájomcov, čo znamená, že zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy nemôžu vylúčiť alebo obmedziť aplikáciu týchto ustanovení zákona. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany odchýlili aj od kogentných ustanovení zákona, pokiaľ je to v prospech nájomcu (napr. určenie dlhšej ako zákonom stanovenej výpovednej lehoty). Zákon teda chráni nájomcu ako slabšiu stranu, pričom prejavom tejto ochrany sú aj výpovedné dôvody, keď prenajímateľ môže nájom (či už na dobu určitú alebo neurčitú) vypovedať len z dôvodov, taxatívne vymedzených v zákone, v niektorých prípadoch dokonca len s privolením súdu. Autonómia vôle prenajímateľa smerujúca k skončeniu nájmu je teda v porovnaní s nájomcom výrazne obmedzená.

42. Kogentným je aj ust. , ktoré upravuje základné spôsoby zániku nájmu; týmito sú uplynutie doby nájmu, výpoveď a dohoda. Samozrejme, zákon a naň nadväzujúca súdna prax nevylučujú, aby si zmluvné strany (okrem zákonom daných spôsobov skončenia nájmu) dojednali ako ďalšiu možnosť zániku nájmu aj odstúpenie od zmluvy (ust. ). V takom prípade je však nevyhnutné posúdiť platnosť takéhoto dojednania s ohľadom na ust. a teda, či sa nejedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. V danom prípade zmluva o nájme oprávňuje žalovaných ako prenajímateľov, aby odstúpili od zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodu, že nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného (t.j. minimálne dvomi) alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu. Ide teda o sankciu za porušenie základnej povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas.

44. však túto skutkovú podstatu (porušenie povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas) sankcionuje v kogentnom ustanovení nasledovne: prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace (t.j. viac ako tri splátky).

45. teda v ust. priamo kvalifikuje, aké podmienky musia byť splnené, aby mohol prenajímateľ z tohto dôvodu ukončiť nájomný vzťah výpoveďou. Na viac, v súvislosti s výpoveďou zákon kogentne poskytuje nájomcovi bytu aj ďalšie prejavy ochrany - predpísané obsahové náležitosti výpovede (pod sankciou neplatnosti) a výpovednú lehotu ( ). Táto je trojmesačná, začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Nájom bytu sa teda skončí až uplynutím výpovednej lehoty.

46. Vo svetle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nájomná zmluva sa odchýlila od kogentných ustanovení zákona, nie však dovoleným spôsobom, t.j. v prospech nájomcu. Preto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje prenajímateľa, aby odstúpil od zmluvy z dôvodu, že nájomca je v omeškaní „len“ s dvomi splátkami nájomného (t.j. je v omeškaní s platbami v nižšom rozsahu ako predpokladá kogentné ustanovenie zákona v prípade výpovede) a to s okamžitou účinnosťou, t.j. bez výpovednej lehoty, evidentne odporuje zmyslu a účelu kogentnej úpravy, chrániacej nájomcu bytu a teda, svojim obsahom obchádza zákon, pretože jeho cieľom je dosiahnuť výsledok, ktorý nie je zákonom predvídaný a ani žiaduci, čo predmetné zmluvné dojednanie i samotné odstúpenie od zmluvy činí neplatným podľa ust. .

47. Zhrnúc vyššie uvedené, súd bez toho, aby nárok záväzne prejudikoval (t.j. len pre účely nariadenia neodkladného opatrenia) konštatoval, že odstúpenie od zmluvy, učinené žalovanými, je neplatné, t.j. jeho právnym účinkom nie je zánik nájmu a teda, nájomný vzťah, založený predmetnou zmluvou o nájme vzhľadom na dojednanú dobu nájmu v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení naďalej trvá. Súd len na okraj dodáva, že nič nebránilo a nebráni žalovaným, aby zákonom predpokladaným a dovoleným spôsobom (za splnenia zákonom predpokladaných resp. predpísaných podmienok) učinili právny úkon, smerujúci k ukončeniu nájmu - výpoveď.

48. Čo sa týka druhej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, žalobca pripojenými listinnými dôkazmi (odstúpenie od zmluvy, dohoda o vysťahovaní, trestné oznámenie) osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu neoprávnených zásahov zo strany žalovaných do jeho práva nájmu. Je zrejmé, že žalovaní činia kroky, ktorými sa snažia žalobcu vypratať z bytu, v ktorom realizuje svoju bytovú potrebu (obydlie) a teda, zasahujú a zrejme aj mienia ďalej zasahovať do základného oprávnenia žalobcu ako nájomcu, ktorým je jeho právo byt užívať (ust. ).

49. Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel a uložil žalovanému povinnosť podľa ust. zdržať sa konania, vymedzeného vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.