Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/43/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci odsúdeného F. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 26.04.2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.08.2021 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa sa odsúdený F. B., nar. XX.XX.XXXX, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 28.01.2016, právoplatným dňa 28.01.2016, predĺženej uznesením sp.zn. zo dňa 08.10.2018, právoplatným dňa 12.10.2018, neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov vykoná.

Podľa sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa vyslovil, že odsúdený F. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 28.01.2016, predĺženej uznesením sp.zn. zo dňa 08.10.2018, neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Podľa okresný súd zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v predĺženej skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.05.2021. Odsúdený namieta, že napriek tomu, že bol v čase verejného zasadnutia súdu prvého stupňa vo výkone trestu odňatia slobody, nemal obhajcu, hoci je uňho dôvod povinnej obhajoby. Trestný čin, ktorý spáchal v skúšobnej dobe, nebol úmyselný. Odsúdený je dlhodobo psychiatrickým pacientom, trpí viacerými poruchami osobnosti, napr. organickou afektívnou poruchou F063, organickou poruchou osobnosti F070, čo vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré doručí po výkone trestu. Cestou obhajcu chcel zabezpečiť správu od jeho psychiatra, ktorého niekoľko rokov navštevuje, a ktorý by potvrdil, že jeho konanie bolo zapríčinené zmenou psychiatrických liekov. Kvôli návratu psychiatrického ochorenia odsúdený užil alkohol, a ten mal za následok, že prišlo ku „konaniu“. Odsúdený ale nebol pri zmysloch, a teda sa nejednalo o úmyselný trestný čin. Už súd, ktorý mu uložil za tento skutok 20 mesiacov, mal mať uvedené na zreteli, a namiesto výkonu trestu mal

zabezpečiť ochranu spoločnosti iným spôsobom. Do súčasného výkonu trestu odsúdený viedol riadny život, bol zamestnaný, žil s družkou a ich dvoma maloletými deťmi. Ďalej odsúdený žiadal o umožnenie byť prítomný pri rozhodovaní sťažnostného súdu, a žiadal predvolať aj jeho družku P. F..

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, hoci súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, pre ktoré sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený F. B. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 28.01.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom počas skúšobnej doby v trvaní 3 roky a obmedzenie spočívajúce v zákaze priblížiť sa k poškodenému F. F. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2016. V zmysle , veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 29.01.2016. Uznesením sp.zn. zo dňa 08.10.2018, právoplatným dňa 12.10.2018 bola skúšobná doba i probačný dohľad predĺžené o 2 roky, t.j. do 08.10.2020, a zároveň boli odsúdenému rozšírené obmedzenia o zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok.

Na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa odsúdený uviedol, že vedie riadny život, chodí do práce. Žiaľ, vypil si, a spáchal trestný čin, za ktorý bol odsúdený. Nepamätá si, čo sa stalo.

Súd prvého stupňa z vykonaných listinných dôkazov zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 02.07.2019, právoplatným toho istého dňa, bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa , ktorých sa dopustil dňa 29.06.2019, a ktoré spočívali vo verbálnom a fyzickom atakovaní náhodných cudzích ľudí.

Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal rozhodnúť, že sa odsúdený neosvedčil a uložený trest vykoná. Odsúdený uviedol, že sa chce ešte dostať k deťom pred výkonom tohto trestu.

Podľa ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v , uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Sťažnostný súd predovšetkým konštatuje, že v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu nezistil žiadne vážne procesné vady, ani porušenie práva odsúdeného na obhajobu. V zmysle , ktorý upravuje povinnú obhajobu vo vykonávacom konaní, pobyt odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nie je, na rozdiel od prípravného konania a konania pred súdom, dôvodom pre povinnú obhajobu, a preto nedošlo k porušeniu práva odsúdeného na obhajobu, ak odsúdený nebol zastúpený obhajcom.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený F. B. neviedol riadny život, keď počas predĺženej skúšobnej doby spáchal viacero úmyselných trestných činov. Spáchanie úmyselného trestného činu je z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Ak odsúdený dôvodí, že nekonal úmyselne, ale v ovplyvnení liekmi a alkoholom, sťažnostný súd (ako aj každý iný subjekt) je v konaní o osvedčení a neosvedčení v skúšobnej dobe viazaný právoplatným rozhodnutím súdu o vine, a teda nie je oprávnený riešiť predbežné otázky o tom, či bol páchateľ v inom konaní, kde bol aj právoplatne odsúdený príčetný, zmenšene príčetný a pod. Ak odsúdený neuvádzal tieto skutočnosti v konaní sp.zn. a považuje ich za dôležité, musí tieto podložiť v uvedenom konaní, a nie v konaní o osvedčení v skúšobnej dobe. V súčasnosti existuje právoplatné odsudzujúce rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že odsúdený pod vplyvom alkoholu 2 razy zaútočil na okoloidúcich a jednému sa vyhrážal zabitím, čím naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch úmyselných trestných činov. Naviac, porušil podmienky probačného dohľadu, počas ktorého mal zákaz požívať alkohol.

Sťažnostný súd konštatuje, že ani z formálneho hľadiska nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia a probačný dohľad, pretože skúšobná doba už uplynula, a tiež preto, že u odsúdeného skúšobná doba už raz predĺžená bola. Neboli splnené ani materiálne podmienky uvedené v citovanom ustanovení . Z tohto je zrejmé, že musí byť splnená podmienka výnimočnosti v zmysle uvedenia takých okolností, ktoré sa vymykajú z rámca bežných okolností. Odsúdený neuviedol žiadne neobvyklé skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v uvedenom zmysle.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený pred spáchaním prečinu ublíženia na zdraví podľa a iné bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a to vo veci sp.zn. naposledy dňa 16.09.2012.

Sťažnostný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, dôkazy vykonal zákonným spôsobom, správne ich vyhodnotil a dospel k vecne správnemu záveru, avšak dopustil sa drobného formálneho pochybenia, keď rozhodol podľa , hoci mal správne rozhodovať podľa , keďže sa jednalo o premenu podmienečného trestu s probačným dohľadom.

V zmysle uvedeného sťažnostný súd podľa zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a na základe dôkazov vyčerpávajúco a zákonne vykonaných súdom prvého stupňa sám rozhodol vo veci obdobným spôsobom, avšak s použitím a nasl. .

Súd prvého stupňa a aj sťažnostný súd rozhodli o neosvedčení v skúšobnej dobe v lehote uvedenej v , t.j. do jedného roka od skončenia skúšobnej doby.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.