Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13T-34-2020.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/34/2020
Uznesenie
Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Pavláková dňa 18.08.2021 v Martine takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pre okolnosť uvedenú v § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavuje trestné stíhanie obvineného K. Ž., U.. XX.XX.XXXX H. G., F. R. G., K. U. N. D. M. XX, H., O. G., trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
ktorý mal spáchať tak, že
v priebehu mesiacov január až júl 2018, v meste G., na základe ústnej dohody, mu bola poškodeným A.Ó.R. Š.B.Ľ.L., U.. XX.XX.XXXX, poskytnutá postupne finančná hotovosť v celkovej sume 2.730 €, a to formou bezúročnej pôžičky, ktorú sa zaviazal splatiť do 3 mesiacov od poskytnutia poslednej finančnej hotovosti v mesiaci júl 2018, kde aj napriek poskytnutej finančnej hotovosti A.Ó.R. Š.B.Á.L., tiež zaslanej výzve zo dňa 09.11.2018 na vrátenie dlžnej čiastky v sume 2.730 € v lehote 7 dní, dlh zo strany K. Ž.B.Á.L. splatený nebol, pričom poškodenému v úmysle obohatiť sa zatajil skutočnosti o svojej sociálnej situácii, keď v tom čase bol bez stáleho príjmu, mal dlh voči Sociálnej poisťovni, pobočka Martin v sume 2.853,90 €, nevlastnil žiadny hnuteľný resp. nehnuteľný majetok, tiež bol Okresným súdom Žilina dňa 25.04.2018 pod č. 10dk/88/2018 na jeho majetok vyhlásený konkurz, kde takto získané finančné prostriedky následne použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému A.Ó.R. Š.B.Ľ.L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. E.Š.E.É. F.Á.O., Z.. T.Á.N. Č.. XXXX/X zatajil svoju nespôsobilosť vrátiť mu poskytnuté finančné prostriedky resp. vedel, že mu jeho finančná situácia neumožňovala vrátiť poškodenému poskytnutú pôžičku a spôsobil mu škodu v sume 2.730 €,
p r e t o ž e
nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 29.06.2020 na obvineného obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal obvinený dopustiť tak, že v priebehu mesiacov január až júl 2018 na škodu poškodeného A. Š. mal seba obohatiť tým, že poškodeného uviedol do omylu ohľadom svojej finančnej situácie a na základe ústnej dohody si požičal postupne finančnú hotovosť v celkovej sume 2.730 € formou bezúročnej pôžičky, pričom požičanú sumu v plnej výške nevrátil, a tým mu mal spôsobiť škodu v uvedenej sume. Podľa § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Samosudkyňa preskúmala podanú obžalobu, tiež vyšetrovací spis OR PZ v Martine, OKP, ČVS: ORP-16/3-VYS-MT-2019 a zistila nasledovné skutočnosti: Okresnej prokuratúre Martin bolo dňa 20.12.2018 doručené podanie poškodeného v zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Zátorským zo dňa 13.12.2018, ktorým oznamoval orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ SR, OKP, III. Oddelenie vyšetrovania Martin, ČVS: ORP-16/3-VYS- MT-2019 zo dňa 03.02.2019, bolo trestné oznámenie poškodeného A. Š. podané na K. Ž. odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyšetrovateľ okrem iného uviedol, že v danej veci neboli zistené skutočnosti preukazujúce naplnenie obligatórneho znaku skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a síce uvedenie iného do omylu alebo využitie niečieho omylu, nepreukázaná subjektívna stránka tejto skutkovej podstaty - úmysel podozrivého smerujúci k naplneniu všetkých znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty. Medzi dotknutými mal existovať len zmluvný vzťah súkromnoprávneho charakteru na základe poskytnutia finančnej hotovosti v celkovej sume 2.910 € v priebehu mesiacov január až júl 2018 na základe kamarátskych vzťahov za účelom finančnej výpomoci oznamovateľa K. Ž.. Po tom, čo sa K. Ž. dozvedel o údajnom záväzku voči oznamovateľovi, hoci ho on sám považoval za sporný, písomne doplnil zoznam pohľadávok konkurznému súdu, ako aj správcovi konkurznej podstaty o uvedené skutočnosti. Úmysel uviesť iného do omylu absentoval. Samotné nezaplatenie dlhu nezakladá bez ďalšieho trestnoprávnu zodpovednosť, zvlášť ak finančné prostriedky mali byť oznamovateľom poskytnuté na základe priateľských vzťahov a ako dobrovoľná výpomoc podozrivému. Vyšetrovateľ vec uzavrel ako občianskoprávny spor vyplývajúci z porušenia dohodnutých podmienok, keď sa nepodarilo zistiť skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, pričom tiež poukázal na subsidiaritu trestnej represie. Následne uznesením vyšetrovateľa zo dňa 05.04.2019 bolo vyhovené sťažnosti oznamovateľa, pôvodné uznesenie zo dňa 03.02.2019 formou autoremedúry zrušené a uznesením zo dňa 13.05.2019 podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ SR, OKP, III. Oddelenie vyšetrovania Martin pod ČVS: ORP-16/3- VYS-MT-2019 zo dňa 18.09.2019 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. osobe K. Ž. vznesené obvinenie. Sťažnosť obvineného proti vzneseniu obvinenia bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. 2Pv 254/19/5506-12 zo dňa 30.12.2019 ako nedôvodná zamietnutá. Obvinený K. Ž. vo svojej výpovedi zo dňa 30.01.2020 uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je si vedomý, že by sa takéhoto skutku dopustil, vo veci ďalej využil svoje právo nevypovedať.
Svedok - poškodený A. Š. vo svojej výpovedi zo dňa 30.01.2019 uviedol, že požičal finančnú hotovosť 2.910 € obvinenému, ktorého poznal od roku 2017, a to v polovici mesiaca január 2018 v sume 1.000 € (na kúpu psa pre priateľku), v mesiaci február 2018 sumu 60 € a 80 €, v mesiaci marec 2018 sumu 120 €, v mesiaci apríl 2018 sumu 450 €, v máji 2018 sumu 500 €, v mesiaci jún alebo júl 2018 sumu 700 € (na rozbeh fitnes centra v Martine, nákup činiek, založenie web stránky, zaplatenie nájmu), pri poslednej sume sa dohodli na vrátení peňazí do 3 mesiacov. V lete 2018 za ním obvinený s priateľkou ešte prišiel do Talianska na dovolenku, následne sa s ním už nevedel skontaktovať, preto začiatkom novembra 2018 mu zaslal predžalobnú výzvu so splátkovým kalendárom - desať splátok po 270 € mesačne. Dňa 13.11.2018 mu obvinený zaslal mail v znení „Dnes mi prišiel mail od tvojho advokáta, rozhodol si sa to riešiť touto cestou teda? Ja ti 270 € mesačne dať neviem. Sám vieš aká je situácia, tak navrhni niečo rozumnejšie, ak si sa rozhodol takto, tak to bude takto“. Následne dňa 15.11.2018 rozšíril okruh svojich dlhov vo veci svojho konkurzného konania práve aj o jeho pohľadávku. Po započítaní ceny poskytnutých vstupov do fitnescentra mu takto mala vzniknúť škoda 2.730 €.
Následne vo svojej výpovedi zo dňa 18.06.2019 zopakoval to, čo už uviedol vo svojej predchádzajúcej výpovedi, doplnil, že od matky obvineného sa koncom roka 2018 dozvedel o vyhlásenom konkurze na obvineného, mal teda za to, že pri poskytovaní finančných prostriedkov ho obvinený uviedol do omylu, keďže od apríla 2018 bol v konkurze, musel si byť teda vedomý už v januári 2018, že má finančné problémy a nebude môcť predmetné finančné prostriedky splácať.
Svedok Š. F. vo svojich výpovediach zo dňa 20.02.2020 a 11.07.2020 uviedol, že bol pri dvoch odovzdaniach financií do rúk obvinenému v budove bývalej Prefy v Martine, malo ísť o hotovosť v sume 1.000 € a druhej do 1.000 €. Potvrdil, že obvinenému poškodený pomáhal s rozbehnutím podnikania v oblasti fitnes.
Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti: Návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby - obvineného je datovaný k 17.04.2018, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10dK/88/2018, ktorým bol vyhlásený konkurz na jeho majetok ako dlžníka, je zo dňa 25.04.2018. Ustanovenie správcu v danom konkurze (SKP, k. s.) bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 85/2018. Oznam o zrušení tohto konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady, je datovaný 29.03.2019. Z sms komunikácie doručenej do spisu poškodeným vyplýva, že o finančných problémoch s ním obvinený komunikoval najmenej od obdobia september 2017.
V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Objektom trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Pri závere o výške škody spáchanej vylákaním veci podvodným sľubom zaplatenia dohodnutej sumy treba vychádzať zo skutočnej hodnoty veci, nie z výšky dohodnutej sumy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť hoci aj o nepravdivú informáciu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa.
Škodou malou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa pritom použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Pri určení výšky škody sa podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto výšku škody nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
Dôsledným preskúmaním podanej obžaloby ako aj pripojeného spisového materiálu súd nemal v danom prípade preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. obvineným. Je potrebné konštatovať najmä to, že u obvineného nebol preukázaný úmysel poškodiť zákonom chránený záujem, teda úmysel iného uviesť do omylu či takýto omyl využiť a na škodu cudzieho majetku seba obohatiť a svojim činom tak spôsobiť väčšiu škodu. V danom prípade nesporne chýba subjektívna stránka vo forme úmyselného zavinenia.
Zavinením sa pritom rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu a ani trestu. Zavinenie je vybudované na vedomostnej a vôľovej zložke. Je nevyhnutné, aby obe zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu. Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložke vedomostnej i vôľovej. Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. Vedomostná zložka je pritom v oboch prípadoch rovnaká. Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu, pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechce spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Ide o právny záver, ktorý sa musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Záver o zavinení a jeho forme treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Len z ľahkomyseľného správania obvineného k škodlivému následku nemožno bez ďalšieho usudzovať, že bol so vzniknutým následkom uzrozumený.
V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu, keď z sms
- komunikácie predloženej do spisového materiálu poškodeným objektívne vyplývajú informácie o nepriaznivej finančnej situácii obvineného, ako i snaha o získavanie peňazí aj z iných zdrojov ako od poškodeného. Je nesporné, že obvinený túto svoju problémovú finančnú situáciu nezatajoval, otvorene o nej pred poškodeným komunikoval. Najneskôr už v septembri 2017 žiadal obvinený poškodeného o poskytnutie financií, ten teda musel vedieť o skutočnej situácii obvineného, preto i zo strany samotného poškodeného bolo potrebné zachovanie určitej náležitej obozretnosti k vlastnému majetku. Poškodený vo výpovediach potvrdil, že sa pomocou podieľal na zriaďovaní fitnescentra obvineným - aj z uvedeného mu muselo byť zrejmé, že obvinený sám nie je v takej finančnej kondícii, aby to zvládal bez cudzej intervencie. Svedok F. taktiež potvrdil, že financie boli poškodeným obvinenému poskytované v súvislosti s budúcim podnikaním, keď mu dokonca pomáhal pri propagácii podnikania na sociálnych sieťach (vytvorenie stránky na sociálnej sieti Instagram), čo preukazuje snahu obvineného získať zdroj na zlepšenie nevyhovujúcej finančnej situácie. Je na mieste predpokladať, že obvinený veril v úspešnosť svojho začínajúceho podnikania v podobe nových príjmov z neho plynúcich. Aj poškodený si zároveň musel byť vedomý rizika, že toto rozbiehajúce sa podnikanie ziskovým byť nemusí, hoci sa na základe doposiaľ vykonaného dokazovania javí, že rovnako ako obvinený, veril v opak. Poškodený v priebehu plynutia času pokračoval v poskytovaní finančných prostriedkov obvinenému napriek neuhrádzaniu dlhu z ním tvrdených prvotných pôžičiek, pritom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by obvinený aktívne konal voči poškodenému tak, že by predstieral inú finančnú situáciu, v akej sa v skutočnosti nachádzal. O tom jasne svedčí fakt, že mal žiadať podľa samotného poškodeného o pôžičky opakovane. Uvedené vedie k logickému záveru, že nesporne nie je možné hovoriť o uvedení do omylu poškodeného či využití takéhoto jeho omylu obvineným za účelom vlastného obohatenia. K naplneniu subjektívnej stránky podvodu spáchaného vylákaním pôžičiek sa pritom vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť, konajúc s vedomosťou, že peniaze v zmluvnej dobe vrátiť nedokáže, napriek tomu veriteľa uvádza do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil.
Len okrajovo súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že sporným v danom prípade zostal v konečnom dôsledku i titul poskytnutia financií, teda či išlo v plnom rozsahu alebo z určitej časti o pôžičku (tvrdenie poškodeného) resp. dar (tvrdenie obvineného), ako i skutočná výška poskytnutých financií, ktorá v doterajšom konaní nebola preukázané bez ďalších pochybností - objektívne minimálne čiastočne došlo ku kompenzácii osobným plnením zo strany obvineného formou poskytovania tréningov poškodenému. Pokiaľ poškodený poukazoval na mailovú odpoveď obvineného k údajnému potvrdeniu dlhu obvineným treba konštatovať, že obvinený v nej nepotvrdil titul ani skutočnú výšku predmetnej pohľadávky, žiadal len o iné riešenie ako poškodeným navrhnuté splátky. V októbri 2018 odpovedal len to, že sa bude snažiť poslať peniaze. Vo svetle vyššie uvedeného sa teda daná vec javí ako riešenie civilného sporu medzi obvineným a poškodeným nástrojmi trestného práva. To má byť pritom tzv. „ultima ratio“, teda má sa uplatniť zásada subsidiarity trestnej represie, ktorá by mala nastupovať ako posledná alternatíva, ako inštitút, keď zlyhali ostatné do úvahy prichádzajúce spôsoby riešenia určitého problému. Trestnoprávna represia nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne vo sfére súkromnoprávnych vzťahov očakáva a vyžaduje, aby si strážil svoje práva. Aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov možno konštatovať, že je potrebné umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií na porušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a sú-
dov je reagovať uplatňovaním trestnej represie len na prípady spoločensky tak škodlivé, že pri nich mi- motrestné prostriedky nestačia či neprichádzajú do úvahy na ochranu ohrozených či porušených práv.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k jednoznačnému záveru, že skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu nie je trestných činom, keďže nedošlo k naplneniu všetkých obligatórne vyžadovaných znakov žalovaného (či iného trestného činu), a tým aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Keďže v danom prípade tiež nie je dôvod na postúpenie veci, súd týmto uznesením v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. trestné konanie proti obvinenému K. Ž. zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.