Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-2-2018.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu B. I., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX, XXX XX E.Ý., Č. O., zastúpeného Mgr. Ľubošom Godinom, advokátom so sídlom Hlavní třída 16A, 787 01 Šumperk, Česká republika, proti žalovanému G. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XXXX, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 500.000,- Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 500.000,- Kč od 23.3.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 500.000,- Kč od 1.1.2017 do 22.3.2017 konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.1.2018 domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 500.000,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 1.1.2017 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenej pôžičky, ktorú poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti dňa 12.10.2016. Prevzatie pôžičky žalovaný podpísal na výpise z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca vybral v banke sumu 400.000,- Kč, zvyšnú čiastku 100.000,- Kč mal k dispozícii v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal pôžičku, ktorá bola bezúročná, vrátiť do 31.12.2016. Žalobca uplatnil i úrok z omeškania a náhradu trov konania. Na pojednávaní, v rámci doplnenia skutkového stavu v súlade s § 150 ods. 2 CSP, uviedol, že žalovaný si nemohol vziať úver, pretože len začínal podnikať, nakoľko nebol spokojný vo firme, pre ktorú v tom čase pracoval. Mal už však rozrobenú stavbu. Svedok J. videl len obálku, ktorú žalobca žalovanému odovzdával a ako žalovaný niečo podpisoval, keďže svedok sedel pri žalobcovi v aute. Pri dohode týkajúcej sa splatnosti svedok prítomný nebol, splatnosť žalobca so žalovaným dojednal ešte predtým. V záverečnom prednese prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že pokiaľ ide o príslušenstvo, teda úrok z omeškania, treba vychádzať z predžalobnej výzvy.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu dňom 26.6.2020, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinným.
3. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Predvolanie na termín pojednávania mu bolo zaslané v súlade s § 116 ods. 3 CSP na naposledy evidovanú adresu trvalého pobytu O. XXXX, XXX XX Č., zásielku si
však v odbernej lehote neprevzal. K doručeniu predvolania na termín pojednávania fikciou došlo dňom 18.6.2021. Súd považoval lehotu na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP za zachovanú, preto v súlade s § 180 CSP pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu zistený nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
4. Z výberu hotovosti z účtu s názvom I. B., G. XXX, E., číslo preukazu totožnosti M. XXXXXXXXX mal súd zistené, že dňa 12.10.2016 bola z uvedeného účtu vybratá suma peňazí vo výške 400.000,- Kč. Na výbere je zároveň uvedené, že G. Y. prevzal dňa 12.10.2016 sumu 500.000,- Kč. Žalobca zaslal žalovanému dňa 27.2.2017 predžalobnú výzvu, ku ktorej pripojil aj podací hárok na čl. 6 spisu. Z doručenky na čl. 7 spisu vyplýva, že žalovaný zásielku nevyžiadal, k jej vráteniu došlo dňa 21.3.2017, k prevzatiu adresátom dňa 23.3.2017. Žalobca zasielal predžalobnú výzvu jednak priamo žalovanému na adresu jeho trvalého bydliska O. XXXX, Č., ako aj na adresu jeho spoločnosti G. O., D..O..M.., Ú. XXX/ X, J., D. J., XXX XX, ktorej bol žalovaný v tom čase konateľom. Opäť však bezúspešne.
5. Uvedené konanie je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je fyzickou osobou s bydliskom na území Českej republiky, zároveň jej štátnym občanom, zatiaľ čo žalovaný fyzickou osobou žijúcou na území Slovenskej republiky, ktorej je zároveň štátnym občanom. V danom prípade ide o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté podaním žaloby na súd dňa 11.1.2018, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením Rady ES č. 1215/2012 (konanie začaté po 10. 1. 2015) o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, konkrétne článkom 1 ods. 1 a článkom 4 ods. 1, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. V danom prípade sa nejedná o osobitnú právomoc súdu a zároveň absentovala akákoľvek dohoda strán. Pokiaľ ide o rozhodné právo, súd aplikoval Nariadenie Rady ES č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, konkrétne článok 4 ods. 2, podľa ktorého sa daný právny vzťah spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu (pretože nejde o prípad podľa odseku 1), v danom prípade teda právny poriadok Českej republiky, pretože zmluvnou stranou, ktorá plnenie zo zmluvy poskytla v podobe pôžičky peňazí, bol žalobca. 6. Podľa § 1721 Občanského zákoníku (ďalej len OZ) ze závazku má věřitel vůči dlužníku právo na určité plnění jako na pohledávku a dlužník má povinnost toto právo splněním dluhu uspokojit. Podľa § 1723 ods. 1 OZ závazek vzniká ze smlouvy, z protiprávního činu, nebo z jiné právní skutečnosti, která je k tomu podle právního řádu způsobilá. Podľa § 1789 OZ ze závazku je dlužník povinen něco dát, něco konat, něčeho se zdržet nebo něco strpět a věřitel je oprávněn to od něho požadovat Podľa § 1958 ods. 1 a 2 OZ je-li čas plnění přesně ujednán nebo jinak stanoven, je dlužník povinen plnit i bez vyzvání věřitele. (2) Neujednají-li strany, kdy má dlužník splnit dluh, může věřitel požadovat plnění ihned a dlužník je poté povinen splnit bez zbytečného odkladu. Podľa § 2390 OZ přenechá-li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce.
Podľa § 1970 OZ po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
Podľa § 1 Nařízení vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených s uplatňováním pohledávky, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Predmetom sporu žalobca učinil nárok zo zmluvy o pôžičke, ktorú so žalovaným uzavrel ústne, na základe žiadosti žalovaného. Za nesporné súd považoval prevzatie peňazí v žalovanej výške žalovaným, ktorý túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom na výpise z účtu žalobcu, a to v rovnaký deň, v ktorý k výberu došlo. Jedným z pojmových znakov zmluvy o pôžičke je aj jej dočasnosť, keďže dlžník sa na základe takejto zmluvy zaväzuje uhradiť požičanú sumu peňazí v určitej lehote. Pokiaľ ide o dohodu o dátume splatnosti, v danom prípade nebola preukázanou, avšak jej absencia nespôsobila neplatnosť zmluvy o pôžičke (hoci je dočasnosť pojmovým znakom). Keďže súd nemal za bez pochýb preukázanú dohodu o dátume splatnosti, ktorý tvrdil žalobca (31.12.2016), nakoľko žiadny dôkaz k uvedenej skutočnosti neoznačil, nepredložil (ako sa sám vyjadril, takým dôkazom nedisponuje a túto skutočnosť nemohol potvrdiť ani svedok), súd vychádzal v zmysle § 1958 ods. 2 OZ z predžalobnej výzvy, vyhotovenej dňa 27.2.2017, ktorú v rovnaký deň žalobca žalovanému i zaslal. Súd vychádzal z doručenky na zásielke doručovanej žalovanému na adresu jeho evidovaného trvalého pobytu, z ktorej vyplýva, že pošta vrátila zásielku dňa 21.3.2017 z dôvodu, že nebola adresátom - žalovaným vyzdvihnutá. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr v tejto deň si mohol ešte zásielku na pošte prevziať a oboznámiť sa s jej obsahom (teda s tým, že veriteľ žiada o vrátenie pôžičky). Preto bol žalovaný povinný nasledujúci deň, teda deň po tom, ako ho veriteľ týmto spôsobom požiadal o plnenie, pôžičku vrátiť. Od nasledujúceho dňa (teda odo dňa 23.3.2017) je preto preukázateľne v omeškaní. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, na ktorý má žalobca pri peňažnom plnení nárok, žalobca ho uplatnil v zákonnej výške, preto súd žalobe vyhovel i v tejto časti v celom rozsahu.
8. Pokiaľ ide o II. výrok rozsudku, týkajúci sa zastavenia konania v časti príslušenstva - úroku z omeškania za obdobie od 1.1.2017 do 22.3.2017, súd vychádzal z obsahu záverečného prednesu žalobcu (ktorý žiadal, aby súd vychádzal pri rozhodovaní o okamihu vzniku omeškania z predžalobnej výzvy), keď ustálil, že jeho prejav vôle bolo možné vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie žaloby, pre zastavenie časti ktorej súd považoval zákonné podmienky za splnené.
9. Pri rozhodovaní o trovách tohto sporu súd postupoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade bol v spore úspešným čo do merita veci v celom rozsahu žalobca, preto mu vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o príslušenstvo, tak pri čiastočnom späťvzatí žaloby v tejto časti bolo možné aplikovať zákonné ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pri ktorom súd skúma procesné zavinenie. V danom prípade však šlo len o zastavenie konania v časti príslušenstva, a to len v jeho nepatrnej časti. Teda súd uvedené do pomeru úspechu a neúspechu nezapočítaval. O výške náhrady trov tohto sporu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil