Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX X., 2/ A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX X., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6565,53 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 1500 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu v 1. rade zamieta.

III. Súd konanie o žalobe žalobcu v 2.rade zastavuje.

IV. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2021 sa domáhali na žalovanom zaplatenia sumy 6.565.53 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp. zn. XXCsp/ XX/XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienka boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní voči terajšiemu žalovanému v oboch uplatňovaných nárokoch a to na základe rozsudku Okresného súdu C. sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 19.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2021.

Predmetným rozsudkom súd určil, že žalovaný (aj terajší žalovaný) je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 5965,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 16.05.2012 medzi žalobcom v 1/ rade ako dlžníkom a žalobcom v 2/ rade ako spoludlžníkom a žalovanou ako veriteľom uvedená v časti 4 Zmluvy, podmienky úveru a záverečné ustanovenia v bode 4.10 a zmluvná podmienka v článku 7 v bode 7.3 Obchodných podmienok pre stavebný úver sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

3. Žalobcovia v žalobe poukázali na ust. o ochrane spotrebiteľa a uviedli, že ako žalobcovia si v tomto konaní uplatňovali primeraní finančné zadosťučinenie za porušenie ich spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže žalobcovia sú spotrebiteľmi, ktorí úspešne uplatnili porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie žalobcovia požadovali vo výške 6565,53 eur, pričom nárok ako ho požadovali zohľadňoval skutočnosť, že sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil o sumu 5965,53 eur a za neprijateľné zmluvné podmienky požadovali sumu 600,-eur.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2021 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný uviedol, že žalobcovia svoje právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odvodzujú od rozsudku Okresného súdu C. č. k. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 19.11.2020, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 5965,53 eur s príslušenstvom, určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere uvedená v časti 4, v bode 4.10 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, určil, že zmluvná podmienka v článku 7, v bode 7.3 Obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalobcom vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V predmetnom rozsudku konajúci súd dospel k záveru, že z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje povinný údaj podľa , považuje sa predmetný úver v zmysle a za bezúročný a bezpoplatkový a preto priznal žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5963,53 eur, čo predstavovalo rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru a žalobcami celkovo uhradenej sumy žalovanému.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia samotný nárok ako ani výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v zásade žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňujú. Odvolávajú sa akurát na to, že žalovaný mal používať neprijateľné zmluvné podmienky a mal sa na ich úkor bezdôvodne obohatiť z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žiadnym spôsobom však neuvádzajú, akú nemajetkovú ujmu žalobcovia konaním žalovaného mali utrpieť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X P. XX/XXXX, XObo XXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“, resp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť“. Inak povedané, aj keď predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa to, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na jeho ochranu, je treba zrozumiteľne uviesť, či a ktoré práva žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou úverovou zmluvou v danom, konkrétnom prípade.

Podľa žalovaného nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti.

Žalovaný uviedol, že podľa jeho mienky nie je postačujúce, pokiaľ žalobcovia navrhujú určitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku relevantným spôsobom neodôvodňujú v tom smere, aký vplyv mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na ich osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu.

K požadovanej výške primeraného finančného zadosťučinenia za bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný musel vydať žalobcom, je potrebné poukázať najmä na to, že žalovaný bol postihnutý už samotnou povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie v nie zanedbateľnej výške. Žalovaný bol postihnutý tým, že poskytnutý úver bol určený ako bezúročný a bezpoplatkový, v dôsledku čoho stratil akúkoľvek odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. Pri zohľadnení toho, že žalovaný má značné mzdové náklady ako aj vysoké prevádzkové náklady na svoju podnikateľskú činnosť, je nutné dospieť k záveru, že už samotné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a na to nadväzujúca povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie pôsobili na žalovaného značne sankčne. Pokiaľ by žalovaný bol zaviazaný uhradiť primerané finančné zadosťučinenie v rovnakej výške, ako bola výška bezdôvodného obohatenia, ktoré musel vydať, išlo by o dvojnásobné sankcionovanie žalovaného za porušenie rovnakej povinnosti, čo je v právnom štáte neprijateľná situácia.

5. Žalovaný zdôraznil, že hoci na jednej strane primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, nemožno ho vnímať ako kompenzáciu, ale len ako satisfakciu spotrebiteľovi a tiež za odmenu pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s dodávateľom. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže predstavovať prostriedok neprimeraného obohacovania spotrebiteľov.

Na záver žalovaný poukázal na základných princípov , v zmysle ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalovaný preto navrhol, aby súd predmetný žalobcami uplatňovaný nárok vyhodnotil aj v intenciách tohto ustanovenia ako zjavné zneužitie práva.

6. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami zástupcu žalobcov, prednesom zástupcu žalobcov, oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení zástupcu žalovaného, prednesom zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresaného súdu C. sp.zn.XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 19.11.2020 súd zistil tento skutkový stav:

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal jej vyhovieť. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú od žalovaného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 6565,53 eur, pričom suma 5965,53 eur zohľadňuje skutočnosť, že sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne o túto sumu obohatil a za neprijateľné zmluvné podmienky požadujú sumu 600,- eur. Mal za to, že v danom konaní boli splnené podmienky na to, aby žalobcom bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach v ktorých žiadal žalobu zamietnuť.

9. Z obsahu rozsudku Okresného súdu C. sp. zn. XXCsp/XX/XXXX- XX zo dňa 19.11.2020 vyplýva, že súd predmetným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 5965,53 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd zároveň určil, že zmluvné podmienky uvedené v časti 4 zmluvy v bode 4.10 a v článku 7 v bode 7.3 Obchodných podmienok sú neprijateľné zmluvné podmienky.

10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu v 1. rade bolo potrebné vyhovieť čiastočne a žalobu žalobcu v 2. rade zamietnuť.

11. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa odseku 5 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa , používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

13. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok žalobcov opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom, a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa , ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa (pozri rozsudok Krajského súdu v A. sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa 18.4.2018 bod 9 odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v A. sp. zn. XXco/XXX/ XXXX zo dňa 30.11.2017 bod 10 odôvodnenia).

15. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X P. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

16. Z rozsudku Krajského súdu v A. sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2018 vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove tiež vyplýva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti

žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

17. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

18. V danej právnej veci mal súd za jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX si žalobca v 1/ rade úspešne uplatnil svoje práva tým, že sa v konaní aktívne bránil proti možnosti žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Je teda zrejmé, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, bolo konštatované porušenie ustanovení , zákona o spotrebiteľských úveroch a , ktoré zabezpečujú európsky štandard ochrany spotrebiteľa v prípadoch uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

19. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom do nej zakomponoval neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobcovia ako spotrebitelia obsah takejto zmluvy ovplyvniť nemohli. V takýchto prípadoch súd opakovane vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že „žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako odborná organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.“

20. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. V dôsledku konania žalovaného žalobcovia museli chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Súd tiež je toho názoru, že konanie žalovaného je vo vzťahu ku žalobcom o to závažnejšie, že opakovane bolo judikované aj v iných súdnych konaniach, v ktorých či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného vystupoval žalovaný, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvárané žalovaným so svojimi zákazníkmi nespĺňajú náležitosti v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch a považujú sa za bezúročné a bez poplatkov, a aj napriek tomu v konaní vedenom pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, ale aj v tomto konaní, žalovaný trval na ich prijateľnosti a tiež na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

21. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa musí spĺňať požiadavku účinného, výchovného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pri určovaní jej výšky je spravodlivé a logické, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá spotrebiteľovi až do vydania bezdôvodného obohatenia bola spôsobená. Na druhej strane priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemôže byť bezbrehé a v rovnakej výške ako bola výška bezdôvodného obohatenia, ktoré musel žalovaný vydať by bolo opakované sankcionovanie žalovaného za porušenie rovnakej povinnosti, a taktiež ako uviedol žalovaný, primerané finančné zadosťučinenie nemôže predstavovať prostriedok neprimeraného obohacovania spotrebiteľov.

22. Súd priznal primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi v 1/ rade, ktorému rozsudkom č. k. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 19.11.2020 priznal nárok na zaplatenie sumy 5965,53 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože mal za preukázané splnenie zákonných podmienok na jeho

priznanie a to podľa ust. o ochrane spotrebiteľa. Predpokladom na jeho priznanie je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom zo strany spotrebiteľa na súde. Na vznik tohto práva sa nevyžaduje privodenie nejakej ujmy ale postačuje, že k takému porušeniu dôjde. Súd mal za preukázané, že žalobca v 1/ rade bol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX úspešný, pretože súd v tomto konaní deklaroval porušenie práv spotrebiteľa pričom poukázal na ustanovenie a to na ust. ) ods. 1 písm. a) ako aj na ust. a to a nasl. ale aj na a .

23. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia určuje súd voľnou úvahou a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd je však toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a preto súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že aj žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas. Žalobca ničím v podstate nepreukázal to, že v dôsledku uzavretej zmluvy o úvere bol nútený strpieť nejakú ujmu.

24. Súd je teda toho názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenie nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu zo strany spotrebiteľa a teda pre naplnenie satisfakcie pre žalobcu považoval za primerané a postačujúce priznanie nároku vo výške 1500,-eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol.

25. Súd zamietol žalobu žalobcu v 2. rade s poukázaním na skutočnosť, že v konaní sp.zn. XXCsp/ XX/XXXX síce tento žalobca vystupoval taktiež ako žalobca v 2. rade, avšak on nepožadoval žiadne bezdôvodné obohatenie na žalovanom, a samotné konštatovanie o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok je podľa názoru súdu dostatočnou satisfakciou pre žalobcu v 2. rade.

26. Podľa (ďalej len ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa odfs.2 , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O trovách konania žalobcu v 1. rade vo vzťahu k žalovanému súd rozhodol podľa a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy, z dôvodu, že rozhodnutie v danej veci záviselo od úvahy súdu.

28. O trovách konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd rozhodol podľa , pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nepriznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania súd považoval tú skutočnosť, že žalobca v 2. rade v konaní sp.zn.XXCsp/XX/XXXX bol v pozícií spotrebiteľa taktiež úspešný a nebolo by spravodlivé aby tento mal znášať náhradu trov konania.

29. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.