Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/36/2019

Potvrdené rozhodnutím 11Co/93/2021, 10Co/147/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., zastúpený: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., so sídlom, Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53 191 030, proti žalovaným: 1/ PEROCK a. s., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 51 914 158, zastúpený: AKAIS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 53 864 611, a 2/ HV-Centrum, s.r.o., Bajkalská 29/E, Bratislava, IČO: 36 792 284, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/36/2019-204 zo dňa 18.08.2021, takto rozhodol: Odvolanie žalobcu voči napadnutej časti výroku I. o d m i e t a . Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobcu: Ing. Z. N., nar. XX. N. XXXX, trvalo bytom I. XXXX/X, Y., zastúpeného advokátom: JUDr. Igor Ribár, Nám.sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, IČO: 50544837, proti žalovaným: 1/ PEROCK a. s., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 914 158, 2/ HV - Centrum, s.r.o., Hlavná 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 792 284, o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 18. marca 2019 č. k. 17C/36/2019-48, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: F.. Z. N., J..: XX.XX.XXXX, I. X, Y., právne zastúpený: JUDr. Igor Ribár, Advokátska kancelária, Nám.sv. Michala 11, Hlohovec, proti žalovanému v 1. rade: PEROCK, a.s., IČO: 51 914 158, Miletičova 5B, Bratislava, právne zastúpený: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, a žalovanému v 2. rade: HV-Centrum, s.r.o., IČO: 36 792 284, Hlavná 2, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobný návrh zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2019 sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným I ako kupujúcim a žalovaným II ako predávajúcim zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX, parcela U. H. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorej vklad povolil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, dňa 24.10.2018 pod č. I. XXXX/XX a k hnuteľným veciam- práva vyplývajúce zo stavebného povolenia Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dňa XX.XX.XXXX na stavbu „G. O. N. K. Y.", je voči žalobcovi neúčinná. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania proti žalovanému.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovanému II ako stavebníkovi bolo udelené stavebné povolenie na realizáciu stavby „G. O. N. K. Y." bližšie špecifikovanej v stavebnom povolení Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dna XX.XX.XXXX. Žalovaný II predmetnú realizáciu stavby financoval z vlastných zdrojov, ako aj zo zdrojov tretích osôb. Žalobca ako fyzická osoba v priebehu rokoch 2007 až 2009 uzatvoril so žalovaným II postupne zmluvy o pôžičkách, pričom následne realizoval vklady finančných prostriedkov na účet žalovaného II. Úhrady pôžičiek mali byť vykonané z výťažku z predaja stavby koncovým zákazníkom. Takýmto postupom vykonal žalobca vklady v hotovosti na účet žalovaného II (č. účtu XXXXXXXX/XXXX) uvedeným postupom:

Dátum vkladu 3. Výška vkladu

17.10.2007 4. 5950000,-SK 17.10.2007 5. 100 000,-SK 19.5.2008 6. 500,-SK 23.7.2008 7. 46500,-SK 21.8.2008 8. 650000,-SK 12.9.2008 9. 100000,-SK 17.10.2008 10. 29750,-SK 16.12.2008 11. 95000,-SK 9.2.2009 12. 357,-SK 13.

Žalovaný I ako kupujúci a žalovaný II ako predávajúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu. Predmetom danej zmluvu bol predaj a/nehnuteľností (špecifikovaných v čl. 1.1 kúpnej zmluvy) zapísaných v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX

- parcela U. H. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

- parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

- parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2,

- parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k týmto nehnuteľnostiam, b/ hnuteľných veci (špecifikovaných v čl. 1.3 kúpnej zmluvy) hnuteľné veci - práva vyplývajúce zo stavebného povolenia Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dňa XX.XX.XXXX na stavbu „G. O. N. K. Y." na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaniach v článku 1.1. kúpnej zmluvy. Žalovaný II predmetnú úhradu vyššie uvedených záväzkov k dnešnému dňu nezrealizoval, pričom žalovaný II prerušil so žalobcom ku koncu roku 2018 akúkoľvek komunikáciu. Z výpisu z obchodného registra žalovaného II vyplýva, že žalovaný II v roku 2018 vykonal zmeny zápisov údajov v obchodnom registri, pričom výlučným spoločníkom žalovaného II sa stala spoločnosť M., X. Y. A., N. M. X O., H. U., O. XXX XX N. Š. M. ku dňu 16.10.2018, ktorej konateľ je S. N., G. XX, XXX XX, t.j. osoba, ktorá je zároveň konateľom žalovaného II. V zmysle schválenej účtovnej závierky žalovaného II za rok 2017, ako aj finančného reportu spoločnosti dostupného na E.:/..P..N. vyplýva, že hlavným aktívom spoločnosti je dlhodobý hmotný majetok spoločnosti špecifikovaný vyššie v texte. Vyššie uvedený predaj nehnuteľností a hnuteľného majetku predstavoval také zmenšenie majetku žalovaného, ktoré by spôsobilo ukrátenie akéhokoľvek veriteľa. Z dôvodu, že v súčasnosti za žalovaného II nikto nekomunikuje, existuje vysoké podozrenie, že žalovaný II vzhľadom na presun obchodných podielov do tzv. „daňového raja“ je už neaktívnou spoločnosťou. S poukazom na žalobca uvádza, že právne úkony, na základe ktorých získal žalovaný v I. rade vlastnícke právo od žalovaného v II. rade k nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam uvedeným vyššie v texte, boli urobené in fraudem creditoris. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že potom, čo v majetkovej štruktúre žalovaného nastali zmeny, a síce v osobe spoločníka (súčasným spoločníkom žalovaného II sa pravdepodobne prostredníctvom nepriameho podielu stal konateľ žalovaného II), sa uskutočnil prevod majetku žalovaného II. V kontexte existencie splatnej pohľadávky a konania žalovaného II je tak možné konštatovať, že právnym úkonom špecifikovaným v čl. II bode 4 danej žaloby došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca má za to, že preukázal predpoklady úspešného odporovania právneho úkonu, a to:

- existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi

- skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa

- úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa

- skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.

3. Žalobca spolu s podaným návrhom zároveň za účelom zabezpečenia svojej vyššie uvedenej pohľadávky navrhol, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného I zapísaných v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Trnava katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX, v podiele 1/1 a to : parcela U. H. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Ako dôkazy žalobca predložil potvrdenia o vykonaní platieb- výpisy z účtu v Otp banke, výpis z LV č. XXXXX, k.ú Trnava, kúpnu zmluvu uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,

zmluvy o prevode obchodných podielov, účtovnu závierku spoločnosti žalovaného v 2. rade, výpis zo stránky T..P..N., stavebné povolenie Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.01.2020 v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznáva, navrhuje žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na úhradu trov konania. Vo vyjadrení uvádza, že návrh vo veci samej je nevykonateľný, neúplný, neurčitý a nezrozumiteľný. Žalobca nepredložil všetky relevantné dôkazy, žalovaný nemá možnosť sa oboznámiť so skutkovým stavom, nie sú priložené zmluvy o pôžičkách, nie je mu tak známa existencia akejkoľvek pôžičky žalovaného 2 ako dlžníka, ktorá by spôsobovala neúčinnosť právneho úkonu, žalobca toto nepreukázal. Žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne, ďalej namieta vymáhateľnosť pohľadávky ako podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa . Žalobca k žalobe nepripojil vykonateľné rozhodnutie alebo iný titul, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Z uvedeného nemožno skonštatovať, že pohľadávka je vymáhateľná. K žalobe nie je pripojený dôkaz preukazujúci splatnú pohľadávku žalobcu, pričom dôkazné bremeno o vymáhateľnosti pohľadávka, a že dlžníkove úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ. Rovnako zo žaloby nevyplýva objektívna stránka odporovateľnosti - ukrátenie veriteľa, ako aj subjektívna stránka odporovateľnosti - úmysel ukrátiť veriteľa. Z textu žaloby nevyplýva dôkaz o tom, že uzavretie predmetnej zmluvy bolo spôsobilé ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaný uvádza, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo k ukráteniu pohľadávky žalobcu, žalovaný v 1. rade má za to, že takáto pohľadávka pravdepodobne neexistuje, resp. žalobca v žalobe nepreukázal jej existenciu. Na základe uvedených námietok, keď žalobca nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku, konkrétny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, ako aj priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca v rámci repliky vo svojom podaní zo dňa 05.05.2020 (č.l. 124) uviedol, že dodatočne súdu zaslal predmetné zmluvy o pôžičkách. Zopakoval teoretické východiská odporovateľnosti právnych úkonov V konaní navrhol výsluch strán sporu, svedka O. N. ako bývalého spoločníka spol. HV-Centrum, s.r.o., ako aj pripojenie spisu KR PZ v Trnave Č.:H. -XX/X- I.-Y.-XXXXMk, predmetom ktorého bolo vyšetrovanie prevodu majetku žalovaného.

6. Žalovaný v 1. rade v rámci dupliky vo svojom podaní zo dňa 25.05.2020 ( č.l. 129) uviedol, že žalobca ani vo vyjadrení zo dňa 05.05.2020 neuviedol žiaden dôkaz o tom, že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, teda o odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla uspokojiť. Žalovaný v 1. rade za nehnuteľnosti zaplatil kúpnu cenu, ktorá bola podložená znaleckým posudkom znalca z odboru Stavebníctvo č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX F.. P., Trnava. Aj toto preukazuje, že spoločnosť nepredala nehnuteľnosť pod cenu a za účelom krátenia veriteľa. Z uvedeného tak vyplýva, že nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ani úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Na základe uvedeného navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd vec prejednal v zmysle na pojednávaní konanom dňa 18.08.2021, nedostavil sa žalovaný v 2. rade, o odročenie nepožiadal, predvolanie na pojednávanie má riadne doručené, súd tak pojednával v jeho neprítomnosti, vypočul strany sporu, resp. ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 02.01.2020, vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 05.05.2020, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 25.05.2020, výpisy z účtu v otp banke, výpis z LV č. XXXXX, k.ú Trnava, zmluvy o pôžičkách, uznanie záväzku a splátkový kalendár, kúpna zmluva zatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, zmluvy o prevode obchodných podielov, účtovná závierka spoločnosti žalovaného v 2. rade, výpis zo stránky T..P..N., stavebné povolenie Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/ Ča zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca ako fyzická osoba v priebehu rokov 2007 až 2009 uzatvoril so žalovaným v 2. rade zmluvy o pôžičkách, v jednotlivých sumách ako je uvedené v bode 2. rozsudku, tieto doposiaľ neboli žalobcovi vrátené. Žalovaný v 1. rade ako kupujúci a žalovaný v 2. rade ako predávajúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu. Predmetom danej zmluvu bol predaj nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX, spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca má za to, že uvedený predaj nehnuteľností a hnuteľného majetku predstavoval také zmenšenie majetku žalovaného

v 2. rade, ktoré by spôsobilo ukrátenie akéhokoľvek veriteľa. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, podozrenia žalobcu, že žalovaný v 2. rade vzhľadom na presun obchodných podielov do tzv. „daňového raja“ je už neaktívnou spoločnosťou, domáha sa žalobca podľa neúčinnosti uvedeného úkonu- kúpnej zmluvy, nakoľko kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalovanými v 1. a 2. rade došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom právne úkony, na základe ktorých získal žalovaný v 1. rade vlastnícke právo od žalovaného v 2. rade k predmetným nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam, boli urobené in fraudem creditoris ( s cieľom poškodiť veriteľa).

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.08.2021 uviedol, že žaloba sa síce javí ako vytrhnutá z kontextu, to však má súvis s viacerými konaniami, ktoré prebiehali paralelne, ktoré sú výsledkom sporov medzi spol. HV-Centrum, s.r.o. a jej súčasnými spoločníkmi a konateľmi. Ohľadne existencie vymáhateľného nároku uvádza, že sú si vedomí aktuálnej rozhodovacej praxe NS, ktorá koreluje stále s iným názorom ÚS. Vo vzťahu k jednotlivým pohľadávkam predmetná škoda bola uplatnená v trestnom konaní, kde predmetom bolo skúmanie, či došlo k prevodu nehnuteľností (vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorého sa domáhajú) podvodným trestným konaním. Konanie bolo prerušené s tým, že v súčasnosti sa vyšetrovanie obnovilo, konanie sa vedie na NAKA- západ, v rámci ktorého sa žalobca dostal už aj k originálnym listinám zmluvy o pôžičke, nakoľko k pôvodnému účtovníctvu HV- Centrum, s.r.o. sa nevedel dostať. Ako predbežná otázka vyplýva skúmanie neplatnosti zmlúv, a to v kontexte podvodného konania skúmaného v trestnom konaní. Taktiež upozorňuje na konanie na tunajšom súde pod sp. zn. , predmetom ktorého je žaloba o nahradenie prejavu vôle z dôvodu, že prevod nehnuteľností bol predmetom obchodnej dohody o vzájomnej spolupráci, v rámci ktorej bolo dohodnuté, že dôjde k prevodu obchodných podielov pôvodných spoločníkov spol. HV-Centrum, s.r.o. a prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na spoločne dohodnutý subjekt, predmetné sa ale nestalo, nakoľko pôvodný spoločník O. N. bol oklamaný, ostatné transakcie boli urobené v rozpore s dohodou, pričom v rámci zmluvy o prevode obchodného podielu bola dohodnutá odplata, ktorá nebola k dnešnému dňu vyplatená. Vzhľadom na prebiehajú konanie na NAKA za účelom nezmarenia tr. konania (žalobca je oznamovateľom tr. činu) v lehote 14 dní by doložili sp. zn. aktuálneho prebiehajúceho trestného konania na NAKE a ďalšie listinné dôkazy, navrhuje pripojenie spisu KR PZ, šlo pôvodne o tr. konanie, obsahom ktorých sú listinné dôkazy, ako aj podrobný priebeh okolností vykonania úkonov, neúčinnosti ktorých sa domáhajú, pričom v súčasnosti sa ďalej pokračuje vo vyšetrovaní aj daného skutku. Taktiež navrhovali výsluch žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade, O. N. ako pôvodného spoločníka spol. HV- Centrum, s.r.o., ktorý v súčasnosti vyvinul právne kroky, aby sa opäť stal spoločníkom a konateľom danej spoločnosti, ktorý má vedomosť o tom, ako prebiehali rokovania súvisiace s prevodom nehnuteľnosti. Zástupca žalobcu navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na NAKA-západ, v ktorom konaní sa riešia pohľadávky týkajúce sa tohto konania.

10. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, navrhuje návrh voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zo žaloby nevyplýva, že kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX je neúčinná. Vo vzťahu k listinnému dôkazu doručenému na pojednávaní poukazuje na koncentračnú zásadu, pričom už z prvotného nahliadnutia je zrejmé, že listinu „Uznanie záväzku a splátkový kalendár“ podpísala identická osoba žalobcu - p. F.. Z. N.. Rovnako aj zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorých mala vzniknúť údajne pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 2.rade, podpísala tá istá osoba. Ku skutočnostiam, ku ktorým sa vyjadroval zástupca žalobcu v prednese, sa bližšie nevyjadril a považuje ich za irelevantné vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tieto sa môžu týkať iba žalovaného v 2.rade. Návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania žiada nevykonať a zamietnuť, považuje ich iba za obštrukcie v konaní. Nie je splnená žiadna z podmienok odporovateľnosti právnemu úkonu podľa , pričom zákonnou podmienkou odporovateľnosti je ,,vymáhateľnosť pohľadávky“, v tejto súvislosti poukazuje na súčasnú judikatúru NS, konkrétne rozsudok NS SR zo dňa 24. júna 2020 sp. zn. , podľa ktorého „ vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, a teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím, alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.“ Údajné pohľadávky žalobcu v žiadnym prípade nespĺňajú podmienku exekučného titulu, dokonca sú aj premlčané, nakoľko v čase podania žalobného návrhu mali 12 rokov, ide o pohľadávky z r. 2007 až 2009. V kontexte uvedeného nemôžu byť ani splnené ďalšie podmienky odporovateľnosti, a to ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa.

11. Žalobca v rámci výsluch na pojednávaní uviedol, že spoločnosť HV- Centrum, s.r.o. zakladal v r. 2007. Vzhľadom k tomu, že bola v tom čase finančná kríza, bolo potrebných zhruba 7 mil. Eur. Bolo potrebné od mesta odkúpiť pozemok, začali s prípravami práce. HV-Centrum bola spoločnosť realizačná pre zhotovenie projektu, dostal príslušné oprávnenia, aby sa mohol uskutočniť projekt výstavy uvedenej nehnuteľnosti, kde som bol aj ako konateľ aj ako majiteľ spoločnosti. Na výkon stavby vedúceho som bol zodpovedný ako zástupca, pri založení spoločnosti som bol ja jediným spoločníkom, neskôr cca po dvoch týždňoch aj s p. Y.. Všetky činnosti pre spoločnosť hradil zo svojích peňazí, a to takým spôsobom, že vložil peniaze vždy na účet OTP (ako pôžičku) a platby potom realizoval - faktúry za uhradené protislužby. Na otázku súdu, ak došlo k uznaniu záväzku aj splátkovému kalendáru spol. dlžníka HV- Centrum, s.r.o., z akého dôvodu neuplatnil žalobca pohľadávku na súde, uviedol, že tieto prostriedky mohol vrátiť až zo zisku z predaja bytov, nakoľko spol. nemala peniaze; z priložených dokumentov je zjavné, že nikdy ani nemala ďalšie peniaze, lebo úver nedostala. Až v r. 2013 - 2014 mesto previedlo vlastnícke právo k pozemku, a až vtedy firma HV CENTRUM mohla požiadať o úver. Dovtedy všetko financoval zo svojich prostriedkov. Uviedol, že on bol v spol. stále v pozícii konateľa, potom odstúpil z HV- Centrum (asi v r. 2008 a druhýkrát v r. 2012), v podstate tam je až dodnes bez pozície. V r. 2018 sa stalo to, že spoločnosti HV - Centrum vyčistili všetky záložné práva, ktoré boli na katastri, súdne konania, ktoré boli vedené a v septembri spoločne založili spoločnosť PEROCK a.s. v r. 2018 - účelovo, dovtedy firma neexistovala a založili spol. M. I. M., schránkovú firmu. Kúpna zmluva bola podľa neho protiprávne zhotovená.

12. Podľa ust. (ďalej len „“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa ust. , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa ust. , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa až 3 , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že žalobu žalobcu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobný nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa XX.XX.XXXX v zmysle . Obsahom tohto práva je oprávnenie domáhať sa tzv. relatívnej neúčinnosti tých právnych úkonov dlžníka, ktoré spĺňajú pojmové znaky ukracovania veriteľa. Subjektívne odporové právo veriteľa smeruje voči tretej osobe, t. j. subjektu, do ktorého majetkovej sféry prešla časť alebo celý majetok dlžníka ako následok odporovateľného právneho úkonu medzi touto treťou osobou a dlžníkom. Subjektívne odporové právo veriteľa je osobitným hmotnoprávnym oprávnením, ktoré sa realizuje žalobou v klasickom sporovom konaní, kde veriteľ vystupuje ako žalobca a uvedená tretia osoba je ním označená ako žalovaný. V prípade úspechu v spore dosiahne veriteľ v pozícii žalobcu vydanie rozsudku, ktorým súd určí relatívnu neúčinnosť odporovaného právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou vo vzťahu k veriteľovi. Právoplatnosťou tohto rozsudku sa konštituuje povinnosť tretej osoby strpieť exekúciu na tú časť svojho majetku, ktorá predstavuje prírastok rovnajúci sa prospechu tretej osoby z odporovaného právneho úkonu.

14. Účelom odporovacej žaloby je tak ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

15. Odporovacia žaloba je tak právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z uvedeného tak vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú.

16. Prvým a základným predpokladom úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je teda existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Ide tak o požiadavku na existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V predmetnom konaní žalobca existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi nepreukázal, túto skutočnosť napokon ani nepopieral, odkazoval iba na rozdielnu prax súdov.

17. Súd v danej veci aplikoval aktuálne platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudok NS SR zo dňa 24. júna 2020, sp. zn. , v zmysle ktorého „vymáhateľnou pohľadávkou“ podľa ust. je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, a teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím, alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Nakoľko v konaní nebola preukázaná vymáhateľná pohľadávka, t.j. priznaná vykonateľným rozhodnutím, uvedený nedostatok žaloby je tak dôvodom jej zamietnutia.

18. Opačný názor, podľa ktorého pod vymáhateľnou pohľadávkou treba rozumieť žalovateľnú pohľadávku, podrobila kritike aj právna teória (porovnaj Fekete, L: I. Veľký komentár, Bratislava,: Eurokódex 2011, str. 326; JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív. . Komentár a súvisiace predpisy, EUROUNION, spol. s r.o., Bratislava 2005, str. 101 - 102). Ak by pre

rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu bola postačujúca len existencia žalovateľnej pohľadávky, takéto rozhodnutie by nemohlo splniť svoj účel, ak by následne (po jeho vydaní) z rozličných dôvodov pohľadávka veriteľa nenadobudla kvalitu vykonateľnej pohľadávky. Išlo by len o akademické (teoretické) rozhodnutie, neslúžiace praktickej potrebe ochrany veriteľa, čo odporuje jednej zo základných zásad občianskeho súdneho konania, a to zásade „efektivity.“

19. Ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Nakoľko sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ako hlavný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

21. Súd vo výroku I. rozsudku zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na NAKA-západ, nakoľko tento návrh súd vyhodnotil ako nedôvodný. Trestné konanie vzhľadom na neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky ako podstatnej náležitosti pre úspešnosť odporovacej žaloby nemá žiadnu relevanciu k tomuto konaniu, resp. nedostatok vymáhateľnej pohľadávky nie je schopné nahradiť. Súd sa tak nestotožňuje s názorom, že trestné konanie môže zvrátiť rozhodnutie súdu v tejto veci, súd si v zásade sporné otázky vie vyriešiť v tomto konaní samostatne, bez potreby prerušenia tohto konania. Na základe uvedeného súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

22. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaný 1.rade mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. Keďže žaloba bola zamietnutá aj voči žalovanému v 2.rade, avšak tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.