Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/31/2020

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, J., zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.06.2020 domáhal náhrady škody z titulu bolestného vo výške 2.280,- Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 44.624,58 Eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 06.04.2021 žalobca zobral žalobu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil s odôvodnením, že dňa 25.08.2020 prišlo zo strany žalovanej k vyplateniu nárokov žalobcu v takmer plnej výške, keď pri sťažení spoločenského uplatnenia nebola priznaná hodnota bodu za rok 2020 čo činí sumu vo výške 3.228,- Eur, s čím však žalobca súhlasí a pri bolestnom prišlo k doplateniu sumy vo výške 760,- Eur, s čím žalobca opakovane súhlasí. Zároveň navrhoval, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Doplnil, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil dôsledkom dopravnej nehody zo dňa 23.06.2017, pričom za vinníka bola uznaná vodička, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Bolo výlučne na uvážení žalobcu, či si svoj nárok bude uplatňovať mimosúdne, alebo či využije svoje právo garantované mu SR.

3. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

7. Vzhľadom na uvedené, keďže súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s ustanovením výrokom I. konanie zastavil.

8. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2010). Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle preukázané, či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť po tom ako žalovaná vyplatila žalobou uplatňovaný nárok žalobcu takmer v plnej výške. Avšak z podania žalovanej (zo dňa 03.08.2020) je zrejmé, že žalovaná sa plneniu žalobou uplatňovaného nároku nebránila, keď uhradila žalobcovi poistné plnenie z titulu bolestného vo výške vychádzajúcej zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 10.06.2020 vypracovaného inštitútom forenzných medicínskych expertíz V..D., ktorý jej bol doručený dňa 28.06.2020, a to platbami zo dňa 28.02.2018, zo dňa 15.05.2019 a zo dňa 30.06.2020. Takto sa súdu javí, že žaloba bola podaná predčasne, keď sama žalovaná od počiatku nepopierala nárok žalobcu, ale pre krátkosť času nebola schopná prešetriť danú poistnú udalosť. Navyše znalecký posudok č. XXX/ XXXX zo dňa 10.06.2020, na základe ktorého si žalobca okrem bolestného (ktoré tiež žalovaná po jeho doručení doplatila v zmysle jeho záverov platbou zo dňa 30.06.2020), uplatňoval aj nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bol žalovanej doručený až dňa 28.06.2020, t.j. po podaní žaloby na súd.

13. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zavinil, že konanie, muselo byť zastavené, a preto podľa by mala mať nárok na náhradu trov konania žalovaná. Nakoľko však zo spisového materiálu vyplýva, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd s poukazom na hospodárnosť konania obsiahnutú v Základných princípov rozhodol tak, že jej vo výroku II. uznesenia nárok na ich náhradu nepriznal. Súd zároveň uvádza, že dôvody pre postup podľa nezistil a o výške trov konania žalovanej nebude už rozhodovať samostatným uznesením podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).