Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-31-2020.pdf
PDF · 69.3 KB
Case nature
Subarea
38C/31/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, J., zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.06.2020 domáhal náhrady škody z titulu bolestného vo výške 2.280,- Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 44.624,58 Eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 06.04.2021 žalobca zobral žalobu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil s odôvodnením, že dňa 25.08.2020 prišlo zo strany žalovanej k vyplateniu nárokov žalobcu v takmer plnej výške, keď pri sťažení spoločenského uplatnenia nebola priznaná hodnota bodu za rok 2020 čo činí sumu vo výške 3.228,- Eur, s čím však žalobca súhlasí a pri bolestnom prišlo k doplateniu sumy vo výške 760,- Eur, s čím žalobca opakovane súhlasí. Zároveň navrhoval, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Doplnil, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil dôsledkom dopravnej nehody zo dňa 23.06.2017, pričom za vinníka bola uznaná vodička, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Bolo výlučne na uvážení žalobcu, či si svoj nárok bude uplatňovať mimosúdne, alebo či využije svoje právo garantované mu Ústavou SR.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
7. Vzhľadom na uvedené, keďže súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP výrokom I. konanie zastavil.
8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžo/225/2010 zo dňa 25.10.2010). Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť po tom ako žalovaná vyplatila žalobou uplatňovaný nárok žalobcu takmer v plnej výške. Avšak z podania žalovanej (zo dňa 03.08.2020) je zrejmé, že žalovaná sa plneniu žalobou uplatňovaného nároku nebránila, keď uhradila žalobcovi poistné plnenie z titulu bolestného vo výške vychádzajúcej zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 10.06.2020 vypracovaného inštitútom forenzných medicínskych expertíz V..D., ktorý jej bol doručený dňa 28.06.2020, a to platbami zo dňa 28.02.2018, zo dňa 15.05.2019 a zo dňa 30.06.2020. Takto sa súdu javí, že žaloba bola podaná predčasne, keď sama žalovaná od počiatku nepopierala nárok žalobcu, ale pre krátkosť času nebola schopná prešetriť danú poistnú udalosť. Navyše znalecký posudok č. XXX/ XXXX zo dňa 10.06.2020, na základe ktorého si žalobca okrem bolestného (ktoré tiež žalovaná po jeho doručení doplatila v zmysle jeho záverov platbou zo dňa 30.06.2020), uplatňoval aj nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bol žalovanej doručený až dňa 28.06.2020, t.j. po podaní žaloby na súd.
13. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zavinil, že konanie, muselo byť zastavené, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP by mala mať nárok na náhradu trov konania žalovaná. Nakoľko však zo spisového materiálu vyplýva, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd s poukazom na hospodárnosť konania obsiahnutú v čl. 17 Základných princípov CSP rozhodol tak, že jej vo výroku II. uznesenia nárok na ich náhradu nepriznal. Súd zároveň uvádza, že dôvody pre postup podľa § 257 CSP nezistil a o výške trov konania žalovanej nebude už rozhodovať samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).