Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-11-2020.pdf
PDF · 134.4 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcov 1/ P. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXXXX J. G., 2/ FRANTIŠEK ŠADIBOL, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 907, 02305 Nová Bystrica, IČO: 47 073 861, zastúpených JUDr. Ing. Darinou Králikovou, advokátkou so sídlom Námestie Štefana Moysesa 17A, 97401 Banská Bystrica, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 81623 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 81102 Bratislava, o zaplatenie 18.333,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 18.333,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.333,21 eura od 24.08.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 574,81 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 18.333,21 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedli, že 12.04.2016 žalobca 1/ oznámil žalovanej vznik škodovej udalosti z poistenia majetku, pričom ku škode došlo tak, že pri práci s drveným odpadom
- štiepkovaním na sklade Lesy Slovenskej republiky v mieste Čierny Váh vnikol do stroja cudzí predmet
- železo, ktorý poškodil rotor stroja a ostatné časti a zároveň žalovanej predložil doklady a požiadal žalovanú o poskytnutie poistného plnenia v zmysle predloženej faktúry za opravu stroja vo výške 72.432,85 eura. Žalovaná listom z 11.8.2017 žalobcovi 1/ oznámila, že 08.08.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie znížila o 25% z dôvodu porušenia povinnosti predchádzať škodám. V predmetnom oznámení o poistnom plnení žalovaná žalobcovi 1/ oznámila, že poistné plnenie bolo znížené o sumu 300 eur predstavujúcu zvyšky, o sumu 165,97 eura predstavujúcu spoluúčasť a o sumu 18.033,21 eura predstavujúcu už spomínané porušenie prevenčnej povinnosti, a teda poskytnuté plnenie bolo v sume 53.933,67 eura. S týmto znížením žalobcovia nesúhlasili, pretože podľa ich názoru došlo ku kráteniu poistného plnenia neoprávnene. Žalobca 1/ totiž pri výkone činnosti, pri ktorej došlo k škodovej udalosti neporušil žiadnu svoju povinnosť predchádzať škodám. Dňa 31.05.2017 bola medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ uzatvorená zmluva o predaji podniku, na základe ktorej došlo k prevodu všetkých záväzkov a pohľadávok týkajúcich sa predaného podniku zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/, pričom žalobcovia sa osobitnou zmluvou, dohodli, že sú obaja oprávnení túto pohľadávku vymáhať vo svoj prospech vo svojom mene a na vlastný účet, pričom úhradou plnenia jednému z nich zaniká nárok na vymáhanie uvedeného plnenia druhému z nich, pričom sú oprávnení na plnenie i spoločne a nerozdielne.
Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila uplatnili si voči nej nárok na zaplatenie sumy 18.333,21 eura spolu s úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.333,21 eura od 24.08.2017 do zaplatenia, nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, nárok na zaplatenie sumy 574,81 eura ako hmotnoprávne príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania a napokon aj nárok na náhradu trov konania. Tvrdenia preukazovali poistkou č. 6572998176 z 17.01.2013, ako aj jej druhou verziou z 09.06.2017, oznámením o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku, listom označeným ako „likvidácia škodovej udalosti“ z 12.04.2016, listom žalovanej z 15.01.2018 - vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej zmluvy číslo 6572998176/0485041325, sťažnosťou žalobcov na výkon poisťovacej činnosti poisťovateľa v súvislosti s uzatvorenou zmluvou: predžalobná výzva z 26.10.2017, pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo 17.07.2017, oznámením o poistnom plnení z 11.08.2017, odpoveďou žalovanej na sťažnosť na výkon poisťovacej činnosti poisťovateľa v súvislosti s uzatvorenou zmluvou; predžalobná výzva z 30.01.2018, faktúrou č. 201603001 zo 04.03.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 22.04.2020 platobný rozkaz sp. zn. 22Up/107/2020, ktorým návrhu žalobcov s výnimkou hmotnoprávneho príslušenstva pohľadávky v sume 574,81 eura vyhovel.
3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobcov v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobcov označila za nespĺňajúci kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, pretože táto bez ďalšieho nie je zrejmá ani zo samotného návrhu alebo jeho príloh. Návrh žalobcov označila za zjavne neurčitý, zmätočný a nespĺňajúci základné zákonné náležitosti, a teda ani nemalo dôjsť k vydaniu platobného rozkazu, resp. je to dôvod na odmietnutie žaloby. Napriek uvedenému mala za to, že v predmetnej veci postupovala riadne, keď poskytla plnenie vo výške uvádzanej žalobcami. Zároveň žalobcom poskytla vysvetlenie svojho postupu (ako vyplýva opäť len z príloh návrhu) a dôvodov krátenia poistného plnenia o 25% z dôvodu porušenia prevenčných povinností v zmysle § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Plnenie zo strany žalovanej tak predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom, a akékoľvek ďalšie nároky žalobcov sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. K odporu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia podaním z 02.07.2020, v ktorom zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. K námietke žalovanej o nedostatku aktívne vecnej legitimácie uviedli, že v čase vzniku poistnej udalosti bol poistníkom žalobca 1/, a to na základe poistky číslo 6572998176 so začiatkom poistenia 4.1.2013. Poistná zmluva sa vzťahovala na poistenie jednotlivých strojov a zariadení vrátane príslušenstva, a to konkrétne na špeciálne úžitkové vozidlo XX.XX.XXXX,, rok výroby 19.12.2012, výrobné číslo 233028 s obstarávacou cenou 611.710 eur a ročným poistným 3.670,26 eura a spoluúčasťou 165,97 eura. Dňa 31.05.2017 došlo medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ k uzavretiu zmluvy o predaji podniku, na základe ktorej žalobca 1/ odpredal žalobcovi 2/ podnik ako celok. V zmysle článku III. bod 3.1 písm. d) zmluvy o predaji podniku ako i dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku, prešli na žalobcu 2/ okrem iného i všetky práva a povinnosti žalobcu 1/, a teda i všetky pohľadávky, ktoré žalobca 1/ evidoval voči svojím dlžníkom, pričom v zmysle dodatku č. 2 došlo k špeciálnemu prevodu pohľadávky voči žalovanej zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/ s dohodou, že túto pohľadávku je oprávnený vymáhať aj žalobca 1/ vo svojom mene a na svoj účet, resp. žalobcovia spoločne a nerozdielne. Dňa 1.6.2017 tak došlo k prechodu všetkých práv a povinností z poistných vzťahov uzavretých medzi žalobcom 1/ a žalovanou na žalobcu 2/ a žalovanú, o čom svedčí i potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy podľa návrhu s totožnými údajmi, ako v prípade uzavretia vyššie uvedenej poistnej zmluvy v roku 2013 medzi žalobcom 1/ a žalovanou, a to s totožným označením návrhu zmluvy (0485041325), s totožným označením čísla poistky (6572998 176) a s totožným označením začiatku poistenia strojov (04.01.2013), a to všetko podľa návrhu poistnej zmluvy z 01.06.2017. Žalovaná teda bola dostatočne informovaná o prevode všetkých práv vzťahujúcich sa k predmetnej poistnej zmluve zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/, ako i o osobitnej dohode vyplývajúcej z dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku. Doplnili, že žalobca 1/ 12.04.2016 oznámil žalovanej, že 20.01.2016 pri práci s drevným odpadom štiepkovaním na sklade Lesy Slovenskej republiky v mieste Čierny Váh vnikol do stroja cudzí predmet - železo, ktorý poškodil rotor stroja a ostatné časti. Dňa 22.01.2016 žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vykonala obhliadku poškodeného stroja v sídle žalobcu 1/, pričom v zápisu z obhliadky škodovej udalosti, ktorý vyhotovila žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu je uvedené, že pri štiepkovaní došlo k vniknutiu oceľového predmetu do pracovnej časti stroja, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu štiepkovača. V súpise škôd je
uvedený zoznam poškodených veci - štiepkovač 1ks - poškodenie štiepkovača, poškodený rotor 1ks, vylomené uchytenia nožov s nožmi 12 ks + poškodené popraskané zvary na rotore- 12ks; poškodené sito - zdeformované, uloženie sita - 1ks - vytrhnutá drážka na uloženie sita, stôl úchytu protinoža 1ks
- nefunguje- vylomená piestnica z uloženia, poškodená prevodovka ovládania výsuvu sita 2ks - uniká olej. Dňa 08.03.2016 si žalovaná objednala od EXPERTA, s.r.o., so sídlom D. Dlabača č. 13, 010 01 Žilina (ďalej len „znalec“) odborné vyjadrenie č. 300/2016 zo 06.05.2016 (ďalej len „odborné vyjadrenie“), v ktorom je konštatované, že rozsah škody bol podrobne zdokumentovaný, porovnaním dokladov a fyzicky odložených náhradných dielov konštatujeme, že rozsah zodpovedá vzniknutému poškodeniu a vykonaná oprava je primeraná. Vymenené náhradné diely zodpovedajú položkám uvedeným vo faktúrach. Máme za to, že cenová kalkulácia prác vo výške 184 hodín v súvislosti s normohodinou 75 eur za hodinu je primeraná v tom zmysle, ako rýchlo a akým spôsobom bol stroj vrátený do prevádzky. Dňa 18.08.2017 bolo žalobcovi 1/ na základe urgencií doručené oznámenie o poistnom plnení z 09.08.2017, v zmysle ktorého žalovaná oznámila žalobcovi 1/, že 08.08.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predložila výpočet výšky plnenia (bližšie bod 1. tohto rozsudku). Podľa žalobcov, ale v danom spore ide o absolútnu absenciu dôvodu krátenia poistného plnenia, pričom žalobcom nie je zrejmé ani vyjadrenie žalovanej o krátení plnenia o zvyškoch vo výške 300 eur. Žalovaná v oznámení uviedla len to, že poistné plnenie kráti z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu predchádzať škodám, pričom neuviedla, a to ani len v širšej rovine, akú konkrétnu povinnosť žalobca 1/ porušil resp. zanedbal s ohľadom na vplyv v súvislosti so vznikom škodovej udalosti. Dňa 12.02.2018 bol žalobcom zo strany žalovanej doručený výsledok opätovného šetrenia škodovej udalosti, v ktorom žalovaná dôvodila tým, že v zmysle odborného vyjadrenia vo veci posúdenia rozsahu škody v súvislosti s opravou na vozidle G.XX.XXX XXX X. je zrejmé, že nebol preukázaný ani predložený žiaden cudzí predmet, ktorý spôsobil poškodenie pri pracovnej činnosti stroja - štiepkovaní. Bolo len slovne deklarované poškodeným zničenie pracovného mechanizmu drviča. Zo šetrenia poisťovne a v zmysle odborného vyjadrenia priznaného znalca je možné konštatovať, že drviaci bubon, nože a podložky vykazovali známky poškodení vznikajúce pri pracovnej predchádzajúcej činnosti drvenia. Lokálne praskliny v miestach na drviacom bubne potvrdzujú, že bol porušený medzný stav materiálu pred poškodením, ktoré vzniklo dňa 20.01.2016. S týmto stanoviskom žalobcovia nesúhlasili, pretože sú v rozpore s predloženými listinami a so skutočným stavom. Žalobcovia ďalej tvrdili, že neporušili žiadnu povinnosť kladenú im zákonom, poistnou zmluvou, osobitnými či všeobecnými poistnými podmienkami, pričom uvedené nekonštatovala pri znížení poistného plnenia ani žalovaná, a preto považujú zníženie poistného plnenia zo strany žalovanej za nedôvodné. Navyše žalovaná nie je oprávnená dôvod krátenia poistného plnenia meniť. Napokon navrhli pripustiť zmenu žaloby tak, že špecifikovali, že uplatnené nároky má žalovaná zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne. K vyjadreniu priložili odborné vyjadrenie, zmluvu o predaji podniku vrátane jej príloh a dodatku, podací lístok, doručenku, zápis z obhliadky škodovej udalosti, elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu, návrh poistnej zmluvy pre poistenie strojov, osobitné poistné podmienky poistenie strojov (ďalej len „poistné podmienky“), všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku (ďalej len „všeobecné podmienky“).
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadrila.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.07.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Súd na pojednávaní stranám sporu uviedol, že porovnaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a formulovanej zmeny žaloby vo vyjadrení (bod 4. tohto rozsudku) je doplnený len spôsob akým má žalovaná uhradiť žalobcom uplatnené nároky, a to spoločne a nerozdielne. Predmetné nezakladá dôvod zmeny žaloby, pretože ide podľa súdu len o chybu v písaní. Žalobcovia v nadväznosti na uvedené netrvali na zmene žaloby. Žalovaná uviedla, že žaloba neobsahovala náležitosti podľa § 132 C. s. p., a preto jej doplnenie vyjadrením z 02.07.2020 je potrebné považovať za zmenu žaloby, keďže boli doplnené rozhodujúce skutočnosti. Žalobcovia poukázali na výpis z obchodného registra žalobcu 1/, z ktorého vyplýva predaj podniku žalobcu 1/ žalobcovi 2/. V oznámení o poistnom plnení je ako oprávnená osoba uvedený žalobca 1/. Žalovaná zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, pretože ak došlo k predaji podniku ako celku, nie je zrejmé na základe čoho je žalobca 1/ aktívne vecne legitimovaným subjektom. Neexistuje teda dôvod, na základ ktorého by mala žalovaná plniť inému subjektu než žalobcovi 2/. Spochybnila aj platnosť zmluvy o predaji podniku, absentuje v nej doložka o notárskom osvedčení podpisov predávajúceho a kupujúceho. To isté potom platí aj o dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku. Poistná udalosť bola zlikvidovaná riadne, sporné je krátenie poistného plnenia. Ku kráteniu poistného plnenia uviedla, že na stroji sa vyskytlo 5 poistných udalostí, pričom 4 sa týkali rovnakej vady.
Predložila doplnenie č. 1 k odbornému vyjadreniu, z ktorého vyplýva porušenie prevenčnej povinnosti
- nedostatočná údržba stroja, svojpomocné opravovanie zvarov, ktoré mohlo mať vplyv na rozsah poistnej udalosti. Žalobcovia argumentovali tým, že žalovanou predložený dodatok sama žalovaná v čase oznámenia o poistnom plnení nemala. Zdôraznili, že ku kráteniu poistného plnenia môže dôjsť len na základe § 799 Občianskeho zákonníka a nie žalovanou uplatneného § 415 Občianskeho zákonníka. Dôvodili aj tým, že žalovaná akceptovala zmluvu o predaji podniku, pretože na základe tejto zmluvy preklopila poistku zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/.
7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobcovia majú aktívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 6. opätovne opakovať.
8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
13. Podľa § 477 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
15. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
17. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
20. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
21. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
23. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
24. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
27. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33.193,92 eura suma 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3.319,39 eura prevyšujúcich sumu 33.193,92 eura.
28. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. V roku 2017 bola výška režijného paušálu 8,84 eura.
29. Podľa článku I poistné riziká poistných podmienok poistenie strojov sa vzťahuje na náhle poškodenie alebo zničenie v poistnej zmluve uvedeného stroja, jeho častí, výbavy, príslušenstva alebo strojového zariadenia akoukoľvek náhodnou udalosťou, ktorá obmedzuje alebo vylučuje jeho funkčnosť, s výnimkou výluk ďalej uvedených.
30. Podľa článku VIII bod 1. všeobecných podmienok poistnou udalosťou je vznik náhodnej udalosti v poistnej zmluve bližšie označenej, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, a z nej vzniknutá škoda.
31. Podľa článku IX bod 2. všeobecných podmienok ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o cenu zvyškov nahradzovaných častí.
32. Súd aplikoval citované právne normy a zmluvné dojednania medzi stranami sporu na zistený skutkový stav. Úvodom súd poznamenáva, že právny vzťah medzi stranami sporu subsumoval pod režim Obchodného zákonníka, pretože strany sporu sú podnikateľmi a záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti - žalovaná je poisťovňa, ktorá podniká v oblasti poistenia a žalobca 1/ v čase uzatvorenia zmluvy bol podnikateľom podnikajúcim v oblasti spravovania guľatiny strojom, ktorého poistenie bolo predmetom zmluvy uzatvorenej so žalovanou. Súd ďalej uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovanej o potrebe rozhodnúť o zmene žaloby, pretože v danom spore nedošlo k zmene žaloby tým, že žalobcovia doplnili a spresnili skutkové okolnosti. K zmene žaloby by bolo došlo len v tom prípade, ak by zo strany žalobcov boli podstatným spôsobom zmenené skutkové tvrdenia uvedené v bode 1. tohto rozsudku, čo sa ale nestalo. Teda pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení k odporu žalovanej (bod 4. tohto rozsudku) len doplnili, spresnili skutkové okolnosti, nejde o zmenu žaloby. Následne sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov. V danom spore žalobcovia medzi sebou 31.05.2017 uzavreli zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej žalobca 1/ previedol na žalobcu 2/ práva k podniku, a tým došlo k zmene nositeľa práv patriacich do podniku a záväzkov s podnikom súvisiacich. Účinnosťou zmluvy o predaji podniku prešli na kupujúceho - žalobcu 2/ všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, a to bez ohľadu na ich obsah, rozsah, vlastnosti či právny dôvod ich vzniku. V týchto vzťahoch kupujúci - žalobca 2/ na základe zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci - žalobca 1/, a to bez potreby ďalších písomných dohôd alebo realizačných aktov. Nevyžaduje sa, aby záväzky súvisiace s predávaným podnikom, ktoré prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho, boli v zmluve identifikované a na kupujúceho prechádzajú aj práva a záväzky, o ktorých ani len netušil, vrátane tých, o ktorých existencii nevedel ani predávajúci. Rovnako na kupujúceho prechádzajú aj všetky práva a povinnosti z poistných zmlúv, a to aj keby došlo v dôsledku predaja podniku k zmene v osobe vlastníka poistenej veci. Pokiaľ ide o prechod pohľadávok platí, že Obchodný zákonník v tomto smere odkazuje na všeobecnú úpravu postúpenia pohľadávky obsiahnutú v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, t. j. s pohľadávkou prechádza na kupujúceho aj príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky), zabezpečenie (napr. záložné právo, ručenie a pod.) a prípadné ďalšie práva spojené s pohľadávkou. Na základe uvedeného potom súd jednoznačne konštatuje, že žalobca 2/ je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože na základe zmluvy o predaji podniku z 31.05.2017 na neho prešli všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávky uplatňovanej v tomto spore. Uvedené preukazuje aj poistka č. 6572998176/ verzia 1, v ktorej je začiatok poistenia označený deň 04.01.2013 a poistníkom žalobca 1/ a ktorú po účinnosti zmluvy o predaji podniku označila žalovaná rovnakým číslom 6572998176 s dodatkom verzia/2 a ako poistník vystupuje už žalobca 2/, pričom začiatok poistenia je ponechaný na deň 04.01.2013.
33. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/ je potrebné vychádzať z § 530 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia vo vyjadrení z 02.07.2020 uviedli a tieto tvrdenia žalovaná nespochybnila - teda sa považujú za nesporné, že žalovanej 19.07.2017 oznámili predaj podniku žalobcu 1/ žalobcovi 2/ (do spisu doložili podací lístok a doručenku), pričom jej doručili aj dodatok č. 2 k zmluve o predaji podniku. V tomto dodatku č. 2 z 31.05.2017 žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ eviduje proti žalovanej pohľadávku vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 9562350804, na ktorú sa vzťahuje poistka č. 6572998176, pričom táto pohľadávka je v sume 72.432,85 eura. Žalobcovia sa dohodli, že túto pohľadávku je vo svojom mene
a na svoj účet oprávnený vymáhať aj predávajúci, resp. sú oprávnení vymáha predmetnú pohľadávku spoločne a nerozdielne, kedy plnením pohľadávky jednému z nich zaniká právo a plnenie druhému z nich. V prípade ak bude žalovaná poistné plnenie plniť žalobcovi 1/ je žalobca 2/ oprávnený započítať si toto plnenie na zaplatenie kúpnej ceny. Ak vychádzame z toho, že najneskôr 19.07.2017 bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu tak potom platí § 530 Občianskeho zákonníka - presnejšie to, že ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Zmyslom § 530 Občianskeho zákonníka je vylúčenie simultánneho vymáhania totožného nároku od dlžníka (žalovanej) pôvodným aj súčasným veriteľom
- t. j. žalobcom 1/ a 2/. Týmto sa zabezpečuje prevencia prípadného vzniku dvoch samostatných exekučných titulov a duplicitného obligačného zaťaženia dlžníka. Žalovaná sa v takomto prípade môže efektívne brániť námietkou, že nárok súčasne vymáha aj postupník, ktorý má ex lege prednosť. Je potrebné dodať, že tak ako napríklad pri komisionárskej či zasielateľskej zmluve aj tu ide o druh nepriameho zastúpenia. Na rozdiel od priameho zastúpenia, kde zástupca koná v mene zastúpeného a práva a povinnosti z jeho konania vznikajú priamo zastúpenému, postupca ako nepriamy zástupca postupníka koná vo vlastnom mene, ale na účet postupníka. Práva a povinnosti z jeho úkonov vznikajú postupcovi, je však povinný ich previesť na postupníka. Konanie zástupcu na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní, alebo vo výsledku konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté patria zastúpenému. Uvedené slovné spojenie vyjadruje len povinnosť vzájomného vyporiadania účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť previesť úžitky z konania na zastúpeného a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet, sa vo vzťahu k tretím osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Pri vymáhaní pohľadávky na súde preto postupca nemusí v žalobe vyjadriť, že pohľadávku uplatňuje na účet postupníka. Aktívna vecná legitimácia žalobcu 2/ je tak daná na základe zmluvy predaji podniku a aktívna vecná legitimácia žalobcu 1/ na základe dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku z 31.05.2017, ktorý umožňuje žalobcovi 1/ vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku proti žalovanej rovnako vymáhať. Nie je porušený ani účel § 530 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca 1/ a žalobca 2/ vymáhajú pohľadávku spoločne a ponechávajú žalovanej na výber, ktorému z nich bude plniť. Spôsob vzájomného vyporiadania je uvedený rovnako v spomenutom dodatku, kde v prípade plnenia žalobcovi 1/ si žalobca 2/ započíta na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Samotné zaplatenie kúpnej ceny je v zmysle článku IV zmluvy o predaji podniku možné až do 31.05.2027. Podľa názoru súdu nie je nič nezákonné na takomto postupe žalobcov a keďže obaja pohľadávku vymáhajú spoločne v jednom konaní, výsledkom ktorého je len jeden exekučný titul, preventívny účinok § 530 Občianskeho zákonníka je tým naplnený. Súd teda vychádzal z preferencie platnosti dojednania dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku z 31.05.2017, ktorou došlo k istej modifikácii úpravy § 530 Občianskeho zákonníka, pričom zohľadnil to, že vôľa účastníkov zmluvy (daného dodatku č. 2) zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy - dodatku č. 2.
34. Čo sa týka námietok žalovanej vo vzťahu k samotnej zmluve o predaji podniku, tieto považuje súd za účelové. Žalovaná zmluvu o predaji podniku akceptovala a na jej základe zmenila poistku 6572998176 na jej verziu 2. Na základe rovnakej zmluvy došlo aj k zmene v obchodnom registri, ktorá zmena je vyznačená na výpise žalobcu (IČO: 14 242 796) z obchodného registra. Námietka žalovanej o údajných formálnych nedostatkoch zmluvy o predaji podniku, preto nie je spôsobilá vyvolať neplatnosť tohto právneho úkonu.
35. Ku kráteniu poistného plnenia súd úvodom poznamenáva, že poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku
poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy.
36. Z oznámenia o poistnom plnení z 09.08.2017 vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o sumu 18.333,21 eura z dôvodu odpočtu zvyškov o sumu 300 eur a z dôvodu porušenia povinnosti predchádzať škodám o sumu 18.033,21 eura.
37. Takéto krátenie súd považuje za neoprávnené. V prvom rade súd nespochybňuje všeobecné podmienky - bod 31. tohto rozsudku, t.j., že od poistného plnenia sa odpočítava hodnota zvyškov, avšak žalovaná vôbec neuviedla ako k takejto hodnote dospela a v spise sa nenachádza žiadna listina, ktorá potvrdzuje oprávnenosť odpočtu 300 eur ako hodnoty zvyškov. Navyše žalovaná ani len neuvádza o aké konkrétne zvyšky má ísť. Pokiaľ ide o krátenie z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti je toto krátenie bez ďalšieho neoprávnené. Z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva porušenie žiadnej konkrétnej povinnosti, pre porušenie ktorej je dané oprávnenie žalovanej krátiť poistné plnenie. Len vedomé porušenie povinností, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach ustanovené majú za následok možnosť žalovanej krátiť poistné plnenie. Záver v oznámení o poistnom plnení následne žalovaná modifikovala v odpovedi žalobcom listom z 30.01.2018 tak, že krátenie poistného plnenia je oprávnené, pretože zo šetrenia a v zmysle odborného vyjadrenia znalca je možné konštatovať, že drviaci bubon, nože a podložky vykazovali známky poškodení vznikajúce pri pracovnej predchádzajúcej činnosti drvenia. Lokálne praskliny v miestach na drviacom bubne potvrdzujú, že bol porušený medzný stav materiálu pred poškodením, ktoré vzniklo 20.01.2016. Z takéhoto oznámenia teda vyplýva, že žalovaná zotrvala na porušení prevenčnej povinnosti, ale stále nie je zrejmé, aká konkrétna povinnosť mala byť porušená. Súdu nebol predlžený žiadny dôkaz o porušení konkrétnej povinnosti zo strany žalobcu 1/. Na pojednávaní konanom 28.07.2021 žalovaná spresnila, že pod porušením prevenčnej povinnosti je treba rozumieť nedostatočnú údržbu stroja a svojpomocné opravovanie zvarov, ktoré mohlo mať vplyv na rozsah poistnej udalosti. V tomto čase už ale platil § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. V danom prípade tak žalovaná až 28.07.2021 na pojednávaní prvýkrát od skončenia šetrenia poistnej udalosti (08.08.2017), konkrétne špecifikovala porušenú povinnosť s odvolaním sa na doplnenie č. 1 k odbornému vyjadreniu z 26.01.2018. Toto odborné vyjadrenie ale žalovaná nemala k dispozícii v čase skončenia šetrenia, a preto je otázne ako dospela k určeniu porušenia prevenčnej povinnosti. Z doplnenie č. 1 k odbornému vyjadreniu (odhliadnuc od toho, že znalecká doložka obsahuje odbory ekonomika a riadenie podnikov a ekonómia a manažment, ktoré podľa názoru súdu nesúvisia s posudzovaním zvarov na poškodenom stroji) vyplýva, že znalec konštatoval nepredloženie a ani nenájdenie predmetu, ktorý spôsobil poškodenie. Zároveň konštatoval, že nie je možné posúdiť (ne)odbornosť vykonaných zvarov. V odbornom vyjadrení sa ďalej uvádza, že pri obhliadke bolo vyznačených 12 miest, kde uchytenia nožov mali poškodené miesta zvarov prasklinami a telo drviaceho bubna malo opravované zvarmi lokálne miesta. Drviaci bubon, nože a podložky vykazovali známky poškodení vznikajúce pri pracovnej predchádzajúcej činnosti drvenia. Lokálne praskliny na drviacom bubne svedčia o tom, že bol porušený medzný stav materiálu pred poškodením vzniknutým 20.01.2016. Znalcovi nebola poskytnutá informácia ani podklady o tom, kto vykonal opravu zváraním a kedy bola oprava vykonaná. Neboli poskytnuté údaje o prevádzke, údržbe a kontrole zariadenia. Z tohto záveru ale žalovaná nemôže mať relevantný podklad na krátenie poistného plnenia, pretože z neho nevyplýva svojpomocná oprava zvarov - tento záver nemožno vyvodiť zo žiadneho predloženého listinného dôkazu. Rovnako z neho nevyplýva ani záver o nedostatočnej údržbe stroja, porušenie medzného stavu materiálu bez ďalšieho neznamená, že žalobca 1/ zanedbal údržbu stroja. Súdu nie je zrejmé ani to, aký vplyv malo porušenie medzného stavu materiálu na vznik poistnej udalosti, keď škoda bola spôsobená cudzím telesom pri štiepkovaní. Zo strany žalovanej tak nebolo relevantným spôsobom preukázané porušenie konkrétnej povinnosti vyplývajúcej žalobcovi 1/ z právneho vzťahu uzatvoreného so žalovanou. Ak mala žalovaná pochybnosť pri šetrení poistnej udalosti (čo preukázateľne mala) mohla žalobcu 1/ vyzvať na predloženie relevantných dokladov a podkladov, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len všeobecným odkazom na porušenie prevenčnej povinnosti (s najväčšou pravdepodobnosťou len preto, že na stroji išlo v poradí už o 5 poistnú udalosť), ktoré dodatočne na základe listín, ktoré nemala v čase krátenia poistného plnenia k dispozícii bližšie špecifikuje, avšak len dohadmi a domnienkami bez bližšieho šetrenia - na posúdenie svojpomocnej
opravy je potrebné vykonať ďalšie šetrenie, pretože z ničoho nevyplýva svojpomocná oprava zvarov a z ničoho nevyplýva zanedbaná údržba stroja.
38. Naproti tomu žalobcovia v spore predložili oznámenie o vzniku škodovej udalosti, z ktorého je zrejmé, že došlo k poškodeniu stroja vniknutím cudzieho predmetu. Rozsah poškodenia je zdokumentovaný aj zápisom z obhliadky škodovej udalosti, pri ktorej bol prítomný aj zástupca žalovanej. Predložená faktúra č. 201603001 zo 04.03.2016 dostatočne preukazuje opravu stroja spoločnosťou Truck Center Süd GmbH, ktorá za opravu vyfakturovala sumu 72.432,85 eura. Táto suma bola následne podrobená skúmaniu znalcom, ktorý v odbornom vyjadrení uviedol, že rozsah opravy zodpovedá vzniknutému poškodeniu a vykonaná oprava je primeraná.
39. Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že v spore nebolo zo strany žalovanej preukázané, že krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluvných dojednaniach. Žalobcovia riadne zdokladovali, že došlo k poškodeniu stroja, ktorý bol opravený, ako aj výšku škody predloženou faktúrou opravovne, teda si splnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnili poistné plnenie a predložili doklady v súvislosti s opravou stroja. Žalovaná zároveň nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovanú zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 18.333,21 eura, teda na sumu, o ktorú žalovaná poistné plnenia krátila (bezdôvodne odpočítaná suma 18.033,21 eura + nepreukázaná dôvodnosť odpočtu zvyškov v sume 300 eur).
40. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade s bodmi 14. a 16. tohto rozsudku) zo sumy 18.333,21 eura a počítaný po uplynutí 15. dňa od skončenia šetrenia poistnej udalosti t. j. od 24.08.2017 (bod 21. tohto rozsudku - poistná udalosť č. 9562350804 šetrenie podľa oznámenia o poistnom plnení z 09.08.2017 skončené 08.08.2017). V nadväznosti na uvedené súd žalobcom priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade s bodom 11. a 15. tohto rozsudku, pretože žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením poistného plnenia.
41. Súd napokon žalobcom priznal aj sumu 574,81 eura, ktorá predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky (bod 17. tohto rozsudku), pretože z obsahu spisu mal dostatočne preukázané, že žalobcovia 15.07.2017 udelili svojej právnej zástupkyni plnú moc, následne 17.07.2017 vyzvali žalovanú na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti, ktorá bola žalovanej ohlásená 20.01.2016 a všetky podklady poskytnuté 14.04.2016, pričom do 17.07.2017 žalovaná neposkytla ani čiastočné poistné plnenie. Podľa záznamu právnej zástupkyne žalobcov bola táto výzva žalovanej doručená 19.07.2017, pričom žalovaná žiadnym spôsobom tento nárok žalobcov nerozporovala. Výška priznanej sumy vychádza z toho, že právna zástupkyňa žalobcov prevzala zastupovanie 15.07.2017 , teda v čase, kedy žalovaná ešte nevyplatila žiadne poistné plnenie, a teda cena práva, ktorého sa právna služba týkala určená pri začatí poskytovania právnej služby bola suma 72.266,88 eura (72.432,85 eura - spoluúčasť 165,97 eura). Úkon právnej služby písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej [§ 13 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania tohto úkonu] je v súlade s bodom 27. tohto rozsudku ocenený sumou 565,97 eura + režijný paušál v sume 8,84 eura (bod 28. tohto rozsudku), t. j. celkovo 574,81 eura.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobcovia boli v celom rozsahu úspešní. Súd preto priznal žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.