Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-81-2020.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: U-Shin Slovakia s.r.o., IČO: 35893427, so sídlom K letisku Budova 1329, 040 17 Košice - Poľov, práv. zast.: IURISTICO s.r.o., IČO: 36588041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z., v konaní o zaplatenie 1.467,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.467,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.467,- EUR od 01.12.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní (upravené zákonom č. 307/2016 Z.z.), doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2020 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.467,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že, že so žalovaným (aj ako „zamestnanec“) uzatvorili dňa 14.02.2011 pracovnú zmluvu v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2012 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.01.2016, na základe ktorej žalovaný pracoval pre žalobcu (aj ako „zamestnávateľ“) na pozícii operátor výrobnej linky na dobu neurčitú. Žalobca listom zo dňa 15.06.2017 žalovaného písomne upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa žalovaný nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho nadriadeného a bez doručenia svojej neprítomnosti. Pre pretrvávajúce absencie bol žalovanému opätovne zaslaný list - písomne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 04.07.2017. Žalovaný napriek opakovanému upozorneniu do práce nenastúpil, žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer výpoveďou, a to listom zo dňa 04.07.2017. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške súčinu jeho priemerného zárobku v relevantnom období a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej žalovaný nezotrval u žalobcu, a teda na zaplatenie sumy 1.467 Eur (2x733,50 Eur). Žalovaný kontaktoval právneho zástupcu žalobcu, a to z dôvodu, že požiadal o splátkový kalendár, pričom žalobca v odpovedi uviedol, že splácanie dlžnej sumy v splátkach je možné, avšak je nutné, aby došlo k uzatvoreniu písomnej dohody. Na uvedenú odpoveď žalovaný už nereagoval. Žalovaný dlžnú sumu do podania návrhu neuhradil ani sčasti a preto si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto súdnom konaní. Žalobca pritom odkázal na ustanovenie článku V ods. 5.3. Pracovnej zmluvy, ako i na ustanovenia § 47 ods. 1 písm b), § 81 písm. b) a 62 ods. 8 Zákonníka práce.
3. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 08.07.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP). Nakoľko žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk a ani na základe vykonaného šetrenia z dostupných lustrácii upomínací súd nezistil inú adresu žalovaného, upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), aby v lehote do 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK, upomínací súd dňa postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
4. Súd postupoval podľa § 116 CSP, keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 23.4.2021 považuje za doručenú žalovanému.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 19.08.2021, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, pričom tento mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávaní vykázané v súlade s § 111 ods. 3 CSP, keď zásielka sa od žalovaného vrátila na súd s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, pričom súd doručoval zásielku žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR. Súd postupoval podľa § 180 CSP, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z Pracovnej zmluvy a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2012 vrátane Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.01.2016 súd okrem iného zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným s tým, že zamestnanec mal vykonávať prácu na pozícii „Operátor výrobnej linky“. Zamestnanec - žalovaný mal nastúpiť do práce dňa 14.02.2011 a dňom nástupu do práce vznikol pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu určitú do 30.04.2011. V článku III. Zamestnanecké podmienky v ods. 3.1. bolo dohodnuté, že žalobca je povinný poskytovať žalovanému za výkon práce podľa tejto zmluvy základnú hrubú mesačnú mzdu vo výške 398,33 € a ďalšie mzdové zložky podľa platného mzdového predpisu. Z článku IV vyplýva, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2012 sa dohodol zamestnávateľ so zamestnancom na zmene pracovného pomeru a to tak, že ten bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že žalovanému ako zamestnancovi patrí za vykonanú prácu hrubá hodinová mzda bude vo výške 3,00 Eur a ďalšie mzdové zložky podľa platného mzdového predpisu. V čl. II. bod 5.3 sa dohodli zamestnávateľ so zamestnancom, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa.
8. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15.06.2017 a 04.07.2017 súd zistil, že žalovaný bol žalobcom upozornený nato, že sa odo dňa 20.06.2017 nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia nadriadeného a bez doručenia ospravedlenenia neprítomnosti a že žalobca toto konanie klasifikuje ako porušenie pracovnej disciplíny. Taktiež ho žalobca upozornil, že aj v lehote 6 mesiacov od doručenia tohto písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny sa opätovne dopustí konania, ktorým poruší pracovnú disciplínu, žalobca môže ukončiť pracovný pomer.
9. Zo skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 14.07.2017 vyplýva, že k tomu došlo výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby (2 mesiace), s tým, že zamestnanec je povinný zotrvať počas jej plynutia u zamestnávateľa.
10. Z výzvy na zaplatenie sumy 1.467 € zo dňa 30.10.2017 súd okrem iného zistil, že ho mal adresovať právny zástupca žalobcu žalovanému, v ktorom sú uvedené skutkové okolnosti zhodné so skutkovými okolnosťami uvedenými v žalobe, s tým, že žalovaného vyzvali, aby najneskôr do 30.11.2017 na tam uvedený bankový účet uhradil sumu 1.467 €. V opačnom prípade si bude žalobca uplatňovať svoj nárok na súde, s tým, že pohľadávka bude zvýšená o úroky z omeškania, trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia.
11. Zo žiadosti žalovaného vyplýva, že sumu 1.467 Eur žiada splácať prostredníctvom splátkového kalendára, nakoľko nepracuje a jeho finančná situácia je dosť biedna. Z odpovede žalobcu na túto žiadosť vyplýva, že splácanie dlhu v splátkach by bolo možné, avšak je nutné, aby sa na takomto riešení písomne dohodli, vrátane výšky jednotlivých splátok, splatnosti a ostatných podmienok splácania. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
16. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.4.2018, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
17. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.4.2018, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.4.2018, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor
19. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania a poplatku z omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 14.02.2011 pracovnú zmluvu, kedy mal žalovaný ako zamestnanec nastúpiť aj do práce a týmto dňom vznikol pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu neurčitú. Pracovný pomer však skončil na základe výpovede žalobcu ako zamestnávateľa, s tým, že výpovedná doba začala plynúť 01.08.2017 a uplynula dňa 30.09.2017. Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, považoval za preukázané, že žalovaný nezotrval počas výpovednej doby u žalobcu ako zamestnávateľa, keďže žalovaný v reakcii na Výzvu o úhradu peňažnej náhrady žiadnym spôsobom nenamietol žalobcom tvrdené skutočnosti, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi ako zamestnávateľovi voči žalovanému ako zamestnancovi právo na zaplatenie peňažnej náhrady, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce, vo výške súčinu jeho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, keď túto peňažnú náhradu žalobca s odkazom na ustanovenie § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítal na sumu 1.467 Eur (2x 733,50 Eur) vychádzajúc z priemerného zárobku žalovaného za 2.štvrťrok roku 2017. Súd tak nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy považoval za preukázaný, keďže v uzavretej pracovnej zmluve v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy bolo v písomnej forme dojednané právo na peňažnú náhradu pre prípad nezotrvania zamestnanca počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, ak bola daná výpoveď.
22. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal od 01.12.2017, tak ako bol uplatnený žalobcom, čiže odo dňa nasledujúceho po dni kedy mala uplynúť dodatočne poskytnutá lehota na zaplatenie žalovanej sumy vo výzve zo dňa 30.10.2017. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal tiež vo výške ako bol žalobcom uplatnený, t.j. 5 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
23. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania. O ich výške sa rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.