Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Co-27-2023.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/27/2023
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom v D., E.. F. G. XXXX/X, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., H. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom v D., E.. F. G. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/19/2019-754 zo dňa 25. novembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje v časti výroku IV., v rámci ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 2.080 eur a vo výroku VI. o náhrade trov prvoinštančného konania.
Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva vo zvyšnej časti nedotknutý. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k špecifikovaným nehnuteľnostiam (výrok I.). 2. V rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.775,04 eur (výrok II.), súčasne (výrok III.) konanie v časti o zaplatenie sumy 5.707,25 eur a o vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie sumy 4.121,28 eur (výrok V.) zastavil a žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.030 eur zamietol (výrok IV.).
3. Východiskovo súd prvej inštancie ustálil, že rozdelenie sporných nehnuteľnosti nie je dobre možné. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ, poukázal na konštantnú judikatúru (R 43/1997, R 37/2012 a R 136/2014) a konštatoval, že predmetný dom, v ktorom sa matka/ žalovaná o dieťa osobne stará, je pre dieťa prostredím, ktoré mu poskytuje pocit bezpečia a istoty, keď v prípade vytrhnutia z tohto prostredia by mohlo dôjsť ku komplikáciám vzhľadom na jeho telesné a mentálne postihnutie a k destabilizácii jeho psychického stavu. Osobitne súd poukázal, že na žalovanú sú kladené mimoriadne vysoké požiadavky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ktoré sa už u nej začínajú prejavovať značným vyčerpaním – len z fyzického hľadiska je pre ňu ako pre osobu s váhou 60 kg namáhavé prenášať dieťa o váhe 30 kg. Uzavrel, že pokiaľ matka s dieťaťom majú vytvorený v predmetnom dome svoj domov (nemožno uvažovať len separátne o domove dieťaťa, keďže dieťa je odkázané na starostlivosť žalovanej v širšom rozsahu ako zdravé dieťa) a chcú ho tam zachovať aj do budúcnosti, pretože im v plnom rozsahu vyhovuje, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nie je dôvodné. Pri svojom rozhodovaní okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca - hoci navonok v nevýhodnom postavení, keďže predmetný dom neužíva a súčasne je povinný plniť si povinnosti spočívajúce v splácaní úverov prevzatých na účel zabezpečenia výstavby domu - má stále možnosť pracovať a budovať svoje finančné zdroje, na rozdiel od žalovanej, ktorej možnosti sú,
vzhľadom na potreby zabezpečovania starostlivosti o dieťa so zhoršeným zdravotným stavom, výrazne obmedzené.
4. Následne súd prvej inštancie vykonal „vyporiadanie v širšom zmysle“, ktorého predmetom sú investície uvádzané žalobcom, a to na vybudovanie žumpy, na kuchynskú linku, úhrada nedoplatku spotrebovanej elektrickej energie, práce žalobcu na výstavbe rodinného domu a napokon splátky úverov, ktoré boli prevzaté v banke výlučne žalobcom na účely financovania výstavby rozostavaného rodinného domu. 5. Ako dôvodný v tomto smere okresný súd uznal nárok žalobcu na vybudovanie žumpy vo výške 1.100,- eur, investíciu do kuchynskej linky vo výške 2.900,- eur, úhradu nedoplatku elektrickej energie na dome za obdobie od 2.8.2016 do 10.8.2017 v sume 1.333,84 eur a splátky úverov prevzatých na účely financovania výstavby rodinného domu. Čo sa týka žalobcom uplatnených prác na výstavbe rodinného domu vo výške 15.900,- eur, mal za to, že žalobca dôkazné bremeno k tvrdeniu o výkone stavebných prác v uvedenom rozsahu a cene neuniesol a v časti o zaplatenie podielu žalovanej na uvedených prácach v rozsahu 1- ice, t. j. v sume 7.950,- eur zamietol. 6. Pokiaľ žalovaná žiadala zohľadniť pri širšom vyporiadaní aj skutočnosť, že medzi ňou a žalobcom malo dôjsť k dohode o tom, že daňový bonus za roky 2016, 2017, 2018 (3 x suma 256,92 eur) uplatnený žalobcom bude započítaný na splátky úverov zo strany žalovanej, toto tvrdenie okresný súd nezohľadnil, keďže nebolo ničím preukázané. Taktiež nezohľadnil žalovanou uplatnený nezaplatený spoločný dlh voči jej matke titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosti, keď konštatoval, že nejde o investíciu do spoločnej veci, ktorá by mala byť predmetom vyporiadania, ale o prvotný úkon (nadobúdací titul) zakladajúci spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam. Žalovaná ďalej žiadala v rámci svojej obrany v spore zohľadniť pri širšom vyporiadaní aj platby, ktoré vykonala zo svojich finančných prostriedkov, keď poukázala na platby v troch skupinách: 1. skupina platieb vykonaných v roku 2016 na úver žalobcu od posledného pojednávania v mesiacoch jún a júl 2021 v sume celkom 1.331,70 eur – stala sa predmetom čiastočného späťvzatia žaloby; 2. skupina platieb vykonaných v roku 2016 na účet žalobcu v I. J. F. vo výške 2.607,20 eur – bola zohľadnená suma vo výške 2.080,- eur ako platby na úver žalobcu (v tejto časti bola žaloba vyhodnotená ako nedôvodná). Okresný súd nezohľadnil čiastku 527,20 eur, vzhľadom na to, že sa nejednalo o platby žalovanej na účet žalobcu, ale v časti 500,- eur bolo zistené, že ide o sumu vybratú z účtu žalovanej samotnou žalovanou, keď nebola preukázaná platba žalobcovi. K sume 27,20 eur okresný súd uviedol, že ide o úhradu pre Stavmat, t. j. nie pre žalobcu, keď súd prvej inštancie v tejto spojitosti konštatoval porušenie princípu sudcovskej koncentrácie ohľadom uvádzania novej skutočnosti žalovanou o nákupe materiálu. V tretej skupine platieb na ďalšie investície do domu, ktoré realizovala samostatne vo výške 1.393,- eur, okresný súd taktiež skonštatoval porušenie princípu sudcovskej koncentrácie, keď ide o nové skutočnosti týkajúce sa investícií žalovanej do domu, ktoré neboli uvedené včas. 7. Námietkou premlčania vznesenou žalovanou ohľadom nároku žalobcu na širšie vyporiadanie titulom investícií a dlhov sa okresný súd nezaoberal, keďže bola uplatnená až na pojednávaní dňa 3.6.2021, čo nepovažoval za včas uplatnený prostriedok procesnej obrany. 8. Okresný súd teda uložil žalovanej povinnosť v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 26.775,04 eur, ako súčtu sumy 2.666,92 eur, čo predstavuje spolu investície na žumpu, kuchynskú linku a úhradu nedoplatku SSE a sumy vo výške 26.188,12 eur, čo predstavuje uplatnený nárok na splátkach úveroch pre žalobcu po zohľadnení troch späťvzatí žaloby, a to v časti o zaplatenie sumy 925,28 eur, sumy 1.331,69 eur a sumy 3.450,28 eur, t. j. spolu 28.855,04 eur, z ktorej sumy bola odrátaná suma vo výške 2.080,- eur, ktorá bola zohľadnená žalovanej v nadväznosti na vykonané platby na účet žalobcu v I. J. F. (tzv. druhá skupina platieb).
9. Zároveň súd prvej inštancie zastavil konanie s poukazom na § 145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie sumy 5.707,25 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 925,28 eur – úhrady vynaložené žalovanou na úver žalobcu po podaní žaloby ku dňu 3.6.2021 na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 3.6.2021, zo sumy 1.331,69 eur – úhrady vynaložené žalovanou na úver žalobcu od pojednávania konaného dňa 3.6.2021, t. j. v mesiacoch jún 2021 a júl 2021 na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 15.7.2021 a napokon zo sumy 3.450,28 eur – ďalšie úhrady vynaložené žalovanou na úver žalobcu na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 26.10.2022. 10. Okresný súd zastavil aj konanie o vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie sumy 4.121,28 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia – vrátenia zaplatených platieb žalovanou žalobcovi na jeho bankový účet obsiahnutom v duplike žalovanej č. l. 149 na základe späťvzatia vzájomného návrhu podaním žalovanej zo dňa 13.7.2021.
11. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.030,- eur pozostávajúcu zo sumy 7.950,- eur za investície žalobcu do rodinného domu formou vykonaných stavebných prác a zo sumy 2.080,- eur titulom zohľadnených úhrad žalovanej na účet žalobcu okresný zamietol.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore – v rozsahu 21,51 %, čo predstavuje čistý procesný úspech žalovanej. Uviedol, že žalovaná bola úspešná v prvej časti, keďže návrh v tejto časti bol zamietnutý. V druhej časti sporu – o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 42.512,29 eur. Z tejto sumy mu bola priznaná suma 26.777,04 eur, čo predstavuje úspech žalobcu. Zamietnutá bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 10.030,- eur, čo predstavuje neúspech žalobcu. Súd zohľadnil ako úspech žalobcu aj skutočnosť, že došlo k zastaveniu konania v časti 5.707,25 eur, čo predstavovali späťvzatia žaloby na základe úhrad žalovanej na úvery po podaní žaloby (procesné zavinenie žalovanej). Okrem uvedeného súd prvej inštancie pripočítal k uplatnenému nároku aj nárok uplatnený vzájomným návrhom žalovanej v sume 4.121,28 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý vzájomný návrh bol žalovanou vzatý späť, čo okresný súd posúdil ako úspech žalobcu (opäť procesné zavinenie žalovanej). Úspech žalovanej v prvej časti sporu v rozsahu 100 % a z pohľadu sporu ako celku 50 %. Rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení 50 % - 28,49 % = 21,51 % v prospech žalovanej.
13. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 10.030,- eur zamietnutá a proti výroku o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny tak, že mu súd nad rámec sumy už priznanej prisúdi ešte 2.080,- eur. 14. Domnieval sa totiž, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, koho v danom smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalovaná preukázala len poskytnutie platieb, nie ich účel. Žalobca spochybnil, že tieto platby šli na splácanie úverov. Podľa názoru žalobcu bolo na žalovanej, aby preukázala účel predmetných platieb, pretože ich zahrnutia do širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáhala práve žalovaná a s preukázaním tejto skutočnosti spájala pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 15. Ohľadne výroku o náhrade trov konania žalobca navrhoval, aby súd žiadnej zo strán právo na ich náhradu nepriznal, a to s poukazom na § 257 CSP. Výnimočnosť daného prípadu podľa žalobcu spočíva v postavení a rozdielnom postoji/správaní strán pred začatím konania. Žalobca nemal nijaký úžitok zo spoločného majetku, ale musel platiť splátky úverov (s občasným prispením žalovanej). Návrhy na riešenie situácie ponúkal len on, čo preukázal prílohami k žalobe. Bez podanej žaloby by sa žalovaná vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebola nútená zaoberať.
16. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (odvolaním dotknutý výrok IV. sa netýka nárokov, pri ktorých nie je daná viazanosť rozsahom odvolania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo zvyšnej často ostáva rozsudok nedotknutým.
18. Odvolateľ učinil predmetom odvolacieho konania časť výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.030,- eur, a to konkrétne „len tú“ jeho časť, ktorá sa týka (súdom v prospech žalovanej) zohľadnených platieb žalovanej uhrádzaných žalobcovi, t. j. do sumy 2.080,- eur. Hoci okresný súd nie úplne správne premietol úvahu odvolacieho súdu (bod 29 uznesenia z 25.8.2022) o tom, že i v prípade nezrušenia podielového spoluvlastníctva je možné rozhodnúť o nárokoch na jednotlivé investície, keď tieto nároky „podradil“ pod širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (hoci ho nezrušil), odvolací súd musel vychzádzať zo svojej principiálnej viazanosti vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
19. Nadväzne z obsahu skutkových tvrdení prezentovaných žalovanou v predmetnej spojitosti v priebehu prvoinštančného konania vyplýva, že žalovaná previedla žalobcovi na jeho účet v I. J. F. finančné prostriedky, z ktorých okresný súd zohľadnil sumu vo výške 2.080,- eur, účelom ktorých mali byť splátky úveru.
20. Súčasne bolo z výpisu z účtu žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v I. J. F., zistené, že na účet žalobcu skutočne poukázala tieto sumy: dňa 6.4.2016: 100,- eur; 15.8.2016: 100,- eur; 22.8.2016: 1.200,- eur; 17.10.2016: 180,- eur; 16.11.2016: sumu 100,- eur; 21.11.2016: 100,- eur; 14.12.2016: 200,- eur a dňa 15.12.2016: 100,- eur, spolu vo výške 2.080,- eur. 21. Hoci pri platbách nie je výslovne uvedený účel, všetky majú zhodný variabilný symbol preukazujúci rovnaký právny titul platby. Uvedená skutočnosť výrazne posilňuje/potvrdzuje argumentáciu/stanovisko žalovanej. V kontexte s postojom/prístupom žalobcu, ktorý prijatie uvedeným finančných prostriedkov nespochybnil a ani len netvrdil iný/odlišný účel predmetných platieb, možno s dostatočnou mierou istoty dospieť k záveru, že opakované vklady uskutočnené žalovanou na účet žalobcu predstavovali splátky úveru. 22. Odvolací súd preto dospel k presvedčeniu, že záver súdu prvej inštancie o žalovanou vykonaných platbách na splátky úveru je opodstatnený.
23. Náležitým je i postup súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách konania, o ktorých (súd) rozhodol podľa pomeru úspechu strán v spore. 24. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je totiž „štandardným“ (z pohľadu rozhodovania o trovách) sporom podľa CSP a bez ďalšieho nie je dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na tom, aby mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy. 25. Vo vzťahu k odvolateľom osobitne zdôraznenému správaniu strán (bod 15 tohto odôvodnenia) pred začatím sporu odvolací súd uvádza, že žalobcom uvedené skutočnosti nie sú intenzity zakladajúcej možnosť výnimočnej aplikácie § 257 CSP. Inými slovami, žalovaná nemôže paušálne znášať dôsledku neúspechu žalobcu v konaní, keď žalobca si mal/mohol zvážiť riziko ním uplatňovanej žaloby s ohľadom na celkové okolnosti súdenej veci, predovšetkým na postavenie žalovanej, ktorej možnosti sú vzhľadom na potreby zabezpečovania starostlivosti o dieťa so zhoršeným zdravotným stavom výrazne obmedzené a ktoré boli z pohľadu rozhodnutia okresného súdu určujúce. 26. Skutočnosť, že bez podanej žaloby by sa žalovaná strana vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebola nútená zaoberať, je štandardou procesnou situáciou v súdnych sporoch a nevykazuje atribúty výnimočnosti. Obdobne, tvrdená okolnosť, že len jedna zo strán (spoluvlastníkov) uhrádza úver, nie je v praxi neobvyklá, v danom konaní však bolo dokonca ustálené i to, že časť platieb na splátky úveru uskutočňovala i žalovaná. Už len z tohto dôvodu nie je daný základ pre použite § 257 CSP (vo vzťahu k tomuto/poslednému tvrdeniu).
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto by úspešnej protistrane – žalovanej patril voči nemu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko jej však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, krajský súd súhrnným výrokom náhradu trov nepriznal žiadnej zo sporových strán.
28. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.