Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/3/2021

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci navrhovateľa: DARUTIL, s.r.o., IČO: 36 253 171, sídlo: Bratislavská 14, 929 01 Dunajská Streda, zast. LEGATE, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, proti odporcovi: Wertheim T, s.r.o., IČO: 47 618 248, sídlo: Kračanská cesta 49, 929 01 Dunajská Streda, o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podľa , takto

rozhodol:

I. Návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 07. 04. 2021 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu Návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podľa (ďalej len „“). Návrhom žiadal, aby súd zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré nariadil uznesením sp. zn. -93 zo dňa 02. 12. 2019, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. -404 zo dňa 09. 02. 2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 02. 2021. Súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorá je vedená na LV č. XXXX, kat. úz. W. H., obec H., ako stavba so súpisným č. XXXX postavená na Y. parc. č. XXXX/XX, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky odporcu vo výške 543 281,11 EUR s príslušenstvom, na ktorej zaplatenie je navrhovateľ povinný podľa platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 12. 2019.

2. Navrhovateľ svoj návrh vecne odôvodnil tak, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky na zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia v zmysle . Na základe návrhu odporcu na vykonanie exekúcie a poverenia na vykonanie exekúcie č. 6120386457 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11. 02. 2021 je predmetná pohľadávka odporcu vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom, exekútorom so sídlom v Piešťanoch, pod sp. zn. 148Ex 94/21. Exekútor v uvedenom exekučnom konaní doručil navrhovateľovi dňa 05. 03. 2021 Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18. 02. 2021, ako aj Príkaz na začatie exekúcie predajom hnuteľných vecí zo dňa 18. 02. 2021, Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu zo dňa 18. 02. 2021 a Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 18. 02. 2021. Navrhovateľ dôvodí, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, ktorým exekútor o. i. zakázal navrhovateľovi s nehnuteľnosťami disponovať bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora, navrhovateľ nie je oprávnený nehnuteľnosti previesť na tretie osoby. Akékoľvek také katastrálne konanie by bolo v zmysle katastrálneho zákona z dôvodu a Exekučného poriadku prerušené a teda fakticky ani právne odporcovi nehrozí, že by navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu a zmaril tak exekúciu. Navyše súdny exekútor začal výkon exekúcie tiež predajom hnuteľných vecí, konkrétne

predajom 5 motorových vozidiel navrhovateľa, a tiež prikázaním pohľadávok z bankových účtov navrhovateľa vedených v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Vo vzťahu k navrhovateľovi ide o prvú exekúciu a teda exekútor má prednosť pred ostatnými prípadnými veriteľmi. Navyše bude pohľadávka odporcu zabezpečená exekučným záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, pričom zriadením exekučného záložného práva nebude odporca obmedzovaný vo vzťahu k výkonu exekúcie prednostnými záložnými veriteľmi. Preto ani sudcovské záložné právo už ďalej nie je potrebné. Zriadenie záložného práva nie je podmienené súhlasom existujúcich záložných veriteľov. Keďže teda (i) exekúcia na vymoženie pohľadávky začala, a to formou predaja nehnuteľností, predaja hnuteľných vecí a prikázaním pohľadávok z účtov povinného, pričom hodnota speňažovaného majetku predpokladá uspokojenie pohľadávky veriteľa v exekúcii, (ii) na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti na LV č. XXXX nie je potrebný súhlas záložných veriteľov, nakoľko nejde o spôsob vykonania exekúcie a (iii) na základe zriadeného exekučného záložného práva je možné v prospech oprávneného viesť exekúciu na záloh aj bez súhlasu zostávajúcich záložných veriteľov, navrhovateľ je toho názoru, že sú splnené podmienky na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podľa , pretože vzhľadom na stav exekučného konania už toto zabezpečovacie opatrenie nie je potrebné.

3. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy, konkrétne Upovedomenie o začatí exekúcie (č.l. 8 - 10), Príkaz na začatie exekúcie predajom hnuteľných vecí (č.l. 11 - 12), Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (č.l. 13 - 14), Upovedomenie o začatí exekúcie (č.l. 15 - 16), doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (č.l. 17 - 20), Výpis z LV č. XXXX (č.l. 21 - 22), platobný rozkaz OS BB sp. zn. (č.l. 23 - 25), Poznámky individuálnej účtovnej závierky k 31. 1. 2019 (č.l. 27 - 42), Uznesenie KS TT sp. zn. -404 (č.l. 43-54), uznesenie OS DS sp. zn. -93 (č.l. 55-60).

4. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril.

5. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné.

7. Podľa o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a 338 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Súd po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov uvedených v odseku 3 tohto uznesenia dospel k ďalej uvedeným záverom.

10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pre začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (In. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: . Veľký komentár. C. H. Beck, 2016, s. 1155).

11. V záujme adekvátnej ochrany práv protistrany však nie je akceptovateľné, aby účinky zabezpečovacieho opatrenia trvali neobmedzene bez relevantnej možnosti domáhať sa jeho zrušenia po skončení vo veci samej. Popri zrušení opatrenia pre odpadnutie dôvodov v zmysle sa môže protistrana po skončení konania vo veci samej efektívne domáhať, aby súd zabezpečovacie opatrenie uznesením zrušil, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v (In. Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: . Veľký komentár. C. H. Beck, 2016, s. 1142).

12. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zrušenia zabezpečovacieho opatrenia podľa , t.j. z dôvodu, že vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné. Navrhovateľ uviedol tri základné argumenty, pre ktoré by podľa jeho názoru nemalo byť zabezpečovacie opatrenie naďalej potrebné, a to (i) exekútor aktuálne vykonáva exekúciu predajom hnuteľných vecí navrhovateľa (5 motorových vozidiel) a prikázaním pohľadávok z účtov navrhovateľa v banke, (ii) doručením upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností je navrhovateľ obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťami a teda nie je predpoklad, že by prevodom nehnuteľností na tretie osoby zmaril exekúciu, a (iii) pohľadávka odporcu bude v exekučnom konaní zabezpečená i exekučným záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, pričom na zriadenie exekučného záložného práva nie je potrebný súhlas ostatných záložných veriteľov; na základe exekučného záložného práva je možné v prospech odporcu ako oprávneného viesť exekúciu na nehnuteľnosti aj bez súhlasu ostatných záložných veriteľov.

13. Pokiaľ ide o výkon exekúcie predajom motorových vozidiel a prikázaním pohľadávok z účtov navrhovateľa v banke, k tomu súd uvádza, že navrhovateľ túto skutočnosť v návrhu iba všeobecne konštatoval, avšak v návrhu neuviedol, akým spôsobom by tieto skutočnosti mali robiť zabezpečovacie opatrenie nepotrebným. Neuviedol hodnotu motorových vozidiel, resp. výšku výťažku, ktorý možno z ich predaja očakávať, a ani peňažnú sumu, ktorá mu bola na účtoch zablokovaná v rámci exekúcie pohľadávky odporcu. Súd preto nemohol z návrhu a predložených dôkazov ustáliť, či by zabezpečená pohľadávka odporcu eventuálne mohla byť uspokojená výlučne výťažkom z predaja motorových vozidiel a z prostriedkov na bankových účtoch navrhovateľa a teda vyhodnotiť, či by táto navrhovateľom uvádzaná skutočnosť mohla opodstatňovať zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podľa .

14. Pokiaľ ide o zvyšné dva dôvody uvedené v odseku 12 tohto uznesenia, navrhovateľ v podstate tvrdí, že doručenie upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, na ktoré súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo, bez ďalšieho vedie k strate opodstatnenosti zabezpečovacieho opatrenia, keďže upovedomením o začatí exekúcie exekútor zakazuje povinnému (navrhovateľovi) previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu alebo ich zaťažiť a katastrálny úrad by také konanie (bez súhlasu exekútora) prerušil. Inak povedané, zabezpečovacie opatrenie je dôvodné v zásade len do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, keďže potom už nastupuje ochrana oprávneného inštitútmi Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami katastrálneho zákona. Ďalej navrhovateľ obsiahle dôvodí, že v rámci predmetnej exekúcie môže byť k nehnuteľnostiam zriadené exekučné záložné právo, čo umožní viesť na nehnuteľnosti exekúciu v prospech odporcu ako oprávneného bez potreby získania súhlasu ostatných záložných veriteľov.

15. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že zákon nevylučuje súbeh záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením a exekučného záložného práva. Rovnako tak zákon neuvádza, že by zabezpečovacie opatrenie zanikalo alebo stratilo opodstatnenie v dôsledku začatia exekučného konania, resp. uplatnenia inštitútov Exekučného poriadku. Ustanovenie nadväzuje na samotný účel zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by malo v prípade procesného úspechu oprávneného vo veci samej trvať až do uspokojenia nároku, ktorý bol zabezpečovacím opatrením zabezpečený (In. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: . Veľký komentár. C. H. Beck, 2016, s. 1142).

16. Právna teória pripúšťa, že zabezpečovacie opatrenie možno považovať za nepotrebné vzhľadom na stav exekučného konania nielen vtedy, ak bol nárok oprávneného uspokojený, ale aj ak exekútor uskutočnil také zabezpečovacie úkony, že zrušením zabezpečovacieho opatrenia nemôže dôjsť k zmareniu jeho pôvodného účelu. Za takéto opatrenie podľa názoru súdu možno považovať až zriadenie exekučného záložného práva, keď § 169 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) výslovne ustanovuje, že pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti, a to bez výnimky. Pokiaľ ide o upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, toto podľa názoru súdu nemožno považovať za taký úkon, ktorý by opodstatňoval zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že aj keď § 61d ods. 1

EP ustanovuje, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov, podľa § 61d ods. 2 EP však nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Tento právny úkon je síce voči oprávnenému neúčinný, avšak podľa EP oprávnený nemusí takému úkonu odporovať iba v takom prípade, ak bol predmetný majetok prevedený na osobu podľa a , ktorá o prebiehajúcej exekúcii vedela alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti musela vedieť. Inak musí oprávnený takému úkonu odporovať.

17. Podľa názoru súdu teda iba po zriadení exekučného záložného práva možno uvažovať o tom, že zabezpečovacie opatrenie nie je naďalej potrebné. V danom prípade však exekučné záložné právo zriadené nebolo. Vyplýva to nielen z predloženého listu vlastníctva, ale i z argumentácie navrhovateľa v návrhu. Preto nemožno uzavrieť, že by vzhľadom na stav daného exekučného konania bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie nepotrebné. Súd zároveň poznamenáva, že podľa § 167 ods. 2 EP exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného. Oprávnený nemá právnu povinnosť taký návrh podať a môže sa spoliehať na už vydané zabezpečovacie opatrenie. Preto sú akékoľvek úvahy navrhovateľa vo vzťahu k možnostiam zriadenia exekučného záložného práva, resp. či potrebuje alebo nepotrebuje súhlas ostatných záložných veriteľov, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nepodstatné. Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že podstatnou je otázka, či v rámci exekučného konania možno v prospech oprávneného zriadiť exekučné záložné právo, ktoré následne umožní oprávnenému viesť exekúciu na záloh aj bez súhlasu zostávajúcich záložných veriteľov. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa názoru súdu je, či exekučné záložné právo bolo zriadené. V tomto prípade zriadené nebolo.

18. Záverom sa žiada dodať, že z hľadiska požiadavky spravodlivej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov je potrebné vziať na zreteľ i to, že prípadnou paralelnou existenciou sudcovského záložného práva a exekučného záložného práva by sa právna pozícia navrhovateľa v podstate nezmenila. Navrhovateľ svoj návrh podal v situácii, keď nerozporoval platobný rozkaz, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť zabezpečenú pohľadávku, a napriek tomu, že tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2019, do dnešného dňa odporcovi judikovaný dlh neuhradil. Neuviedol ani, či a ako zabezpečovacie opatrenie z jeho pohľadu nedôvodne zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, resp. či a akým spôsobom odporca zabezpečovacie opatrenie prípadne zneužíva na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ sa obmedzil len na rýdzu právnu argumentáciu. I to sú skutočnosti, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť, pretože neboli splnené podmienky na jeho zrušenie podľa . Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.

20. O trovách súd rozhodol postupom podľa a , keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporcovi, ktorý by inak nárok na náhradu trov konania mal, žiadne trovy nevznikli, keďže sa k návrhu nevyjadril. Súd preto nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( , ).