Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-15-2004.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Subarea
27Er/15/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice I. v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y.T. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XX, Y. XXX XX, o vymoženie 21.247,79 EUR s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, pod č. EX 910/2003, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10.12.2003 a poverenia na vykonanie exekúcie Q., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 22.01.2004, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Lýdia Bujňáková. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 5.2.2004.
2. Dňa 22.8.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 27Er/15/2004-39 zo dňa 26.1.2021 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietol.
4. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas. Oprávnený je to ho názoru, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko ide o starú exekúciu, ktorá nie je zapísaná v centrálnom registri exekúcii tak, ako to predpokladá zákon pre splnenie podmienky na priznanie tohto nároku, teda v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že aj samotné znenie zákona pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy a že námietky nie je možne podať proti výške paušálnych trov. Výška paušálnych trov je nespochybniteľná, nárok na náhradu paušálnych trov však nie. Uvedené zároveň, zakladá nezákonnosť Upovedomenia o zastavení starej exekúcie v zmysle § 5 ods. 2 zákona a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil v celom rozsahu a určil, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov.
5. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie písomnom podaní k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že staré exekúcie boli v termíne zapísané do centrálneho registra exekúcií.
6. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 27Er/15/2004 - 39 zo dňa 26.1.2021 podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že oprávnenému boli od súdneho exekútora uhradené nasledovné sumy: dňa 16.7.2018 suma 17,00 €, dňa 28.8.2018 suma 18,00 € a dňa 14.9.2018 suma 22,00 €. Rozhodná
doby plynie od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie. V konaní ide o absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. V konaní síce uplynula rozhodná doba, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 5.2.2004, no ide o takú exekúcie, ktorá sa nezastavuje. V období od 16.7.2018 do 14.9.2018 došlo zo strany povinného k úhrade, preto súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom. Predmetné exekučné konanie by bolo ex lege zastavené ku dňu 1.1.2020, ak by nebol dosiahnutý výťažok. Lehota 18 mesiacov sa ráta predo dňom, keď sa má stará exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. a nie od poslednej úhrady. Na základe uvedeného oprávnený žiada, aby súd vyhovel námietkam oprávneného a sťažnosťou napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil.
7. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
10. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
11. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
12. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.
13. Podľa ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
14. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
16. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
17. Podľa ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
18. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
19. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
20. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
21. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
23. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
24. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
25. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
26. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Ustanovenie § 2 ods. 1 ZoUNEK upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017. Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
27. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
28. Absencia právnej definície pojmu „výťažok exekúcie“ spôsobuje v praxi výkladové problémy. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR, výťažkom exekúcie podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019
Z.z. je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo súdny exekútor vymohol v príslušnej starej exekúcii svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Takýto záver nemá oporu nielen v pozitívnoprávnej úprave exekučného konania, ale ani v dôvodovej správe k zákonu č.233/2019 Z.z. Reštriktívny výklad by navyše spod pojmu „výťažok exekúcie“ vylúčil akékoľvek plnenie povinného z vlastnej vôle alebo na základe dohody bez toho, žeby došlo k zrážkam zo mzdy a z iných príjmov, prikázaniu pohľadávky, predaju hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľnosti alebo podniku, resp. príkazu na zadržanie vodičského preukazu. Na druhej strane je v súdnej praxi ustálený názor, že od momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, sa tento pôsobením súdneho exekútora dostáva pod tlak, v dôsledku ktorého sa môže rozhodnúť splniť svoju pohľadávku ešte pred tým ako súdny exekútor reálne pristúpi k niektorému zo spôsobov vykonania exekúcie. Konanie povinného odôvodňuje záver o tom, že aj takto prijaté plnenie možno označiť za vymožené, a nie dobrovoľné. Žiadne z ustanovení zákona neumožňuje rozdeliť pohľadávku uhradenú v prebiehajúcom exekučnom konaní na časť, ktorá bola oprávnenému uhradená prostredníctvom exekútora a časť, ktorú mu uhradil priamo povinný.
29. V danom prípade je zrejmé, že rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula. Uvedené vyplýva z exekučného spisu, podľa ktorého bolo poverenie doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.02.2004. Táto exekúcia sa tak mala nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. dňa 01.01.2020 zastaviť, pokiaľ tomu nebránila absolútna alebo relatívna výnimka. Posledných 18 mesiacov predo dňom, keď sa exekúcia mala zastaviť, preto predstavuje obdobie od 1.6.2018 do 31.12.2019. Z podania oprávneného je teda zrejmé, že v čase uplynutia rozhodnej doby dňa 01.01.2020 bránil zastaveniu exekúcie výťažok vo výške vyššej ako 15,- Eur, ku vymoženiu ktorého došlo v lehote 18 mesiacov pred 01.01.2020. Exekúcia sa teda dňa 01.01.2020 nezastavila.
30. V predmetnom prípade mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie dňa 15.3.2020, nakoľko uplynula rozhodná doba (podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z. z.) a od poslednej úhrady prevyšujúcej 15,00 Eur (dňa 14.9.2018) uplynula doba dlhšia ako 18 mesiacov. Zastaveniu exekúcie tak už v daný deň nebránil § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. tak, ako tomu bolo od 01.01.2020 (deň uplynutia rozhodnej doby) do 14.3.2020.
31. Keďže v danom prípade došlo k zákonnému zastaveniu exekúcie po dni účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., bolo povinnosťou súdneho exekútora zaslať oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie do 120 dní od zastavenia exekúcie. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo dňa 15.3.2020, 120 dňová lehota by teda uplynula dňa 15.7.2020. Súdny exekútor tak bol povinný zaslať upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému do 15.7.2020.
32. Súdny exekútor v predmetnom konaní vydal dňa 25.6.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému zaslané a doručené dňa 26.6.2020, o čom svedčí doručenka o prevzatí predmetného Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, teda pred uplynutím zákonnej lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. Oprávnenému tak nebolo upovedomenie o zastavení starej exekúcie zaslané neskoro. Nenastala tak výnimočná situácia podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona č.233/2019 Z. z., kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
33. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
34. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
35. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).