Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoCsp-22-2021.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Subarea
19CoCsp/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX 01 Kežmarok, o zaplatenie 8.454,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 6Csp/120/2020 -91 zo dňa 29.03.2021, takto
rozhodol:
I. Mení uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania tak, že priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č.k. 6Csp/120/2020 -91 zo dňa 29.03.2021, Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 8.454,- Eur s prísl. rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 17, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
3. Skonštatoval, že žalobou bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 8.454.- Eur s prísl. a na základe výzvy súdu prvej inštancie vzal žalobca pred prvým pojednávaním žalobu v celom rozsahu späť. Náhradu trov konania žalobca nežiadal priznať.
4. Výzva adresovaná žalobcovi v zmysle § 138 CSP bola prvoinštanšným súdom zaslaná po zistení, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní konania, ktoré späťvzatiu žaloby žalobcom predchádzalo zistil, že v konaní nedošlo k začatiu predbežného prejednania sporu a ani k začatiu prvého pojednávania a teda toto konanie pre späťvzatie žaloby môže zastaviť bez toho, aby zisťoval súhlas žalovaného.
6. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil.
7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol citujúc §§ 256 ods. 1, 257 a 262 ods. 1,2 CSP keď dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, avšak bez akejkoľvek potreby
aktívnej účasti žalovanej. S prihliadnutím na uvedené aplikoval ust. § 257 CSP a zásady procesnej ekonómie stanovenej v čl.17 Základných princípov CSP a rozhodol, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán náhradu trov nepriznal. Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedla, že hoci sa na uznesenie neaplikuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach odôvodnenia rozsudku, podľa § 236 CSP aj písomné vyhotovenie uznesenia (vydaného v režime ustanovenia § 235 ods. 2 CSP) obsahuje stručné odôvodnenie. V prípade uznesenia o zastavení konania je aplikovateľnosť početnej judikatúry o náležitostiach odôvodnenia rozsudku obmedzená povinným rozsahom odôvodnenia. Ak ale odôvodnenie uznesenia je jednak v zjavnom protirečení s výrokom a jednak si protirečí aj vnútorne, a ak tieto protirečenia dosiahnu určitú hranicu, je potrebné skúmať v odvolacom konaní kvalitu odôvodnenia uznesenia z hľadiska práva na spravodlivý proces. Je celkom zreteľné, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Štandardne sa za takýchto okolností priznáva náhrada trov konania žalovanej strane. Poukázala na to, že ak zo súdneho spisu nevyplývajú žalovanej strane žiadne trovy, nárok na náhradu trov sa jej neprizná, hoci by jej inak patril, aby sa vynechal postup podľa § 262 ods. 2 CSP, avšak na predmetný prípad sa to nevzťahuje, pretože zo spisu vyplýva konkrétna výška uplatnených trov. Žalobca naozaj vzal žalobu späť ešte pred tým, ako ju jej súd doručil, to ale neznamená, že aktivitu z jej strany je možné považovať za zbytočnú. Súd doručil žalovanej uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobcu zo dňa 26.11.2020, č. k. 6Csp/120/2020 -67. Po jej doručení urýchlene vyhľadala právnu pomoc, pretože nevedela predvídať procesné správanie sa žalobcu. Ďalej uviedla, že jej právny zástupca sa opakovane snažil cez internetový portál https://obcan.justice.sk/sudny-spis ako aj telefonicky získať prístup k viacerým písomnostiam v súdnom spise - výzvy súdu adresované žalujúcej strane. Za tieto úkony náhradu trov konania nežiadala. Ďalej namietala, že ani z materiálneho hľadiska neboli na strane žalobcu žiadne okolnosti, ktoré by ho mali zbavovať procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, pričom postup podľa § 257 CSP neprichádza do úvahy, pretože žalobca sa v ťaživej sociálnej situácii nenachádza. Žalovaná navrhla uplatniť autoremedúru podľa § 376 CSP súdom prvej inštancie, prípadne odvolaciemu súdu navrhla, aby postupom podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil a priznal jej náhradu trov konania a súčasne aj náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP. Procesné zavinenie zastavenia konania má za následok náhradu trov tohto konania v prospech protistrany. 14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.
15. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 8.454,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
17. Žalobca po výzve súdu prvej inštancie v zmysle § 138 CSP, keď ho tento upozornil, že jeho pohľadávka je premlčaná, čo bolo namietané žalovanou v jej podaní zo dňa 15.12.2020, vzal žalobu v celom rozsahu späť a zároveň nežiadal priznať náhradu trov konania.
18. Súd prvej inštancie aplikáciu ust. § 257 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP odôvodnil tak, že síce k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, avšak bez akejkoľvek potreby aktívnej účasti žalovanej.
19. Odvolací súd poukazuje na definíciu trov konania, ktoré predstavujú výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ide o výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a tiež účelne vynaložené na strane žalobcu, žalovaného, ich zástupcov a iných osôb zúčastnených na konaní.
20. V predmetnom konaní bolo žalovanej tak, ako to uviedla v odvolaní, súdom prvej inštancie doručené uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobcu zo dňa 26.11.2020. Podľa jej tvrdenia, ako osoba neznalá práva sa dala právne zastupovať z obavy zo súdneho konania a jej právny zástupca vykonával aktivity za účelom bránenia práv svojej klientky, zisťovaním písomnosti uložených v súdnom spise, napr. aj tým, že namietala premlčanie uplatnenej pohľadávky. Žalovaná tak v konaní preukázala aktívnu činnosť, čím jej vznikli výdavky, napr. aj na trovách jej právneho zastúpenia. V zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP je preto potrebné jej priznať náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý žalobu vzal späť, čím zavinil zastavenie konania.
21. Z vyššie uvedených skutočnosti preto nevyplývajú dôvody možnej aplikácie ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie, keď zákonné dôvody pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neuviedol. Bolo preto potrebné výrok o trovách konania zmeniť.
22. Vchádzajúc z uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku II. o trovách konania postupom podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi, ktorý späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Zo spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní aktívna ešte pred späťvzatím žaloby žalobcom.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že aj o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).