Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/22/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX 01 Kežmarok, o zaplatenie 8.454,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -91 zo dňa 29.03.2021, takto

rozhodol:

I. Mení uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania tak, že priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením č.k. -91 zo dňa 29.03.2021, Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 8.454,- Eur s prísl. rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , (ďalej len ,P“).

3. Skonštatoval, že žalobou bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 8.454.- Eur s prísl. a na základe výzvy súdu prvej inštancie vzal žalobca pred prvým pojednávaním žalobu v celom rozsahu späť. Náhradu trov konania žalobca nežiadal priznať.

4. Výzva adresovaná žalobcovi v zmysle bola prvoinštanšným súdom zaslaná po zistení, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní konania, ktoré späťvzatiu žaloby žalobcom predchádzalo zistil, že v konaní nedošlo k začatiu predbežného prejednania sporu a ani k začatiu prvého pojednávania a teda toto konanie pre späťvzatie žaloby môže zastaviť bez toho, aby zisťoval súhlas žalovaného.

6. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil.

7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol citujúc §, a ods. 1, keď dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, avšak bez akejkoľvek potreby

aktívnej účasti žalovanej. S prihliadnutím na uvedené aplikoval ust. a zásady procesnej ekonómie stanovenej v Základných princípov a rozhodol, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán náhradu trov nepriznal. Svoje odvolanie odôvodnila ust. , , . Uviedla, že hoci sa na uznesenie neaplikuje ustanovenie o náležitostiach odôvodnenia rozsudku, podľa aj písomné vyhotovenie uznesenia (vydaného v režime ustanovenia ) obsahuje stručné odôvodnenie. V prípade uznesenia o zastavení konania je aplikovateľnosť početnej judikatúry o náležitostiach odôvodnenia rozsudku obmedzená povinným rozsahom odôvodnenia. Ak ale odôvodnenie uznesenia je jednak v zjavnom protirečení s výrokom a jednak si protirečí aj vnútorne, a ak tieto protirečenia dosiahnu určitú hranicu, je potrebné skúmať v odvolacom konaní kvalitu odôvodnenia uznesenia z hľadiska práva na spravodlivý proces. Je celkom zreteľné, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Štandardne sa za takýchto okolností priznáva náhrada trov konania žalovanej strane. Poukázala na to, že ak zo súdneho spisu nevyplývajú žalovanej strane žiadne trovy, nárok na náhradu trov sa jej neprizná, hoci by jej inak patril, aby sa vynechal postup podľa , avšak na predmetný prípad sa to nevzťahuje, pretože zo spisu vyplýva konkrétna výška uplatnených trov. Žalobca naozaj vzal žalobu späť ešte pred tým, ako ju jej súd doručil, to ale neznamená, že aktivitu z jej strany je možné považovať za zbytočnú. Súd doručil žalovanej uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobcu zo dňa 26.11.2020, č. k. -67. Po jej doručení urýchlene vyhľadala právnu pomoc, pretože nevedela predvídať procesné správanie sa žalobcu. Ďalej uviedla, že jej právny zástupca sa opakovane snažil cez internetový portál https://obcan.justice.sk/sudny-spis ako aj telefonicky získať prístup k viacerým písomnostiam v súdnom spise - výzvy súdu adresované žalujúcej strane. Za tieto úkony náhradu trov konania nežiadala. Ďalej namietala, že ani z materiálneho hľadiska neboli na strane žalobcu žiadne okolnosti, ktoré by ho mali zbavovať procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, pričom postup podľa neprichádza do úvahy, pretože žalobca sa v ťaživej sociálnej situácii nenachádza. Žalovaná navrhla uplatniť autoremedúru podľa súdom prvej inštancie, prípadne odvolaciemu súdu navrhla, aby postupom podľa napadnuté uznesenie zmenil a priznal jej náhradu trov konania a súčasne aj náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v . Procesné zavinenie zastavenia konania má za následok náhradu trov tohto konania v prospech protistrany. 14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. .

15. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa .

16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 8.454,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

17. Žalobca po výzve súdu prvej inštancie v zmysle , keď ho tento upozornil, že jeho pohľadávka je premlčaná, čo bolo namietané žalovanou v jej podaní zo dňa 15.12.2020, vzal žalobu v celom rozsahu späť a zároveň nežiadal priznať náhradu trov konania.

18. Súd prvej inštancie aplikáciu ust. a Základných princípov odôvodnil tak, že síce k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, avšak bez akejkoľvek potreby aktívnej účasti žalovanej.

19. Odvolací súd poukazuje na definíciu trov konania, ktoré predstavujú výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ide o výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a tiež účelne vynaložené na strane žalobcu, žalovaného, ich zástupcov a iných osôb zúčastnených na konaní.

20. V predmetnom konaní bolo žalovanej tak, ako to uviedla v odvolaní, súdom prvej inštancie doručené uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobcu zo dňa 26.11.2020. Podľa jej tvrdenia, ako osoba neznalá práva sa dala právne zastupovať z obavy zo súdneho konania a jej právny zástupca vykonával aktivity za účelom bránenia práv svojej klientky, zisťovaním písomnosti uložených v súdnom spise, napr. aj tým, že namietala premlčanie uplatnenej pohľadávky. Žalovaná tak v konaní preukázala aktívnu činnosť, čím jej vznikli výdavky, napr. aj na trovách jej právneho zastúpenia. V zmysle ust. je preto potrebné jej priznať náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý žalobu vzal späť, čím zavinil zastavenie konania.

21. Z vyššie uvedených skutočnosti preto nevyplývajú dôvody možnej aplikácie ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie, keď zákonné dôvody pre rozhodnutie podľa neuviedol. Bolo preto potrebné výrok o trovách konania zmeniť.

22. Vchádzajúc z uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku II. o trovách konania postupom podľa ustanovenia zmenil tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi, ktorý späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Zo spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní aktívna ešte pred späťvzatím žaloby žalobcom.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s , podľa . Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že aj o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).