Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_28Sa-10-2021.pdf
PDF · 122.04 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu MWS CASTING, s.r.o. v reštrukturalizácii, Priemyselná ul. 908, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 36 650 021, zastúpeného WITT & KLEIM, Advokátska kancelária s. r. o., Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3483-3/2021-BA zo dňa 12. apríla 2021, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.: 3483-3/2021-BA zo dňa 12. apríla 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 700-2610460120-GC04/20 zo dňa 14. decembra 2020 z r u š u j e .
Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne a účelne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Žalobca predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy výkaz poistného za obdobie ôsmeho mesiaca 2020 dňa 30.9.2020. Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2.Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom rozhodnutím č.: 700-2610460120-GC04/20 zo dňa 14. decembra 2020 predpísala žalobcovi podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné za obdobie august 2020 spolu vo výške 20 557,70 Eur. Rozhodnutie odôvodnila tým, že odcitovala § 128 ods. 1, písm. a) a b), ods. 2, písm. a) a b) a ods. 3, písm. a) a b) a ods. 10, písm. a) a b), § 129 ods. 1 a 2, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a uviedla, že na základe kontroly poistného bolo zistené, že žalobca poistné a povinné príspevky neodviedol vôbec za mesiac august 2020, čím porušil uvedené ustanovenia. Ďalej žalobcu v odôvodnení poučila, že v prípade nezaplatenia pristúpi Sociálna poisťovňa k vymáhaniu predpísanej dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov niektorým zo spôsobov núteného výkonu rozhodnutia. Tiež o tom, že predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3.Sociálna poisťovňa, ústredie napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2021 č.: 3483-3/2021- BA rozhodla o odvolaní žalobcu tak, že toto v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila tým, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného a povinných príspevkov zistil, že žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac august 2020 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do 14. decembra 2020 neodviedol vôbec, v dôsledku čoho vznikla na poistnom a povinných príspevkov za uvedený mesiac dlžná suma vo výške 20 557,70 Eur, ktorá bola prvostupňovým rozhodnutím predpísaná. Žalobcovi ako zamestnávateľovi vyplýva priamo zo zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov povinnosť odvádzať poistné a povinné príspevky v lehote splatnosti v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom. Námietky uvedené v odvolaní podľa odôvodnenia nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie sa začína zverejnením uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.) takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň potom, čo bolo v Obchodnom vestníku skutočne zverejnené (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z.). V tomto prípade bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o začatí reštrukturalizačného konania sp. zn. 5R/2/2020 zo dňa 4. septembra 2020, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 175/2020 dňa 10. septembra 2020 s tým, že za deň zverejnenia uznesenia sa považuje 11. september 2020. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5R/2/2020 zo dňa 30. septembra 2020 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 192/2020 dňa 6. októbra 2020 povolilo reštrukturalizáciu žalobcu. Žalovaná poukázala na znenie § 231 ods. 1, písm. f) prvý a druhý bod zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a ods. 2 tohto ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že 30. septembra 2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac august 2020, na základe ktorého bol žalobca povinný odviesť poistné a povinné príspevky v sume 20 557,70 Eur, ktoré boli splatné 30. septembra 2020. S poukazom na § 120 ods. 2, štvrtá veta zákona č. 7/2005 Z. z. uviedla, že poistné a povinné príspevky za mesiac august 2020 v sume 20 557,70 Eur bol žalobca ako zamestnávateľ prvýkrát oprávnený plniť dňa 30.septembra 2020, t. j. po dátume začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi, ktoré začalo dňom 11. septembra 2020. Podľa žalovanej, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a nepôsobia na ne účinky reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, preto Sociálna poisťovňa Žiar nad Hronom nemohla pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac august 2020 uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Odôvodnenie uzavrela tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, a preto bolo v odvolacom konaní potvrdené.
Žalobné body
4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia zákona a o konkurze a reštrukturalizácii ako aj zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Skutkový stav nebol dostatočný na riadne posúdenie veci vo vzťahu k určeniu okamihu vzniku pohľadávky, čo nie je výlučne právnou otázkou ale aj otázkou faktickou, skutkovou.
5. Žalobca namietal, že pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa § 120 ods.2 ZKR v okamihu, kedy ju bolo možné prvýkrát plniť, preukázateľne sa tak stalo pred začatím reštrukturalizácie, a preto ide o starú pohľadávku, ktorú si žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie, čo ale neurobila. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto vydané v rozpore s § 120 ods. 1 ZKR.
6. Žalovaná nesprávne uvádza, že pohľadávka vznikla 30.9.2020, t. j. dňom predloženia výkazu v zmysle § 231 ods. 1, písm. f) zákona o sociálnom poistení. Opomína tak skutočnosť, že nemožno zamieňať vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu podľa § 120 ods. 2 ZKR so splatnosťou pohľadávky, resp. so vznikom povinnosti túto pohľadávku uhrádzať. Ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR totiž neviaže vznik pohľadávky na vznik povinnosti plniť, ale na vznik oprávnenia plniť. V danom prípade bolo irelevantné, kedy bol prvostupňovému orgánu predložený výkaz poistného a kedy sa toto stalo splatným. Keďže išlo o poistné za mesiac august žalobcovi vzniklo oprávnenie (nie povinnosť) plniť poistné za dotknuté obdobie už 1.9.2020, a preto v zmysle § 120 ods. 2 ZKR vznik pohľadávky treba viazať na tento deň.
7. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 337/2016 Z. z. (správne má byť zákon č. 377/2016 Z. z.), konkrétne k bodu 13 (§ 120 ods. 2 ZKR). Zdôraznil, že poukazuje na časť dôvodovej
správy, podľa ktorej správny postup pre rozlíšenie „starého a nového dlhu sú skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Toto je v súlade so žalobcom prezentovaným názorom, že pre vznik pohľadávky nie je dôležité predloženie výkazu poistného za dotknuté obdobie, ale je dôležitý skutkový vznik pohľadávky, t. j. obdobie za ktoré sa poistné platí (august 2020), resp. naň viažúci sa okamih vzniku oprávnenia žalobcu poistné plniť (1.9.2020). Argumenty žalovanej preto nie sú správne, pretože žalovaná nie je viazaná výlučne zákonom o sociálnom poistení ale aj ostatnými platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, teda aj zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca namietal, že žalovaná nesprávne za vznik pohľadávky považuje deň jej splatnosti. Podľa žalobcu splatnosť nemá vo vzťahu k vzniku pohľadávky žiadnu relevanciu, minimálne čo do vzťahu k reštrukturalizácii v zmysle ZKR. Analogicky je potom irelevantné, kedy bol predložený výkaz poistného za dotknuté obdobie a aj to, či žalovaná predloženie výkazu považuje za akt s konštitutívnymi alebo deklaratórnymi účinkami a tiež je irelevantné, kedy uplynula splatnosť. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž stanovil vlastné pravidlá pre určenie vzniku pohľadávky, ktorým je potrebné podrobiť akúkoľvek potencionálne uplatniteľnú pohľadávku voči žalobcovi, a ktoré sú uvedené v § 120 ZKR. V zmysle tohto ustanovenia vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, kedy dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, čo v prípade poistného predstavuje deň nasledujúci po uplynutí obdobia, za ktoré sa poistné platí, t. j. deň 1.9.2020. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 8Sžf/23/2011, 5Sžf/41/2015.
8. Žalobca namietal, že poistné bolo predpísané nezákonne, pričom to zjavne odporuje účelu ZKR a samotnej reštrukturalizácii.
9. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na znenie § 231 ods. 1, písm. e), bod 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého podľa neho vyplýva, že výkaz poistného sa má predkladať v lehote splatnosti poistného, z čoho vyplýva, že v čase predkladania výkazu poistné musí byť splatné (musí existovať). V prípadoch, v ktorých pohľadávka na poistnom vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, Sociálna poisťovňa môže podľa uvedeného ustanovenia vyžiadať podklady na zistenie správnej sumy poistného a pohľadávku v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásiť. Aj v prípade, že by zamestnávateľ informácie neposkytol, je Sociálna poisťovňa podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení oprávnená predpísať poistné podľa údajov z predchádzajúcich období. Vznik pohľadávky nemožno viazať na predloženie výkazu poistného, nakoľko potom by jeho nepredložením, pohľadávka nevznikla.
10. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Veľkého senátu kasačného súdu 1Vs/3/2020, z ktorého citoval a ktoré podľa žalobcu korešpondujú s právnou argumentáciou žalobcu v tejto správnej žalobe iba s využitím analógie a svedčí o prísne skutkovom posudzovaní okamihu vzniku pohľadávok podľa § 120 ods. 2 ZKR.
11. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich žalobných bodoch s tým, že pokiaľ žalovaná vo vyjadrení poukazuje na rozhodnutia súdov, tak ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané pred novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá vyriešila otázku, ako posudzovať vznik pohľadávky v reštrukturalizácii. Reštrukturalizácia je právny nástroj na to, aby boli oddelené staré a nové dlhy a umožnili reštrukturalizáciu dlžníkovi.
Vyjadrenie žalovanej
12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K žalobným námietkam uviedla, že v § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. a v § 28 zákona č. 43/2004 Z. z. je upravené, kedy je poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, splatné. Dátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum, kedy je zamestnávateľ povinný poistné a povinné príspevky zaplatiť. Ak zamestnávateľ nedodrží povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky v deň ich splatnosti, vzniká sociálnej poisťovni pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch.
13. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vyplývajúce z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká, v danom prípade na základe zákona.
14. Žalobca bol povinný v súlade s ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. za mesiac august 2020 uhradiť poistné a povinné príspevky dňa 30.9.2020. Pohľadávka sociálnej poisťovni vzniká, ak poistné a povinné príspevky neboli uhradené do dňa splatnosti
poistného a povinných príspevkov. Ak by úhrada bola v čase splatnosti vykonaná, pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch by vôbec nevznikla. Keďže žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac august neuhradil, vznikla dňa 1.10.2020 pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch a oprávnenie podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ju predpísať. Žalovaná ďalej s poukazom na deň začatia reštrukturalizačného konania 11. septembra 2020 a deň povolenia reštrukturalizácie žalobcu 7. októbra 2020 uviedla, že v zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a na tieto pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. Preto pre tieto prednostné pohľadávky možno bez obmedzení viesť exekučné konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia. V konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov nemôže byť predmetom skúmania ďalší postup žalovanej pri následnom uplatnení pohľadávky.
15. V prípade žalobcu sa pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac august 2020, ktorá vznikla 1. októbra 2020, teda až po začatí reštrukturalizačného konania považuje za prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné uplatniť prihláškou, preto žalovaná postupovala správne, keď žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísala poistné za mesiac august 2020.
16. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že nezastáva právny názor, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 30. septembra 2020, ale tvrdí, že dňa 30. septembra 2020 nastala splatnosť poistného a povinných príspevkov. Poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín 39Cbi/79/2010, potvrdené rozsudkom Krajského súdu Trenčín 8CoKR/7/2011, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžso/70/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove 1S/138/2010 a rozsudok NS SR 7Sžso/81/2011 a Najvyššieho súdu SR 2MCdo/30/2012 zo dňa 14.8.2013. Ďalej uviedla, že vychádzajúc z uvedeného v týchto rozhodnutiach zastáva právny názor, že judikatúra súdov pri posudzovaní, či pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch je alebo nie je prednostnou pohľadávkou, je jednotná.
17. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu 1Vs/3/2020, tak toto bolo vo vzťahu k prejednávanej veci bez právnej relevancie , pretože pohľadávka na poistnom sa skutkovo viaže k obdobiu po začatí reštrukturalizácie. Nemožno stotožňovať právne inštitúty daňového práva s právnymi inštitútmi práva sociálneho zabezpečenia, keď priamo Daňový poriadok definuje, že do lehoty splatnosti sa daň považuje za pohľadávku a po jej splatnosti sa považuje neuhradená daň za daňový nedoplatok.
18. Zákon č. 461/2003 Z. z. však neupravuje, čo sa na účely tohto zákona považuje za pohľadávku, ale narába s pojmami ako poistné, povinnosť platiť a odvádzať poistné, splatnosť poistného a dlžná suma poistného, ktorú je žalovaná oprávnená predpísať. Vychádzajúc z obsahu zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká dlh na poistnom a povinných príspevkoch až vtedy, ak povinná osoba zákonné poistné a povinné príspevky neodviedla v správnej sume a v lehote ustanovenej citovaným zákonom. Až po uplynutí lehoty splatnosti poistného a povinných príspevkov môžeme považovať neuhradené poistné a povinné príspevky za pohľadávku sociálnej poisťovne.
19. Do dňa začatia reštrukturalizácie dlžníka, t. j. do 11. septembra 2020 pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac august neexistovala, nebolo možné toto poistné a povinné príspevky uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Pohľadávka vznikla až 1. októbra 2020, t. j. počas reštrukturalizačného konania žalobcu, a preto sa jedná o prednostnú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje bežným spôsobom u dlžníka.
20. Žalovaná na pojednávaní zdôraznila, že účinky povolenia reštrukturalizácie a začatia reštrukturalizačného konania nie sú žiadne na administratívne konanie, preto žalovanej nič nebránilo poistné predpísať. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžso/70/2011, ktoré hovorí o tom, že nie je úlohou správneho súdu skúmať, či postup sociálnej poisťovne bol alebo nebol správny počas reštrukturalizačného konania a tiež na to, že žalovaný predložil výkaz poistného až 30. septembra 2020 v tejto veci, a preto žalobca ani nemal skôr podklad na to, aby mohol poistné zaplatiť. Na otázku súdu uviedla, že súhlasí s tým, že je možné, aby zamestnávateľ zaplatil poistné pred jeho splatnosťou, pokiaľ vie určiť jeho výšku.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.
22. Podľa § 120 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. (2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
23. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané administratívne konanie (ďalej len zákona o sociálnom poistení) (1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").
24. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, 7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.
25. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.
26. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (2) Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
27. Podľa § 144 ods. 1,2 zákona o sociálnom poistení (1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo
ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. (2) Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.
28. Predmetom prieskumu bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala poistné žalobcovi za mesiac august 2020. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalovaná si pred vydaním rozhodnutia zadovážila záznamy z Obchodného vestníka, z ktorých vyplýva, že voči žalobcovi bolo na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.9.2020 vydaného pod sp. zn. 5R/2/2020 začaté reštrukturalizačné konanie a to dňom 11.9.2020. Následne bola povolená reštrukturalizácia rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica 5R/2/2020 zo dňa 30.9.2020, ktoré nadobudlo účinky dňa 7.10.2020.
29. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom podstata sporu medzi žalobcom a žalovanou spočívala v rozdielnom posúdení otázky vzniku pohľadávky žalovanej na zaplatenie poisteného za mesiac august 2020.
30. Podľa § 120 ods. 1 ZKR prvá veta, ak tento zákon neustanovuje inak právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná uplatňuje voči zamestnávateľovi svoje nároky na zaplatenie a odvedenie poistného potom, ak si tento nesplní zákonnú povinnosť zaplatiť a odviesť poistné v lehote splatnosti tým, že toto poistené predpíše rozhodnutím. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii toto právo počas reštrukturalizácie má Sociálna poisťovňa len vtedy, keď si prihlásila svoju pohľadávku. Z tohto dôvodu pre rozhodnutie o tom, či Sociálna poisťovňa bola alebo nebola oprávnená predpísať poistné žalobcovi rozhodnutím, bolo podstatné vyriešenie otázky, či nezaplatené poistné za august 2020 bolo potrebné prihlásiť, a teda či ide o pohľadávku, ktorá vznikla voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, alebo išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania. Túto otázku rieši ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR, posledná veta, podľa ktorého vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
31. V zmysle ZKR je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného.
32. Podľa judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaná, ktorou ale bol podávaný výklad zákona o sociálnom poistení ku vzniku pohľadávky (pred novelizáciou § 120 ods. 2 ZKR), v zmysle ktorého pohľadávka poisťovne voči zamestnávateľovi vznikne až potom, ako zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a neodvedie poistné, teda až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie poistného, teda až po jeho splatnosti. Podľa žalobcu konkurzný zákon tento moment presunul, preto vznik pohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti pre určenie výšky poistného, ktorá skutočnosť oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné.
33. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe tvrdila, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázala pritom na rozhodnutia súdov vydaných v rokoch 2011-2013, v ktorých súdy podali výklad zákona o sociálnom poistení k otázke vzniku pohľadávky žalovanej na poistnom. Takáto argumentácia nemohla obstáť práve z toho dôvodu, že zákon č. 7/2005 Z. z. novelizáciou zákonom č. 377/2016 Z. z. účinnom od 1.3.2017 zaviedol osobitnú právnu konštrukciu momentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, keď momentom vzniku pohľadávky je okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť túto pohľadávku. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z., na ktorú poukázal aj žalobca v žalobe, účelom tejto novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy „splatnosť pohľadávky však nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“.
Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t.j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho anby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade , že je dlžník v reštruktrularizácii je potrbné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods.2 ZKR k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods 2 ZKR.
34. Podľa § 129 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa § 139 ods.1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v § 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým musí byť známy vymeriavací základ zamestnanca, ktorý možno presne určiť až po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o sociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil poistné pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo je nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí a to aj bez predloženia výkazu poistného. Z doslovného znenia § 120 ods. 2 ZKR, teda gramatickým výkladom možno dospieť jednoznačne k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade znamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení. Ani výkladom z účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú počas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému ako k tomu, že akonáhle možno v súlade s príslušnou verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a teda v zmysle § 120 ods. 2 ZKR je tento okamih potrebné považovať za vznik pohľadávky na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda na posúdenie otázky, či žalovaná mala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie.
Navyše celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade , že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods.2 ZKR k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods. 2 ZKR.
35. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený zaplatiť poistné od 1.dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. V preskúmavanej veci to bolo od 1. septembra 2020.
36. Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci nejde ani o prípad, kedy by žalovaná nemala včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko reštrukturalizačné konanie bolo začaté voči žalobcovi 11.9.2020 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 7.10.2020.
Žalobca predložil výkaz poistného 30.9.2020. To znamená, že žalovaná mala včas podklady na to, aby toto poistné prihlásila do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote.
37. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávku na poistnom za mesiac august neprihlásila do reštrukturalizácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla 1.9.2020 pred začatím reštrukturalizačného konania, a ktorú žalovaná do reštrukturalizácie žalobcu neprihlásila, a preto žalovaná stratila oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku. Žalovaná vec nesprávne právne posúdila, na základe čoho potom nerešpektovala ustanovenie § 120 ods. 1, prvá veta ZKR a napriek tomu, že toto ustanovenie jej bránilo uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou, tak urobila napadnutým rozhodnutím.
38. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP. Žalovaná nebola oprávnená počas reštrukturalizačného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi uplatňovať do reštrukturalizácie neprihlásenú pohľadávku na poistnom za august 2020.
39. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca na pojednávaní navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie na jeho tvrdenie, že už prvý deň, teda 1. septembra 2020 disponoval informáciou o výške poistného za mesiac august 2020. Správny súd takejto požiadavke nevyhovel s poukazom na to, že súd vykonáva dokazovanie len v takých prípadoch, keď je to nevyhnutné na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom navrhované dôkazy sa musia týkať predmetu konania, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. Predmetom konania bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia a medzi účastníkmi nebola sporná žiadna skutková okolnosť. Sporné bolo právne posúdenie rozhodných skutočností.
40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca celkom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich zaplatenie. Výšku trov konania správny súd určí v samostatnom rozhodnutí, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.