Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/40/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, pobočka Komárno, so sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO: 30 807 484, proti povinnej: R. K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Q. ul. XXXX/ XX, o vymoženie 337,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 05. januára 2021 č. k. -94 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Petra Klimenta, pod sp. zn. (EX 393/2013) zastavil. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 44,49 eura. Súd oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi 44,49 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami prvej vety, , , , , veta prvá Exekučného poriadku, , o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ZoUNEK), , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 03. 2013 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 337,98 eura a trov exekúcie. Okresný súd Komárno vydal dňa 10. 04. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*088839 pre súdneho exekútora JUDr. Peter Kliment, Exekútorský úrad Topoľčany, Sv. Cyrila a Metoda 4647/1. Povinný dňa 29. 10. 2019 postúpil na Okresný súd Komárno návrh na zastavenie exekúcie a taktiež aj podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 09. 11. 2019, ktorým žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň oznámil súdu, že trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 40,83 eura. Súdny exekútor si uplatnil minimálnu odmenu v sume 39,83 eura a hotové výdavky titulom poštovných nákladov v sume 8,50 eura a titulom súčinnosti s bankou a DI vo výške 1,08 eura. Súdny exekútor uviedol, že z vymoženej sumy 20,52 eura si ponechal na trovy exekúcie sumu 4,92 eura, a preto si trovy exekúcie vyčíslil po odpočítaní uvedenej sumy (49,41 eura - 4,92 eura) vo výške 44,49 eura vrátane DPH. Zároveň súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 11. 2020 uviedol, že povinný dňa 20. 09. 2019 uhradil pomernú časť dlhu, a preto nie je možné postupovať v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko dochádza k výnimke v zmysle ZoUNEK a stará exekúcia sa nezastavuje v zmysle vyššie uvedeného zákona. Súd konštatoval, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo

spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Nakoľko súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd mal za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor, ako napr. lustrácie v katastri nehnuteľností, lustrácie motorových vozidiel, lustrácie v registri obyvateľov, bankové lustrácie a lustrácie v Sociálnej poisťovni je preukázateľne zrejmé, že majetok povinného nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia. Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže si súdny exekútor uplatnil minimálnu odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, súd mu priznal odmenu vo výške 33,19 eura, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eura. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za hotové výdavky titulom poštovného za doručenie 5 zásielok cestou pošty sume 8,50 eura a titulom súčinnosti banky a DI vo výške 1,08 eura, čo spolu predstavuje sumu 9,58 eura. S poukazom na skutočnosť, že súdny exekútor vo svojom vyčíslení trov exekúcie uviedol, že z vymožených plnení v tomto exekučnom konaní z celkovej výšky 20,52 eura bola v prospech trov súdneho exekútora poukázaná suma 4,92 eura vrátane DPH, súd rozhodol tak, že po odpočítaní uvedenej sumy 4,92 eura zo sumy 49,41 eura (min. odmena 39,83 eura s DPH + hotové výdavky 9,58 eura s DPH= 49,41 eura) priznal súdnemu exekútorovi celkovú sumu 44,49 eura vrátane DPH. Vzhľadom k tomu, že sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie vo výške 44,49 eura zaviazal oprávneného tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým namietol zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Uviedol, že uznesením č. -19 zo dňa 04. 09. 2019 Okresný súd Komárno pripustil zmenu účastníka konania a v exekučnom konaní pokračoval s

dedičom neb. povinného, a to: R. K. O., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXXX/XX, L.. Povinná R. K. O. je v zamestnaneckom pomere od 26. 04. 2010 u zamestnávateľa EUROOBUV s. r. o., Roľníckej školy 1, Komárno, IČO: 31 357 334 s pravidelným príjmom. Pracovný pomer povinnej s trvalým príjmom trvá aj v súčasnosti. Domnieval sa, že zo strany súdneho exekútora nedošlo k vydaniu exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky zrážkami zo mzdy, nakoľko oprávnený do dnešného dňa neeviduje doručenie predmetného príkazu zo strany súdneho exekútora. Oprávnený mal za to, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti hore uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, nakoľko pravidelný príjem je majetkom povinného. Zároveň žiadal o vykonanie opravy chyby v písaní vo výrokovej časti uznesenia -94 zo dňa 05. 01. 2021, a to v časti označenia exekučného konania, ktoré má byť EX 99/2013. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -94 zo dňa 05. 01. 2021 zrušil.

3. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že osvedčením o dedičstve -221, vydaným JUDr. Leilou Baštrnákovou, notárom ako súdnym komisár so sídlom v Komárne, na základe poverenia Okresného súdu Komárno, bola stanovená výška nadobudnutého dedičstva 2 175,15 eura. Po odpočítaní nákladov na pohreb 1 617,63 eura a trov dedičského konania 85,47 eura bola hodnota dedičstva vo výške 472,05 eura, ktorú nadobudla R. K. O., nar. XX. XX. XXXX, Q. ul. XXXX/XX, L.. Uznesením Okresného súdu Komárno č. k. zo dňa 04. 09. 2019 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s dedičkou povinného: R. K. O., nar. XX. XX. XXXX, Q. ul. XXXX/XX, L. ako povinnou. Dedič zodpovedá za úhradu dlhov dedičstva len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pohľadávky veriteľov má dedič uspokojovať podľa poradia veriteľov upraveného pri likvidácii dedičstva podľa ustanovenia o prednostnej úhrade a podľa ustanovenia o pomernej úhrade. V zmysle o pomernej úhrade pohľadávok, bola povinná R. K. O., nar. XX. XX. XXXX, Q. ul. XXXX/XX, L. povinná uhradiť v exekučných konaniach vedených v prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno: Ex 99/2013, sumu vo výške 20,52 eura, EX 393/2013, sumu vo výške 20,52 eura, EX 565/2013, sumu vo výške 20,52 eura, EX 566/2013, sumu vo výške 20,52 eura, EX 134/2014, sumu vo výške 20,52 eura, spolu 102,26 eura. V predmetnom exekučnom konaní EX 99/2013, sp. zn. bola vyzvaná na úhradu vymáhanej pohľadávky (pomernej časti) 20,52 eura, ktorú dobrovoľne neuhradila. Dňa 17. 10. 2019 súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnej na sumu 20,52 eura, ktorý bol zamestnávateľovi EUROOBUV s. r. o., IČO: 31 357 334, Roľníckej školy 1, Komárno doručený dňa 22. 10. 2019. Oprávnená Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno prevzala exekučný príkaz na vedomie dňa 17. 10. 2019. Dňa 08. 11. 2019 bola súdnemu exekútorovi zamestnávateľom na základe vykonanej zrážky zo mzdy povinnej pripísaná na účet suma 20,52 eura, t. j. pomerná časť z dlhu poručiteľa podľa . Poverením súdu bol súdny exekútor poverený na vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 337,98 eura a trov exekúcie. Od povinnej bola dňa 08. 11. 2019 vymožená pomerná časť z dlhu poručiteľa vo výške 20,52 eura. Z vymoženej pohľadávky 20,52 eura bola suma 15,60 eura poukázaná oprávnenej a suma 4,92 eura bolo ponechaná na trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, aby súd exekúciu pre vymoženie zvyšnej sumy 322,38 eura zastavil. Trovy exekúcie súdny exekútor v rámci jej zastavenia vyčíslil na sumu 49,41 eura. Po odpočítaní čiastočnej úhrady tak exekútorovi zostáva uhradiť trovy vo výške 44,49 eura.

4. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že s predmetným uznesením Okresného súdu Komárno súhlasí a mala za to, že je vecne správne. Mala za to, že v danej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie tak, ako konštatoval súd vo svojom rozhodnutí. Predmetom exekučného konania bolo vymoženie dlžnej sumy od povinného C. I., Ul. H. R. XXX/X, L., L., IČO: 43 511 678, U.. XX. XX. XXXX vo výške 337,94 eura. Dňa 02. 10. 2014 povinný C. I. zomrel. Dedičom po poručiteľovi sa stala povinná, s tým, že v zmysle osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Leilou Baštrnákovou, notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v Komárne, zo dňa 24. 08. 2016 č. k. nadobudla dedičstvo po poručiteľovi. Následne uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. -19 zo dňa 04. 09. 2019 súd pripustil zmenu účastníka konania a v exekučnom konaní pokračoval ďalej s povinnou ako s dedičkou po nebohom povinnom. Poznamenala, že ako dedička po neb. C. I. zodpovedá za úhradu dlhov len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva s tým, že pohľadávky veriteľov má ako dedička uspokojovať podľa poradia veriteľov upraveného pri likvidácii dedičstva o prednostnej úhrade a o pomernej úhrade. V zmysle uvedeného osvedčenia o dedičstve, výška nadobudnutého dedičstva povinnou 2 175,15 eura po odpočítaní nákladov na pohreb 1 617,63 eura a trov dedičského konania 85,74 eura predstavuje

celkom sumu 472,05 eura. Výzvou súdneho exekútora zo dňa 06. 02. 2017 bola povinná vyzvaná na pomernú úhradu pohľadávok v exekučných konaniach vedených v prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno. Svoju povinnosť úhrady pohľadávok si povinná splnila podľa pokynov súdneho exekútora, a to nasledovne: EX 99/2013 v sume 20,52 eura, zaplatené okt. 2019 (zrážka zo mzdy), EX 393/2013 v sume 20,52 eura, zaplatené 19. 09. 2019, EX 565/2013 v sume 20,52 eura, zaplatené okt. 2019, EX 566/2013 v sume 20,52 eura, zaplatené sept. 2019 (zrážka zo mzdy), EX 134/2013 v sume 20,52 eura, zaplatené 27. 08. 2019, spolu 102,60 eura. V prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno povinná taktiež dňa 11. 09. 2019 uhradila sumu 81,06 eura. Súčasne poukázala na skutočnosť, že ako dedička po neb. C. I. uhradila sumu vo výške 1 617,63 eura titulom vystrojenia pohrebu a hradenia pohrebných trov K. I. a taktiež zaplatila odmenu notárke JUDr. Leile Baštrnákovej v predmetnej dedičskej veci vo výške 85,74 eura, čo vyplýva zo samotného osvedčenia o dedičstve. Zároveň uhradila Mestu Komárno za neb. C. I. pohľadávky spolu vo výške 211,90 eura. Súčet jednotlivých súm poukázaných na dlhy poručiteľa pochádzajúce z dedičstva po poručiteľovi neb. C. I. (mimo pohrebných trov a trov notára v dedičskom konaní) predstavuje k dnešnému dňu sumu 395,56 eura. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prospech exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom pod č. EX 99/2013 v prospech oprávnenej ako dedička po poručiteľovi - povinnom C. I. uhradila pohľadávku podľa pokynov súdneho exekútora pomerným spôsobom tak, ako to vyplýva z príslušných zákonných ustanovení s poukazom na ust. . Tvrdenie oprávneného v odvolaní o tom, že povinná je zamestnaná a má príjem, nie je relevantné pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej podľa ust. Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 vzhľadom k okolnostiam daného prípadu, s poukazom na skutočnosť, že ako dedička zodpovedá za úhradu dlhov dediča len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva s tým, že pohľadávky veriteľov má povinnosť uspokojovať podľa poradia veriteľov a pomerne. S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -94, EX 99/2013, zo dňa 05. 01. 2021, ktorým súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora, podľa Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, je správne, a preto navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa (ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti ( ), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 27. marca 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 700-1210169813-GC04/13 zo dňa 12. februára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. marca 2013. Súdny exekútor bol poverením zo dňa 10. apríla 2013 poverený vykonaním predmetnej exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 16. apríla 2013. Dňa 05. apríla 2018 bol prvoinštančnému súdu zo strany súdneho exekútora doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 04. septembra 2019 č. k. -19 rozhodol, že súd pokračuje v exekučnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. s dedičom neb. povinného, a to: R. K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Q. ul. XXXX/XX. Povinná doručila dňa 29. októbra 2019 prvoinštančnému súdu návrh na zastavenie exekučného konania EX 99/2013 z titulu vyčerpania hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dňa 10. novembra 2019 súdny exekútor doručil prvoinštančnému súdu podnet na vydanie uznesenia o zastavení a trovách exekúcie č. k. z titulu vyčerpania hodnoty nadobudnutého dedičstva povinnej a scan exekučného spisu EX 99/2013. Súdny exekútor dňa 05. novembra 2020 oznámil prvoinštančnému súdu, že dňa 18. novembra 2019 bola od povinnej vymožená suma 20,52 eura t. j. pomerná časť z dlhu poručiteľa podľa , čo predstavuje výnimku podľa o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ZoUNEK). Súdny exekútor dňa 12. novembra 2020 doručil súdu prvej inštancie potvrdenie o zaplatení sumy 20,52 eura povinnou na účet súdneho exekútora a exekučný príkaz zo dňa 17. októbra 2019. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, proti ktorému podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v príslušnom znení, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinná nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a ak neexistuje iná zákonná prekážka.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v príslušnom znení z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní pripojený exekučného spisu EX 99/2013, na základe ktorého získal prehľad o majetkových pomeroch povinnej, a na základe ktorého si overil vykonané šetrenie súdneho exekútora, keďže konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch s poukazom na dlhodobý charakter stavu nemajetnosti.

11. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní oprávnenou odvolací súd uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného, i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

12. V zmysle vyššie uvedeného sa exekučné konanie môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Jedným z uvedených dôvodov „in concreto“ je ustanovenie Exekučného poriadku v príslušnom znení s poukazom na .

13. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že v predmetnej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že povinná podľa osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Leilou Baštrnákovou, notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v Komárne, zo dňa 24. augusta 2016 č. k. , vstúpila do práv a povinností z titulu dedičstva po nebohom C. I., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L. - L., zomr. XX. XX. XXXX. Dedičstvo pozostávalo z aktív vo výške 2 175,15 eura a z pasív vo výške 18 365,69 eura. Výška nadobudnutého dedičstva predstavovala sumu 2 175,15 eura. Po odpočítaní nákladov na pohreb 1 617,63 eura a trov dedičského konania 85,47 eura bola hodnota dedičstva vo výške 472,05 eura, ktorú povinná nadobudla, a z ktorej sa pomerne mohli odvíjať exekučné nároky.

14. Podľa nasl. dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná. Obdobne to platilo i za účinnosti .

15. V zmysle a o pomernej úhrade pohľadávok a exekučného príkazu zo dňa 17. októbra 2019, bola povinná R. K. O., nar. XX. XX. XXXX, Q. ul. XXXX/XX, L. povinná uhradiť v exekučných konaniach vedených v prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, v predmetnej exekúcii (Ex 99/2013) vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. sumu vo výške 20,52 eura. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že zo súdneho spisu nesporne vyplýva, že od povinnej bola dňa 08. novembra 2019 vymožená pomerná časť z dlhu poručiteľa vo výške 20,52 eura (č. l. 89 - 92).

16. Odvolací súd sumarizujúc vyššie uvedené konštatuje, že vymožením pomernej časti pohľadávky vo výške 20,52 eura došlo k vyčerpaniu nadobudnutej hodnoty dedičstva povinnej, na základe čoho námietky oprávnenej uvedené v odvolaní považoval odvolací súd za neopodstatnené. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).